Bratislava 28. januára (TK KBS) Pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej cirkvi priniesla v uplnulých týždňoch sériu príbehov vysídlencov z rôznych krajín. Státisíce ľudí museli utiecť zo svojich domovov preto, že sú kresťanmi. Zachránili si životy a uchovali svoju vieru - sú však vo veľkej núdzi. ACN preto pozýva k ich podpore.
V Sýrii napáchala obrovské škody desaťročná vojna. Napriek relatívnemu prímeriu však ľudia stále trpia vo veľkej biede.
Jezuita páter Gerald Baumgartner z mesta Homs vysvetľuje: „Elektrický prúd je zapojený len 15 minút denne, pri troche šťastia hodinu. Benzín je nedostatkový tovar, a stojí v prepočte na priemernú mzdu až 180 eur za liter.“
Kúrenie nefunguje, ľudia spia naobliekaní, sprchujú sa v ľadovej vode. Na základné potraviny treba čakať v dlhých radách - alebo si ich za veľa peňazí zadovážiť z čierneho trhu. Prežiť sa dá len s pomocou zo zahraničia. Ak príbuzní zo západu pošlú mesačne čo len 100 eur, zasýtia tak štvorčlennú rodinu. Kto na západe nemá nikoho, je odkázaný na humanitárne organizácie.
Libanon je miestom, kam smerovali kroky väčšiny utečencov zo Sýrie. Krajina však zápasí s ťažkou hospodárskou krízou.
„Ľudia sú zúfalí, chýba im všetko: potraviny, elektrina, lieky, mlieko... V každej oblasti je nedostatok vecí, ktoré potrebujú na prežitie,“ hovorí pre ACN arcibiskup Charbel Abdallah z maronitskej arcidiecézy Súr.
No tam, kde je kríza, tam je Cirkev.
To platilo v Libanone kedysi a platí aj teraz, a to v mnohých ohľadoch. Kňazi podporujú ľudí vo viere a diecéza im poskytuje dôležitú materiálnu pomoc.
ACN arcibiskupovi Abdallahovi prisľúbila finančnú pomoc. Až do júla je nastavený program viacnásobného rozdeľovania 1500 potravinových balíčkov pre najchudobnejších z chudobných vo všetkých farnostiach.
V Nigérii museli pred vyčíňaním Boko Haram opustiť svoje dediny desiatky tisíc kresťanov. Útočisko hľadali v susednom Kamerune. Hoci sa medzičasom mohli vrátiť, ich pôvodné územie ešte stále ovládajú teroristi.
Vysídlenci preto žijú v provizórnych táboroch, často bez pitnej vody a minimálnej infraštruktúry. Mnohí z nich nedokážu spracovať svoje traumy.
Nadácia ACN je aj tu v prvej línii a pomáha utečencom rôznymi projektami.
Zabezpečuje nielen pitnú vodu či potraviny, ale aj dlhodobejšiu pomoc pri osamostatnení živobytia, či pri spracúvaní zažitej hrôzy.
Mozambik je ďalšou krajinou, kde ľudia museli opustiť región Cabo Delgado kvôli islamistickému teroru. Tisícky rodín sú dodnes rozdelené, a niektorí sa už domov nikdy nevrátia.
Mnohí už ani nemajú kam. Ich domov neexistuje.
Zo severu krajiny musel spolu s ostatnými utiecť aj otec Edegard Silva, brazílsky misionár saletín. Na masaker v jeho pôvodnom pôsobisku v novembri 2020 sotva niekedy zabudne. Teraz žije v diecéze Pemba, vo farnosti Mieze.
Veriaci sa tu modlia pred nezvyčajným krížom. „Je zhotovený z ohoreného dreva zničeného domu jedného z kresťanov. Kristovo telo je vyrobené z malých kúskov, pretože si chceme neustále pripomínať pamiatku ľudí – mužov, žien aj detí –, ktorí boli rozrezaní na kusy,“ vysvetľuje otec Edegard pre ACN.
„Je pekné,“ hovorí, „že pri každej našej svätej omši sa objaví modlitba za mier v Mozambiku i vo svete. Neprosíme teda len za mier pre Cabo Delgado, vojna netrápi iba nás.“
„Najlepšie vieme plánovať projekty, ak vieme o Vašich pravidelných daroch. Preto prosím, ak môžete, zvážte pravidelný príspevok pre našich bratov a sestry v núdzi. Ďakujeme," odkázal Miroslav Dzurech z ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi.