Vatikán 13. marca (RV) V Ríme sa v sobotu 12. marca za účasti pápeža Františka konala slávnosť pri 400. výročí historickej kanonizácie piatich veľkých svätcov, medzi ktorými sú zakladateľ jezuitov sv. Ignác z Loyoly, patrón misií sv. František Xaverský, karmelitánska mystička sv. Terézia z Avily, apoštol Ríma a zakladateľ oratoriánov sv. Filip Neri a sv. Izidor zo Sevilly, nazývaný aj Roľník.
V rímskom kostole jezuitov zasvätenom Najsvätejšiemu menu Ježiš boli prítomní zástupcovia rehole založenej sv. Ignácom i predstavitelia duchovných rodín ostatných svätcov. Z dôvodu zdravotných potiaží s kolenom pápež František pri svätej omši prenechal predsedanie generálnemu predstavenému Spoločnosti Ježišovej P. Arturovi Sosovi. Sám sa zhostil úlohy slávnostného kazateľa a na slávení sa zúčastnil v bielom pápežskom odeve bez liturgického rúcha.
Vo svojej homílii Svätý Otec vychádzal z evanjelia 2. pôstnej nedele o premenení Pána na hore Tábor. Zamyslel sa nad štyrmi momentmi Ježišovho konania vo vzťahu k apoštolom, ktoré predstavil ako ukazovatele cesty nasledovania Krista pre dnešného kresťana: „Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa“ (Lk 9,28). ... A kým hlas doznel, ostalJežiš sám” (v. 36).
Pápež František v homílii poukázal aj na odkaz jednotlivých osobností svätorečených pred 400 rokmi pápežom Gregorom XV.:
„Nech nám svätá Terézia pomôže vyjsť zo seba a vystúpiť s Ježišom na horu, aby sme si uvedomili, že on sa zjavuje aj cez rany našich bratov a sestier, cez námahy ľudstva, cez znamenia čias“.
Charizmu apoštola Ríma a zakladateľa oratoriánov sv. Filipa Neriho sprítomnil pápež zároveň so sv. Izidorom zo Sevilly:
„Pýtajme sa sami seba: ako vkladáme do modlitby pretrvávajúcu situáciu vojny? Spomeňme si na modlitbu svätého Filipa Neriho, ktorá rozšírila jeho srdce a prinútila ho otvoriť dvere deťom z ulice. Alebo na sv. Izidora, ktorý sa modlieval na poliach a roľnícku prácu prežíval v modlitbe.“
Zakladateľa jezuitov pripomenul pápež František s dôrazom na jeho dar rozlišovania duchov:
„Drahí bratia a sestry, nech nám Svätý Otec Ignác pomáha, aby sme si vážili rozlišovanie, naše vzácne dedičstvo, stále aktuálny poklad, ktorý sa má rozlievať na Cirkev a svet. Umožňuje nám „vidieť všetky veci nové v Kristovi“. Je to nevyhnutné pre nás a pre Cirkev, aby sme, ako napísal Peter Favre, „všetko dobré, čo sa dá dosiahnuť, vymyslieť alebo zorganizovať, robili v dobrom, a nie v zlom duchu“.
Slávnosť sa príznačne konala v kostole, kde je pochovaný sv. Ignác z Loyoly a kde sa uchováva relikvia žehnajúcej pravej ruky sv. Františka Xavérskeho. Záverečná pobožnosť bola pri hrobe sv. Ignáca so známym barokovým pohyblivým obrazom, spoza ktorého sa pri významných príležitostiach odhaľujú socha svätca. Pápež František sa pristavil aj pri hrobe pátra Pedra Arrupeho, niekdajšeho generálneho predstaveného jezuitov, ktorého proces blahorečenia je ešte v diecéznej fáze.
Z histórie pripomeňme, že 12. marca 1622 pápež Gregor XV. vykonal vôbec prvú kanonizáciu vo viacerých kauzách naraz. Pôvodne bol termín naplánovaný pre svätorečenie Izidora zo Sevilly. Medzičasom však boli úspešne ukončené ďalšie štyri kauzy, a tak sa konalo slávenie svätorečenia všetkých piatich spoločne.