Vatikán 19. februára (RV) Pápež František schválil vydanie dekrétu o zázraku, umožňujúceho blahorečenie talianskej kapucínskej klarisky Márie Costanzy Panasovej. Medzi dekrétmi o hrdinských cnostiach figuruje aj argentínsky kardinál Eduardo Francisco Pironio, ktorý viedol viacero vatikánskych dikastérií a považuje sa za spolupracovníka sv. Jána Pavla II. pri vzniku myšlienky Svetových dní mládeže.
Pri stretnutí s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kardinálom Marcellom Semerarom v piatok 18. februára dal Svätý Otec súhlas na vydanie spomenutého dekrétu o zázraku talianskej rehoľníčky, ako aj ďalších štyroch dekrétov o hrdinských cnostiach osobností z 20. storočia z Argentíny, Brazílie, Španielska a Talianska.
Ctihodná Božia služobnica, sestra Mária Costanza Panasová, krstným menom Agnesa Pacifika,pochádzala z oblasti Benátska. Viacero období bola opátkou kláštora kapucínskych klarisiek vo Fabriane v oblasti Ancony, kde aj zomrela ako 67-ročná 28. mája 1963. Zázrak vyprosený na jej orodovanie sa týka uzdravenia novorodeného dievčatka, ktoré trpelo už pred narodením anémiou, mozgovým krvácaním a zlyhávaním viacerých orgánov. K zázraku došlo v roku 1985, keď starí rodičia dievčatka vyprosovali od Boha dar uzdravenia na príhovor sestry Márie Costanzy.
Ctihodný Boží služobník kardinál Eduardo Francisco Pironio (1920-1998) pochádzal z Argentíny, kde bol biskupom diecézy Mar del Plata a v období 1968-1975 sekretárom Latinskoamerickej rady biskupov CELAM. Od roku 1976 pôsobil v Rímskej kúrii na čele Kongregácie pre rehoľníkov a sekulárne inštitúty. V roku 1976 mu Pavol VI. udelil kardinálsky titul. V roku 1984 ho Ján Pavol II. menoval za predsedu Pápežskej rady pre laikov, kde spolupracoval na myšlienke Svetových dní mládeže. V neskoršom období kardinál Pironio viedol dikastérium pre pastoráciu v zdravotníctve. Zomrel 77-ročný 5. februára 1998 vo Vatikáne na kostnú rakovinu. Pochovaný je v Národnej bazilike Panny Márie v Luján v rodnej Argentíne. Proces blahorečenia sa začal v roku 2006 v Rímskej diecéze.
Titul ctihodnosti na základe dekrétu o hrdinských cnostiach bol priznaný aj bosému karmelitánovi, bratovi s rehoľným menom Immacolato Jozef od Ježiša. Civilným menom Aldo Brienza bol od 16 rokov pripútaný na lôžko. Stal sa členom Karmelitánskeho svetského rádu a neskôr so špeciálnym povolením Svätej stolice zložil slávnostné rehoľné sľuby v Ráde bosých karmelitánov. Žil u rodičov, kde prijímal návštevy a bol im duchovným radcom. Pestoval eucharistickú a mariánsku spiritualitu a utrpenia obetoval za posväcovanie kňazov. Zomrel ako 66-ročný 13. apríla 1989 v talianskom Campobasse.
Hrdinské cnosti potvrdila Cirkev dekrétom aj v prípade brazílskej rehoľníčky Benigny Viktimy od Ježiša (rodným menom Maria Concetta Santos) z kongregácie Sestier služobníc milosrdnej Panny Márie. Pochádzala z miešaneckej rodiny a počas života musela kvôli tomu čeliť predsudkom, ako aj z dôvodu svojho fyzického vzhľadu, keďže trpela obezitou a hormonálnymi poruchami. Svoje utrpenie niesla príkladným spôsobom, obetavo slúžila druhým a dokázala brať sama seba s humorom. Zomrela v povesti svätosti 16. októbra 1981 v Belo Horizonte.
Posledný z dekrétov sa týka španielskej rehoľníčky z kongregácie Sestier robotníc Srdca Ježišovho. Je ňou sestra Juana Méndez Romerová, nazývaná Juanita. Po prekonaní týfusu v 13-tich rokoch zostala paralyzovaná a mohla hýbať iba hlavou a rukami. Popri živote modlitby a vytrvalého znášania utrpení z lásky k ukrižovanému Ježišovi sa venovala drobným prácam so šitím, korešpondencii s misionármi a ako katechétka pripravovala deti na prvé sväté prijímanie. Sestra Juanita zomrela vo svojom rodisku Villanueva de Córdoba 5. apríla 1990.