Pápež František vyzdvihol synodálny štýl francúzskej Katolíckej akcie

TK KBS, RV mh, jb; ml | 13. 01. 2022 16:30



Vatikán 13. januára (RV) „Vidieť, posúdiť, konať“ – o tejto metóde „apoštolov dneška“ hovoril Svätý Otec pri stretnutí s členmi hnutia Katolíckej akcie z Francúzska. Štyri desiatky pútnikov, ktorých prijal na audiencii vo Vatikáne vo štvrtok 13. januára, povzbudil v ich misii osloviť mladých ľudí takých, akí sú a dať im rásť v láske ku Kristovi a k blížnemu.



Francúzski pútnici sú v Ríme na púti s mottom „Apoštoli dnes“. Apoštolského ducha v koreňoch združenia laických hnutí označovaných ako „Katolícka akcia“ pripomenul pápež František slovami Pia XI., ktorý už v roku 1929 privítal, že v ich hnutí ide o «obnovu a pokračovanie toho, čo bolo v prvých dňoch kresťanstva na ohlasovanie Božieho kráľovstva ... v spolupráci laikov s apoštolmi» (12. júna 1929).



Práve pri tejto téme im Svätý Otec pripomenul jednu z veľkých postáv Katolíckej akcie, a to belgického kardinála Josepha-Léona Cardijna, ktorý sformuloval metódu tzv. „revízie života“, spočívajúcu v troch fázach: vidieť, posúdiť, konať. Pápež to ilustroval poukázaním na veľkonočný príbeh z evanjelia:



„Keď učeníci kráčajú s Ježišom na ceste do Emauz (porov. Lk 24,18-35), začínajú tým, že si pripomínajú udalosti, ktoré zažili; potom v nich spoznávajú Božiu prítomnosť; nakoniec konajú tak, že sa vracajú do Jeruzalema, aby oznámili Kristovo zmŕtvychvstanie. Vidieť, posúdiť, konať.“



Pápež František ďalej ponúkol reflexiu nad troma spomenutými fázami, ktoré sú každému z Katolíckej akcie dôverne známe aj ako ich slogan.



„Vidieť. Táto prvá fáza je základná; spočíva v pozastavení sa a pozorovaní udalostí, ktoré tvoria náš život, toho, čo tvorí našu históriu, naše rodinné, kultúrne a kresťanské korene. Pedagogika Katolíckej akcie sa vždy začína momentom pamäti v tom najsilnejšom zmysle slova: istou „anamnézou“, teda spätným pochopením významu toho, čím človek je a čo prežil, a vnímaním toho, ako bol Boh prítomný v každom okamihu. Jemnosť a citlivosť Pánovho pôsobenia v našich životoch nám niekedy bráni pochopiť ho v danom okamihu a je potrebný tento odstup, aby sme pochopili ich súvislosti.“



Na prvú fázu nadväzuje druhá a tretia, pri ktorých je dôležitým pomocníkom Božie slovo, zdôraznil pápež František: 



„Druhou fázou je posúdenie alebo, dalo by sa povedať, rozlišovanie. Je to čas, v ktorom sa dopytujeme, diskutujeme. Kľúčom k tejto fáze je odkaz na Sväté písmo. Ide o to, aby človek prijal, že jeho život prechádza sitom Božieho slova, ktoré, ako hovorí List Hebrejom, «je živé, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; [...] rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca» (4,12).



Vo Fratelli tutti som zvolil podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi na položenie si otázky o našom vzťahu k svetu, k druhým, najmä k tým najchudobnejším. V stretnutí medzi udalosťami sveta a nášho života na jednej strane a Božím slovom na strane druhej môžeme rozpoznať výzvy, ktorými sa Pán na nás obracia.



Vaše hnutia Katolíckej akcie vo svojej histórii vyvinuli skutočné synodálne praktiky, zvlášť v živote skupiny, čo predstavuje základ vašej skúsenosti. Aj Cirkev ako celok je zapojená do synodálneho procesu a ja počítam s vaším príspevkom.



V tejto súvislosti si uvedomme, že synodalita nie je len diskusia, nie je to nejaké adjektívum, prídavné meno. Nikdy nerobme z podstaty života adjektívum. Synodalita nie je ani hľadanie konsenzu väčšiny, to robí parlament, ako je to v politike. Nie je to nejaký plán, program, ktorý sa má realizovať. Nie. Je to štýl, ktorý si treba osvojiť a ktorého hlavným protagonistom je Duch Svätý, ktorý sa prejavuje predovšetkým v Božom slove, ktoré sa číta, rozjíma a spoločne zdieľa.



Vezmime si konkrétny obraz kríža: má rameno vertikálne a rameno horizontálne. Horizontálne rameno je náš život, naša história, naša ľudskosť. Vertikálne rameno je Pán, ktorý nás prichádza navštíviť svojím slovom a svojím Duchom, aby dal zmysel tomu, čo žijeme. Upierať sa na Ježišov kríž, ako hovorí sv. Pavol (porov. Gal 2,19), znamená prijať, že svoj život budem vnímať jeho pohľadom, prijať toto stretnutie medzi mojím úbohým človečenstvom a jeho premieňajúcim božstvom.



Prosím, aby ste v živote vašich skupín vždy venovali dôležité miesto Božiemu slovu. A venujte rovnaký priestor modlitbe, zvnútorneniu, adorácii.“



Napokon pri tretej fáze „konať“ pápež František poukázal na názov združenia „Katolícka akcia“ so slovami, že evanjelium nás učí, že táto „akcia“, čiže činnosť, „by mala mať vždy Božiu iniciatívu.“ Podľa slov pápeža je treba podporovať Božie pôsobenie v srdciach, a najmä u mladých v Európe, ktorí sú „skeptickejší voči inštitúciám, hľadajú menej náročné a chvíľkové vzťahy.“



Títo mladí sú „citovo senzibilnejší a tým pádom zraniteľnejší, krehkejší v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami“. Sú tiež „menej zakorenení vo viere, ale napriek tomu hľadajú zmysel, pravdu, a nie sú menej veľkodušní“, konštatoval Svätý Otec. Štyridsať francúzskych pútnikov z „Katolíckej akcie“ na záver povzbudil, aby vo svojej činnosti dokázali osloviť práve spomenutých mladých ľudí:



„Vašou misiou ako Katolíckej akcie je osloviť ich takých, akí sú, dať im rásť v láske ku Kristovi a k blížnemu a viesť ich k väčšej konkrétnej angažovanosti, aby sa stali protagonistami svojho života a života Cirkvi, aby sa svet mohol zmeniť.“




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024