Vatikán 6. februára (RV) „Zažeňme pesimizmus a nedôveru a zatiahnime na hlbinu s Ježišom! Aj tá naša malá prázdna loďka bude svedkom zázračného úlovku.“ Takto pápež František povzbudil veriacich na Námestí sv. Petra v Piatu cezročnú nedeľu 6. februára.
Pri poludňajšom stretnutí na modlitbe Anjel Pána pripomenul Svätý Otec dnešný Medzinárodný deň boja proti ženskej obriezke. Upozornil aj na blížiaci sa deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý sa spája s liturgickou spomienkou na sv. Jozefínu Bakhitu 8. februára. Osobitne pozdravil prítomnú skupinu rehoľníčok zapojených do siete Talitha Kum.
„Každý život treba chrániť, vždy!“ zdôraznil pápež František v súvislosti s „Dňom za život“, ktorý sa v túto nedeľu slávi v rámci Talianska. V spojení s talianskymi biskupmi povzbudil k „podporovaniu kultúry života ako odpovede na logiku skartovania a demografickému poklesu“.
Uprostred záplavy smutných správ o nešťastiach a vraždách, ktoré denne zapĺňajú médiá, dal pápež František do pozornosti dva momenty hlbokej ľudskosti. Spomenul príklad z Maroka, kde sa celý národ zomkol na záchranu chlapčeka Ryana, ktorý spadol do prázdnej studne.
Pápež stručne vyrozprával aj ďalší dojímavý príbeh, tentoraz z Talianska: John, 25-ročný migrant z Ghany, sa uchytil v piemontskom Monferrate ako vinohradník, no jeho život preťala rakovina. Poslednú vôľu, aby mohol zomrieť v náručí svojho otca vo vlasti, mu pomohli splniť miestni ľudia. Urobili zbierku na jeho letecký prevoz aj so sprievodcom, keď už John bol odkázaný na morfium.
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Piata cezročná nedeľa liturgického cyklu C, 6. februára 2022
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej liturgie nás privádza na breh Galilejského jazera. Zástup sa tlačí okolo Ježiša, zatiaľ čo niektorí sklamaní rybári, vrátane Šimona Petra, perú svoje siete po nevydarenom nočnom rybolove. A Ježiš nasadá priamo do Šimonovej loďky; potom ho vyzve, aby opäť vyplával na more a nahodil siete (porov. Lk 5,1-4). Zastavme sa pri týchto dvoch Ježišových činoch: najprv nastúpi do člna a potom, po druhé, ho vyzve, aby vyplával na hlbinu. Noc bola zlá, bez rýb, ale Peter dôveruje a vydá sa na šíru vodu.
Ponajprv Ježiš vstupuje do Šimonovej lode. Kvôli čomu? Aby vyučoval. Pýta si práve ten čln, ktorý nie je plný rýb, ale vrátil sa na breh prázdny po noci plnej námahy a sklamania. Je to krásny obraz aj pre nás. Každý deň loď nášho života opúšťa brehy nášho domova, aby vyplávala na more každodenných činností; každý deň sa snažíme „loviť na šírom mori“, pestovať sny, realizovať plány, žiť lásku v našich vzťahoch. Často však podobne ako Peter zažívame „noc prázdnych sietí“ – tú noc prázdnych sietí, sklamanie z toho, že sa tak veľmi snažíme a nevidíme želané výsledky: „Celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili“ (v. 5), hovorí Šimon. Ako často aj my zostávame s pocitom porážky a v našich srdciach sa objavuje sklamanie a horkosť. Dva veľmi nebezpečné červotoče.
A tak čo robí Pán? Rozhodne sa nastúpiť práve do našej lode. Odtiaľ chce ohlasovať evanjelium. Práve tá prázdna loď, symbol našej neschopnosti, sa stáva Ježišovou „katedrou“, kazateľnicou, z ktorej ohlasuje Slovo. A Pán to takto rád robí. Je Pánom prekvapení, zázrakov v prekvapeniach. Vstupuje do člna nášho života, keď mu nemáme čo ponúknuť; vstupuje do našich prázdnot a napĺňa ich svojou prítomnosťou; poslúži si našou chudobou na ohlasovanie svojho bohatstva, našimi biedami na ohlasovanie svojho milosrdenstva.
Zapamätajme si: Boh nechce výletnú loď, stačí mu chudobná, vetchá loď, len aby sme ho prijali. O toto ide, prijať ho. Nezáleží aká je tá loď, ale prijať ho. Ale my, kladiem si otázku, dovolíme mu nastúpiť na loď nášho života? Dáme mu k dispozícii to málo, čo máme? Neraz sa ho cítime byť nehodní, pretože sme hriešnici. Ale toto je výhovorka, ktorá sa Pánovi nepáči, pretože ho od nás vzďaľuje! On je Bohom blízkosti, súcitu, nehy a nehľadá perfekcionizmus: hľadá prijatie. Aj tebe hovorí: „Dovoľ mi nastúpiť do člna tvojho života.“ – „Ale, Pane, pozri...“ – „Tak ako to je, nechaj ma vstúpiť.“ Premýšľajme nad tým.
Takto Pán obnovuje Petrovu dôveru. Vstupuje do člna a keď skončí kázanie, mu hovorí: „Zatiahni na hlbinu“ (v. 4). Nebol to vhodný čas na lov rýb, za bieleho dňa, ale Peter Ježišovi dôveruje. Nespolieha sa na stratégie rybárov, ktoré dobre poznal, ale na Ježišovu novosť. Bol to ten úžas, ktorý ho pohol urobiť, čo mu Ježiš povedal. Tak je to aj s nami: ak prijmeme Pána za hosťa do svojej lode, môžeme vyplávať na hlbinu.
S Ježišom sa plavíme po mori života bez strachu, bez toho, aby sme prepadli sklamaniu, keď nič nechytíme, a bez poddávania sa myšlienke, že „tu už nič nenarobíme“. Vždy, v osobnom živote, ako aj v živote Cirkvi a spoločnosti, sa dá urobiť niečo pekné a odvážne: vždy. Vždy môžeme začať odznova, Pán nás vždy pozýva, aby sme sa vrátili do hry, pretože nám otvára nové možnosti. Prijmime teda pozvanie: zažeňme pesimizmus a nedôveru a zatiahnime na hlbinu s Ježišom! Aj tá naša malá prázdna loďka bude svedkom zázračného úlovku.
Prosme Pannu Máriu, ktorá ako nik iný prijala Pána na lodi života, aby nám dodávala odvahu a prihovárala sa za nás.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)