Vatikán 5. januára (RV) Vo viacerých diecézach Talianska biskupi rušia funkciu krstných a birmovných rodičov pri vysluhovaní príslušných sviatostí. Od nového roka sa k nim pripája aj sicílska diecéza Mazara del Vallo. Jej biskup Mons. Domenico Mogavero v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetľuje: „ Ide už len o formálnu rolu obratú o zmysel. Všetko je to už len vonkajšková záležitosť“.
Dekrét, ktorý bude v spomínanej diecéze platiť zatiaľ len na skúšobnú dobu do roku 2024, stanovuje, že tých, ktorí idú prijať krst či birmovanie, budú sprevádzať rodičia alebo osoby, ktoré sa starali o ich náboženskú prípravu.
„Dnes sa krstní a birmovní rodičia stali nepodstatnými postavami. Nevyberajú sa už viac ako referenčný bod pre ich svedectvo viery“, tvrdí biskup Mons. Domenico Mogavero a vysvetľuje:
„V minulosti, predovšetkým v prvotnej Cirkvi, bola postava krstného či birmovného rodiča významná. Dnes spôsobuje problémy – v podobe osôb, ktoré nevydávajú hlboké svedectvo viery. Vyskytli sa prípady pokrytectva a falše: mnohí ľudia sa napríklad nepriznali k svojmu stavu, keď boli rozvedení a opätovne zosobášení alebo boli vzdialení od viery a náboženskej praxe. Všimli sme si, že všetko sa zmenilo na vonkajškovosť. Treba tiež zdôrazniť, že Kódex kánonického práva nevyžaduje prítomnosť krstného či birmovného otca a matky pri slávení. ...
Často ma žiadali, aby som upustil od požiadavky veku krstného rodiča pre dvanásťročných spolužiakov alebo kamarátov birmovancov. Ani birmovanci si neuvedomujú, aká je skutočná úloha birmovných rodičov. ...
My - kňazi, biskupi a kresťanské spoločenstvo -, sme boli svedkami miznutia významu týchto rolí bez toho, aby sme kládli akýkoľvek odpor. Keď sme si uvedomili, že krstní otcovia a krstné mamy sa zmenili na takpovediac choreografické postavy, ktoré sú dobré len na to, aby dali pekný darček, mali sme zareagovať a tento trend zvrátiť. Neurobili sme nič a teraz musíme mať odvahu to zastaviť a začať odznova za prítomnosti katechétov a tých, ktorí ľudí pripravujú na birmovku a na sviatosti kresťanskej iniciácie.
Doceňme tieto roly tým, že ľuďom pomôžeme pochopiť, aké sú pri birmovaní alebo pri iniciácii dospelého dôležité na ceste učenia sa a vydávania svedectva. Ak potom v budúcnosti niekto bude chcieť obnoviť rolu krstných a birmovných rodičov z doktrinálneho a teologického hľadiska, nech sa páči, treba im však vrátiť ich pravý význam.“