Bratislava 18. marca (TK KBS) V Bratislave pokračujú Európske sociálne dni. Prinášame plné znenie príhovoru kardinála Michaela F. Czerneho, SJ, prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj.
-
Európske katolícke sociálne dni boli pôvodne naplánované s cieľom preskúmať nové začiatky Európy po pandémii COVID-19 s nádejou, že sa poučíme od mnohých, ktorí trpeli, a od mnohých, ktorí sa v reakcii na to tak veľkoryso obetovali. Do týchto sociálnych dní však vtrhla vojna na Ukrajine, kde sme sa nedávno vybrali zo susedného Poľska, Maďarska a Slovenska, s kardinálom Krajewským, aby sme stelesnili „prítomnosť nielen pápeža, ale všetkých kresťanov, ktorí chcú byť nablízku“; a energicky vyhlásili: „Vojna je šialenstvo! Zastavte sa, prosím! Pozrite sa na túto krutosť!“ (František, Anjel Pána 6. 3. 2022)
Môžete sa spýtať, či som videl som na Ukrajine vojnu, v ktorej lietajú rakety a padajú bomby, negujú sa všetky práva a dramaticky sa zasahuje do životného prostredia (porov. František, FT 257): nie, bol som na západnej hranici.
Namiesto toho som videl vojnu iným spôsobom: v očiach vysídlených a zúfalých ľudí, v osobných a rodinných dejinách, ktoré sa náhle skončili. Ľudí, ktorí sú fyzicky nažive, ale ktorých doterajší život sa násilne skončil.
Je ilúziou považovať vojnu za správnu reakciu na akúkoľvek situáciu nerovnováhy alebo napätia. Za oficiálnym zdôvodnením vojny ako účinnej, rozumnej alebo nevyhnutnej možnosti sa najčastejšie skrývajú nelegitímne úmysly a špinavé skryté motívy – napríklad hegemonistické ambície, zneužívanie moci a etnické, rasové alebo náboženské predsudky (František, FT 256). „Zoči-voči barbarstvám zabíjania detí, nevinných ľudí a bezbranných civilistov neobstoja nijaké strategické dôvody: jediné, čo je na mieste, je ukončiť neakceptovateľnú ozbrojenú agresiu“ (František, Anjel Pána, 13. 3. 2022).
Súčasná vojenská technika zahŕňa mimoriadne sofistikované zbrane s nepredstaviteľnou ničivou silou. Zbrane sa stali natoľko automatizovanými a mechanizovanými, že vojna sa často vedie na diaľku, anonymne, „virtuálne“. Keď hi-tech vojak vystrelí raketu na nemocnicu alebo utekajúcich ľudí, čo vidí na svojej obrazovke? Vyzerá to ako videohra.
Zároveň som videl klíčiť semienka pokoja v utečencoch, ktorí boli prijatí a začali znovu dýchať a dúfať. Starostlivosť, ktorej sa im dostalo od dobrovoľníkov a humanitárnych pracovníkov, je praktickou láskou. V nedeľu Svätý Otec opäť vyzval „k prijatiu tak mnohých utečencov, v ktorých je prítomný Kristus“ a poďakoval „za veľkú sieť solidarity, ktorá sa vytvorila“ (František, Anjel Pána 13. 3. 2022).
Možno viete, že aj ja som bol ako malý chlapec utečencom, keďže moja rodina utiekla z Československa koncom 40. rokov minulého storočia. Vďaka praktickej láske, ktorá nám bola preukázaná, sme mohli nájsť nový život.
Ako však, okrem jednotlivých Samaritánov, funguje mier na úrovni skupín, najmä v štátoch a medzi nimi? Pred polstoročím dokument Gaudium et spes priniesol vysvetlenie, že mier je zodpovednosť, ktorá patrí celej ľudskej rodine, povolanej stať sa „Božou rodinou“ (GS 40). Z tohto presvedčenia vychádza aj častá výzva pápeža Františka k bratstvu: celé ľudstvo, od jednotlivcov až po štáty a mnohonárodné celky, musí riadiť dejiny smerom k uskutočneniu mieru. Je to cieľ pre každého, hoci pre kresťanov nadobúda osobitný význam, pretože znamená ukázať svetu Kristovo život zachraňujúce dielo. V dôsledku vojny na Ukrajine sa dnes stáva nevyhnutným, aby sa každý Európan, či už kresťan alebo nie, veriaci alebo neveriaci, angažoval za skutočný mier, ktorý umožní všetkým rozkvet – umožní dosiahnuť všetkým nič menšie ako integrálny ľudský rozvoj.
Žijeme v „rozkúskovanej tretej svetovej vojne“ (František, FT 25; 259). Globalizácia spája konflikty, ale čo je dôležitejšie, naša viera nás spája s tými, ktorí trpia. „Nezabúdajme na vojny v iných častiach sveta, ako je Jemen, Sýria, Etiópia“ (František, Anjel Pána, 27. 2. 2022).
Každú vojnu treba vnímať ako zlyhanie politiky a – ako povedal svätý Ján Pavol II. – „porážku pre ľudstvo“, pretože, ako napísal pápež František: „zanecháva náš svet horší, ako ho našla“ (FT 261). Z tohto dôvodu musia naše srdcia pohnúť tragédie, ktoré prežívajú zasiahnutí civilisti, a musíme sa spojiť s bolesťou obetí, utečencov, sirôt a tých, ktorí trpia zmrzačením na tele i na duchu, aj keď sa to často považuje za nevyhnutný alebo vedľajší účinok týchto udalostí. Keď Ježiš videl utrpenie, jeho vlastné vnútro sa „pohlo ľútosťou“.
To je otázka pre naše svedomie: Ako my – ako občania, či už kresťania alebo nie, laici alebo duchovní a hierarchovia – prispievame k mieru v Európe? Prejavujeme lásku k blížnemu? Vplývame na Európsku úniu, NATO a národné vlády, aby to robili tiež? A naopak, ako sme prispeli – a naďalej prispievame – k vojne v Európe? Takéto spytovanie svedomia nás nabáda, aby sme sa zamysleli nad násilnými dejinami 20. storočia a prvých dvadsiatich rokov 21. storočia. Slovník a myslenie takéhoto examenu možno nájsť v encyklike Fratelli tutti. Dnes sa úpenlivo modlime: „V mene Boha, nech sa načúva volaniu trpiacich a urobí sa koniec bombardovaniam a útokom! Nech sa naozaj a s rozhodnosťou stavia na rokovaní a nech sú humanitárne koridory účinné a bezpečné. V mene Boha vás žiadam: zastavte tento masaker!“ (František, Anjel Pána, 13. 3. 2022).