Anjel Pána na slávnosť Troch kráľov: Ako je to s mojou pokorou?

TK KBS, RV, mh, jb; rp | 06. 01. 2022 18:05



Vatikán 6. januára (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána na slávnosť Zjavenia Pána 6. januára pozval pápež František k zamysleniu sa na otázkou: „Ako je to s mojou pokorou?“ Za biblický vzor tejto cnosti dal mudrcov, schopných opravdivo sa pokloniť Bohu, ktorého našli ako chudobné dieťa pri svojej matke.



Podobne ako v homílii pri dopoludňajšej svätej omši, aj tentoraz Svätý Otec vrelo odporúčal praktizovanie adorácie v tichu a pozval vyprosovať si milosť rozpoznať životne dôležitú potrebu pokory a živú chuť adorácie.



Ako po každý rok, aj tento raz Svätý Otec zablahoželal kresťanom, ktorí slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára:



„Drahí bratia a sestry, dnes moje myšlienky smerujú k bratom a sestrám z východných cirkví, katolíckych i pravoslávnych, ktorí zajtra slávia Pánovo narodenie. S láskou im želám pokoj a všetko dobré: nech Kristus, narodený z Panny Márie, osvieti vaše rodiny a vaše spoločenstvá! Bratia a sestry, všetko najlepšie!“



Pápež František pripomenul aj dnešný Misijný deň detí:



„Zjavenie Pána je osobitným spôsobom sviatkom detských misionárov, teda tých detí a mladých ľudí - je ich mnoho, v rôznych krajinách sveta -, ktorí sa venujú modlitbe a obetujú svoje úspory, aby sa evanjelium mohlo ohlasovať tým, ktorí ho nepoznajú. Chcem im poďakovať - chlapci a dievčatá, ďakujem vám! - a pripomenúť, že misia sa začína kresťanským svedectvom v každodennom živote.“



So sviatkom Zjavenia Pána sa spájajú rozličné trojkráľové tradície, ktoré v súčasnosti využívajú aj komunikačné prostriedky. Svätý Otec v tejto súvislosti osobitne pozdravil Poľsko, známe organizovaním trojkráľových sprievodov.



Príhovor pred modlitbou Anjel Pána



Zjavenie Pána, 6. januára 2022



Drahí bratia a sestry, požehnaný sviatočný deň!



Dnes, na slávnosť Zjavenia Pána, rozjímame o príbehu mudrcov (porov Mt 2,1-12). Podstupujú dlhú a náročnú cestu, aby sa prišli pokloniť «židovskému kráľovi» (v. 2). Sú vedení podivuhodným znamením hviezdy, a keď konečne prídu do cieľa, namiesto nájdenia niečoho veľkolepého, uvidia bábätko s mamou. Mohli by namietať: „Toľká cesta a toľké obete na to, aby sme sa ocitli pred úbohým dieťaťom?“ Predsa však sa nepohoršujú, nie sú sklamaní. Nesťažujú sa. Čo robia? Pokľaknú.  Ako hovorí Evanjelium, «vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu» (v. 11).



Pomyslime na týchto mudrcov, ktorí prišli zďaleka, bohatí, vzdelaní, uznávaní, ako padnú na zem, teda sklonia sa k zemi, aby si uctili dieťa! Zdá sa to byť protirečením. Je prekvapujúce tak pokorné gesto od tak ctihodných mužov. Skloniť sa pred autoritou, ktorá sa predstavuje znakmi moci a slávy, bolo v tom čase zvykom. A ani dnes by to nebolo zvláštne. Ale pred betlehemským Dieťaťom to nie je ľahké. Nie je ľahké uctievať tohto Boha, ktorého božskosť zostáva skrytá a nejaví sa byť triumfálna. Znamená to prijať Božiu veľkosť, ktorá sa prejavuje v malosti: toto je ten odkaz. Mudrci sa skláňajú pred nevídanou Božou logikou, prijímajú Pána nie takého, akého si ho predstavovali, ale takého, aký je, malého a chudobného. Ich poklona je znakom toho, kto dá bokom svoje vlastné predstavy a dá miesto Bohu. Niečo také si vyžaduje pokoru.



Evanjelium na tomto trvá: nehovorí iba, že mudrci sa poklonili, zdôrazňuje, že padli na zem a klaňali sa. Všimnime si tento údaj: adorácia ide ruka v ruke s poklonou. Týmto gestom mudrci ukazujú, že s pokorou prijímajú Toho, ktorý sa predstavuje v pokore. Takto sa otvárajú adorácii Boha. Pokladnice, ktoré otvárajú, sú obrazom ich otvoreného srdca: ich skutočné bohatstvo nespočíva v sláve a úspechu, ale v pokore, v tom, že sa sami považujú za tých, čo potrebujú spásu. A toto je ten príklad, ktorý nám mudrci dávajú dnes.



Drahí bratia a sestry, ak v strede všetkého zostávame stále my s našimi predstavami a namýšľame si, že sa máme čím chváliť pred Bohom, nikdy sa s ním do hĺbky nestretneme, nedôjdeme k jeho uctievaniu. Ak neupadnú naše nároky, márnivosti, posadnutosti, snahy vyniknúť, stane sa nám, že dokonca budeme niekoho alebo niečo uctievať, ale Pán to nebude! Ak sa naopak vzdáme svojej domnienky sebestačnosti, ak sa vnútorne umenšíme, potom znovu objavíme zázrak poklony Ježišovi. Pretože adorácia prechádza cez pokoru srdca: ten, kto má túžbu predbiehať sa, neuvedomí si Pánovu prítomnosť. Ježiš prechádza okolo a je ignorovaný, nespoznaný, tak ako sa to stalo mnohým v tom čase, ale nie mudrcom.



Bratia a sestry, keď na nich hľadíme, spytujme sa dnes: ako je to s mojou pokorou? Som presvedčený, že pýcha bráni môjmu duchovnému pokroku? Tá pýcha, zjavná či skrytá, ktorá vždy zacloní vzlet k Bohu. Pracujem na svojej učenlivej poslušnosti, aby som bol Bohu a iným k dispozícii, alebo som stále sústredený na seba a moje požiadavky s tým skrytým egoizmom, ktorým je pýcha? Viem odložiť svoj uhol pohľadu, aby som prijal ten Boží a tých druhých? A napokon: prosím a adorujem iba keď niečo potrebujem, alebo to robím s vytrvalosťou, pretože verím, že Ježiša stále potrebujem?



Mudrci sa vydali na cestu hľadiac na hviezdu, a našli Ježiša. Veľa toho prešli. Dnes si môžeme vziať túto radu: hľaď na hviezdu a kráčaj. Nikdy neprestaňte kráčať, ale nezanedbajte sledovať hviezdu. Toto je rada dnešného dňa, mocná: Hľaď na hviezdu a kráčaj, sleduj hviezdu a kráčaj.  



Nech nás Panna Mária, služobnica Pána naučí rozpoznať životne dôležitú potrebu pokory a živú chuť adorácie. Nech nás naučí hľadieť na hviezdu a kráčať.



(Preklad: Slovenská redakcia VR) 




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024