Vatikán 18. januára (RV) Denník L’Osservatore Romano dnes uverejnil úryvok z knihy pápežovho dlhoročného priateľa, rabína Abrahama Skorku venovanej analýze súčasnej pandémie. Pápež František sprevádzal vydanie knihy krátkym pozdravom, zatiaľ čo rabín Wolpe z Los Angeles ju uviedol predslovom s názvom "Je našou etickou povinnosťou nepodľahnúť pesimizmu“.
„Teší ma, že ste napísali knihu o pandémii, v ktorej interpretujete jej dôsledky na základe židovských zdrojov," oslovil pápež František argentínskeho rabína Abrahama Skorku, s ktorým sa pozná od čias, keď bol arcibiskupom Buenos Aires. Kniha s názvom „Návrat do života po búrke. Hope and Wisdom from Jewish Sources“ vyšla minulý rok v Spojených štátoch (Returning To Life After The Storm).
„Covid-19 nás všetkých uvrhol do krízy, z ktorej sa nemôžeme dostať sami - buď sa z nej všetci dostaneme, alebo nie,“ pokračuje pápež a dodáva: „V tomto čase nám posolstvá každej viery pomáhajú reagovať na utrpenie spôsobené touto pohromou. Tieto posolstvá nám poskytujú hodnoty, ktoré posilňujú odolnosť ľudstva, ktoré veľa trpelo a stále trpí. Dávajú nám na vedomie pravdu, že z krízy nemôžeme vyjsť takí, akí sme boli predtým - budeme lepší alebo horší, ako keď sme začali.“ Pápež František uzatvára krátku poznámku v knihe prosbou o modlitbu, na ktorú sám nezabúda.
Losangeleský rabín David Wolpe v predslove ku knihe oceňuje Skorkov realizmus, ktorý však nepodlieha „pesimizmu, ktorý je dnes taký módny. Na konci knihy píše, že brány návratu sa začínajú otvárať. Potrebujeme túto búrlivosť ducha, aby sme odvrátili nákazlivé a ničivé zúfalstvo,“ usudzuje hlavný rabín chrámu Sinai v Los Angeles.
Autor knihy, rabín Abraham Skorka, sa v úryvku uverejnenom v časopise Vatican Journal zamýšľa nad tým, či súčasná koronárna kríza môže odstrániť egoizmus tých, ktorí sú vo svete pri moci:
„Biblia nám hovorí, ako Gedeón odmietol návrh svojho ľudu, aby sa stal ich kráľom, a odpovedal, že jediným pravým vládcom je Boh (porov. Sud 8, 22-23). V tej istej knihe Sudcov potom čítame o Abimelechovej neukojiteľnej túžbe po vláde, ktorú získal zavraždením sedemdesiatich svojich bratov. A ešte neskôr nájdeme príbeh o Jótamovi (porov. Sud 9,8-15), ktorý učí, že plodní a výkonní ľudia netúžia po moci, čím uvoľňujú priestor, ktorý sa snažia zaplniť škodliví vodcovia. (...) V dvadsiatom storočí sa objavilo príliš veľa zlých, egoistických, arogantných a šialených vodcov. Osobnosti ako Mussolini, Hitler, Stalin, Pol Pot a Idi Amin dokázali na seba strhnúť väčšinu svojho národa, v ktorom vyburcovali tie najhoršie pudy, a tak spôsobili chaos a deštrukciu. Považovali sa za nových cisárov, ktorí sú predurčení dobyť svet a založiť nové ríše, ktorých ideálnym vzorom boli rímske, franské alebo napoleonské impériá.
Dnes, v 21. storočí, existujú iné formy nadvlády - napríklad nadnárodné spoločnosti, ktoré si udržiavajú oveľa väčšiu ekonomickú moc ako mnohé štáty alebo akciové spoločnosti. Ich moc naháňa svetu strach, rovnako ako kedysi fašistický režim. Súčasné obrovské veľmoci sú často postavené skôr na technologickej než vojenskej prevahe. Súčasné technologické vojny zároveň dosiahli taký vysoký stupeň sofistikovanosti, že ich môžu vyhrať len tí, ktorí majú to, čo ostatným chýba. Uprostred tejto novej reality sa naďalej množí hlad, chudoba a fanatizmus, zatiaľ čo nahromadené vedomosti, ktoré máme teraz k dispozícii na boj proti všetkým našim neduhom, sa nie vždy využívajú v prospech všetkých(...).
Talmudskí rabíni dobre poznali napätie medzi osobným a kolektívnym záujmom, ktoré sa vytvára v každom ľudskom srdci. Vyhlásili: Ak nie som pre seba, kto je pre mňa? A ak som len pre seba, čo som? A ak nie teraz, tak kedy?“ (Pirkei Avot 1:14). To opäť odráža obe Maimonidove pravdy. Môžeme sa starať o seba, ale aj o druhých. Lebo keď sa staráme o druhých, staráme sa vlastne aj o seba. Dúfam, že tento nový vírus vystraší našich lídrov natoľko, že sa vzdajú svojich vlastných záujmov a spôsobí, že si nebudeme voliť lídrov, ktorí sa odvolávajú na naše najsebeckejšie záujmy. Nech nám táto kríza pomôže hľadať nové typy vodcov, ktorých talenty odrážajú naše najlepšie vlastnosti,“ píše okrem iného rabín Abraham Skorka v novej knihe, ktorej vydanie privítal aj pápež František.