V liturgickom kalendári si pripomíname svätého Tomáša Akvinského

TK KBS, ekai, ml; pz | 28. 01. 2022 09:43



Bratislava 28. januára (TK KBS) Katolícka cirkev si dnes, v piatok 28. januára, pripomína svätého Tomáša Akvinského. Bol jedným z najväčších majstrov teológie. Patril k dominikánom, vyučoval na Parížskej univerzite a zanechal po sebe cenné teologické štúdie a modlitby.



Svätý Tomáš sa narodil v roku 1224 neďaleko Neapola v talianskej šľachtickej rodine. Mal byť benediktínskym mníchom v opátstve Monte Cassino. Bolo naplánované, že tento brilantný a talentovaný mladý muž sa stane tamojším opátom. Proti vôli svojej rodiny vstúpil do novozaloženého rehoľného rádu - dominikánov. Napriek úpornému úsiliu svojich príbuzných zostal dominikánom. Bol unesený a uväznený. Jeho rodina ho chcela vylákať z rádu aj "morálnymi prostriedkami". Do jeho noviciátnej cely poslali ženu ľahkých mravov, aby mladého mnícha presvedčila, aby opustil múry kláštora.



Tomáš prekonal pokušenie. Zostal v dominikánskom ráde. Štúdium absolvoval okrem iných aj pod vedením jedného z majstrov - svätého Alberta Veľkého. Pod jeho vplyvom prispôsobil Aristotelovu filozofiu kresťanskej teológii. Sám Tomáš sa stal učiteľom a aktívne sa zúčastňoval na vtedajších diskusiách. Prešiel rôznymi etapami svojej profesorskej kariéry, od prednášateľa biblických kníh až po univerzitného profesora v Paríži.



Okrem prednášok veľa cestoval, kázal a učil. Vypočítalo sa, že počas svojho života precestoval približne 15 000 kilometrov. V súčasnosti to nie je veľmi vysoké číslo, ale treba si uvedomiť, že bolo zvykom cestovať pešo. Táto mobilita bola vždy spojená s novými úlohami, ktoré mu boli zverené.



Bol magistrom teológie, predstaveným štúdií, konventným lektorom, teda predstaveným školy, ktorou bol každý kláštor bratov kazateľov, a tiež zodpovedným za formáciu novicov. Okrem Paríža sa dlhšie zdržiaval v Orviete, Ríme a Neapole. Aj on zomrel na ceste. Ako teologický expert bol v roku 1274 pozvaný na Lyonský koncil. Zomrel v cisterciánskom opátstve vo Fossanuove.



Akvinský je príkladom múdreho spojenia rozumu s vierou a modlitbou. Vychádzajúc zo Zjavenia a cirkevnej tradície a zároveň odvážne využívajúc výdobytky súčasnej filozofie, vytvoril filozofický a teologický systém, ktorého presnosť, jasnosť a múdrosť sú platné aj dnes. Bol mimoriadnym realistom a na základe tohto realizmu vytvoril svoju teológiu, najmä morálnu teológiu.



Tomáš sa vyznačuje hlbokým kresťanským optimizmom v pohľade na ľudskú prirodzenosť. Z tohto dôvodu sa jeho morálna teológia zakladá na cnostiach, teda na pozitívnych, dobrých duchovných vlastnostiach, ktoré človek s Božou pomocou môže v sebe rozvinúť, a nezameriava sa na prikázania a hriechy. Zvlášť pôsobivá je spoľahlivosť a pokora svätého Tomáša pri hľadaní pravdy.



Podľa scholastickej schémy majú jeho diela podobu sporu, v ktorom vždy zhromažďuje najťažšie námietky voči vlastným tézam a predkladá ich najúplnejší zoznam - a až potom ich krok za krokom vyvracia. Zanechal po sebe desiatky zväzkov, ktoré mu pomohli napísať jeho sekretári, ktorým diktoval svoje argumenty.



V priebehu storočí sa myšlienky svätého Tomáša využívali rôznymi spôsobmi, často sa zjednodušovali alebo absolutizovali. Myšlienkový systém, ktorý vytvoril, značne skostnatel v rôznych tomistických alebo novotomistických formách. V minulom storočí došlo k čiastočnej obnove a modernizácii Tomášovho myslenia. Prispeli k tomu Jacques Maritain, Etienne Gilson, Marie Dominique Chenu OP, Yves Congar OP a tzv. lublinská škola spojená s Katolíckou univerzitou v Lubline. Na stránkach "Fides et ratio" Ján Pavol II. nabáda čerpať z "večnej novosti myšlienok svätého Tomáša Akvinského".



Svätý Tomáš po sebe zanechal množstvo hymnov a piesní, ktoré pramenili z jeho zbožnosti, najmä z jeho úcty k Eucharistii. Hymnus "Pred takou veľkou sviatosťou", fragment hymnu "Oslávte tajomstvo jazyka", sa často spieva aj dnes. Tomáš, muž modlitby, na sklonku svojho života označil celý svoj vedecký odkaz za "slamu" v porovnaní s radosťou zo stretnutia s Bohom "tvárou v tvár".



Za svätého ho vyhlásil pápež Ján XXII. v roku 1323 a Pius V. mu udelil titul doktora Cirkvi. Okrem iného ho pre jeho precízne a brilantné učenie o anjeloch nazývajú "anjelským doktorom" a pre systém, ktorý vytvoril, ho nazývajú "univerzálnym doktorom". (Zdroj: E-kai)




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024