Cirkev v Poľsku prežíva Deň modlitby a pokánia za hriech zneužívaní

TK KBS, RV, zk; rp | 04. 03. 2022 15:46



Poľsko 4. marca (RV) V dnešný prvý pôstny piatok 4. marca Cirkev v Poľsku prežíva „Deň modlitby a pokánia za hriech sexuálneho zneužívania maloletých“.



Deň modlitby za obete sexuálnych zneužívaní zo strany kléru sa bude konať aj vo Francúzsku. Ako oznámila tamojšia biskupská konferencia, bude to v tretiu pôstnu nedeľu 20. marca a jeho motto bude „Svedkovia pre nový život“.



U našich severných susedov sa osobitný deň modlitby a pokánia v súvislosti so sexuálnym zneužívaním v Cirkvi začal večernou vigíliou na Jasnej Hore v Čenstochovej. V priebehu dnešného dňa sa konajú osobitné sväté omše a modlitby za obete zneužívaní vo všetkých farnostiach, vrátane sanktuária Božieho milosrdenstva v Lagiewnikoch.  



Obete majú právo rátať s naším duchovným sprevádzaním, uviedol delegát pre ochranu maloletých Konferencie biskupov Poľska Mons. Wojciech Polak. Ako ďalej vysvetlil, „je zrejmé, že modlitba a pokánie nemôžu byť jedinou formou odpovede Cirkvi na sexuálne zločiny proti maloletým a bezbranným osobám. (...) Avšak v mnohorozmernej odpovedi Cirkvi nemôže chýbať vytrvalá modlitba a úprimné pokánie, pretože bez nich by reagovanie, pomoc a prevencia Cirkvi neboli kompletné a adekvátne“.



Mons. Polak poľských veriacich vyzýva: „Urobme všetko, čo je len možné, aby obete cítili podporu celej cirkevnej komunity“.



V komuniké pripája aj svedectvo dvoch obetí sexuálneho zneužívania:



Pán Tomáš zo Štetína píše: „Pre mňa, osobu, ktorá znášala sexuálne zneužívanie zo strany kňaza, je tento deň veľmi dôležitý. Zjednocuje komunitu Cirkvi okolo nás, aby nás počúvala, aby nás obklopila modlitbou a láskou. (...) Tento deň nie je len plný modlitieb k Bohu, ale je aj silným volaním k svedomiu ľudí, aby sa tieto tragické udalosti, ktoré zničili život mnohých z nás, už viac neopakovali“.



Ďalšia obeť zneužívaní napísala:



„Každý rok začínam myslieť na prvý pôstny piatok a už dlho ho očakávam. Nie pre jedinečnosť udalostí toho dňa, ale pre veľkú túžbu nanovo dôverovať spoločenstvu Cirkvi. Aj keď cítim, že táto dôvera je ešte ďaleko, pokorná prítomnosť, zdieľanie bolesti, slovo „je mi to ľúto“ pre mňa v tento deň zaznievajú tak špeciálne. Verím, že sú pre mňa a pre cirkevné spoločenstvo cestou k sebe navzájom.“




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024