Pápež k 30. svetovému dňu chorých: Stojme pri trpiacich, kráčajme cestou lásky

TK KBS, RV, zk; rp | 04. 01. 2022 15:08



Vatikán 4. januára (RV) „«Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec» (Lk 6,36). Stojme pri trpiacich, kráčajme cestou lásky.“ To je motto posolstva pápeža Františka k 30. svetovému dňu chorých, ktorý Cirkev slávi 11. februára – v deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej.



Svätý Otec zdravotníkov vyzýva, aby sa ich ruky stali znamením milosrdných rúk nebeského Otca. Zdôrazňuje i obrovský význam katolíckych zdravotných zariadení v dnešnej kultúre skartovania a  pripomína, že služba útechy je úlohou každého pokrsteného človeka.



Ako sa v texte posolstva uvádza, okrúhle výročie Svetového dňa chorých, ktorý pred troma desiatkami rokov ustanovil sv. Ján Pavol II., sa v dôsledku pandémie nebude môcť konať v peruánskom meste Arequipa, ako bolo pôvodne plánované. Slávnosť sa bude konať vo vatikánskej Bazilike sv. Petra.



Vedomie dôstojnosti a zodpovednosti zdravotníka



Pápež v posolstve hlbšie rozoberá jeho tohtoročnú tému. Ježišovo pozvanie, aby sme boli milosrdní ako Otec, nadobúda osobitný význam pre zdravotníckych pracovníkov, píše pápež František a myslí pri tom na lekárov, zdravotné sestry, laborantov, na tých, ktorí sa starajú o chorých a liečia ich, ako aj na mnohých dobrovoľníkov, ktorí venujú svoj drahocenný čas trpiacim. Obracia sa na nich slovami:



„Drahí zdravotnícki pracovníci, vaša služba chorým, vykonávaná s láskou a kompetentnosťou, presahuje hranice vašej profesie a stáva sa poslaním. Vaše ruky dotýkajúce sa trpiaceho Kristovho tela môžu byť znamením milosrdných rúk Otca. Buďte si vedomí veľkej dôstojnosti vášho povolania, ako aj zodpovednosti, ktorá z neho vyplýva.“



Nikdy nesmieme zabudnúť na jedinečnosť každého chorého človeka s jeho dôstojnosťou a krehkosťou, píše pápež a dodáva:



„Chorý človek je vždy dôležitejší ako jeho choroba, a preto žiadny terapeutický prístup nemôže ignorovať načúvanie pacientovi, jeho príbehu, jeho obavám a jeho strachu. Aj vtedy, keď nie je možné uzdravenie, vždy je možné preukazovať starostlivosť, vždy je možné utešovať, vždy je možné dať pacientovi pocítiť blízkosť, ktorá ukazuje záujem prednostne o človeka, viac než o samotnú chorobu. Kiež odborná príprava zdravotníkov vedie k dosiahnutiu schopnosti načúvať a nadväzovať vzťah.“



Nemocnice ako domy milosrdenstva



„V niektorých krajinách je primeraná starostlivosť stále luxusom“, píše Svätý Otec mysliac najmä na najchudobnejšie časti sveta, kde musia pacienti prekonávať veľké vzdialenosti k liečebným centrám, ktoré majú aj tak len veľmi obmedzené možnosti. Pápež preto zdôrazňuje dôležitosť katolíckych zariadení:



„V tejto súvislosti by som chcel znovu potvrdiť význam katolíckych zdravotníckych zariadení: sú vzácnym pokladom, ktorý treba chrániť a podporovať; ich prítomnosť sa v dejinách Cirkvi vyznačovala tým, že boli nablízku tým najchudobnejším chorým a boli pozorné k tým najzabudnutejším situáciám. Koľko zakladateľov rehoľných rodín vedelo načúvať  volaniu bratov a sestier, ktorí nemali prístup k starostlivosti alebo sa s nimi zle zaobchádzalo, a robili všetko pre to, aby im slúžili!



Aj dnes, dokonca aj v tých najrozvinutejších krajinách, je ich prítomnosť požehnaním, pretože vždy môžu ponúknuť nielen starostlivosť o telo so všetkou potrebnou kompetenciou, ale aj tú dobročinnú lásku, ktorá má chorých a ich rodiny v centre svojej pozornosti. V čase, keď je rozšírená kultúra skartovania a život sa nie vždy uznáva za hodný prijatia a prežívania, môžu byť tieto zariadenia ako domy milosrdenstva príkladom v ochrane a starostlivosti o každý život, aj ten najkrehkejší, od jeho počiatku až po jeho prirodzený koniec.“



Navštevovať chorých je Kristova výzva pre každého



Svätý Otec zároveň zdôrazňuje, že služba útechy je úlohou každého pokrsteného:



„Ak najhoršou diskrimináciou, ktorou trpia chudobní - a chorí sú chudobní na zdravie -, je nedostatok duchovnej pozornosti, nemôžeme im neponúknuť blízkosť Boha, jeho požehnanie, jeho Slovo, slávenie sviatostí a pozvanie na cestu rastu a dozrievania vo viere.  V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že blízkosť chorým a pastoračná starostlivosť o nich nie je len úlohou niekoľkých osobitne vyhradených služobníkov. Navštevovať chorých je výzvou, ktorú Kristus adresoval všetkým svojim učeníkom. Koľko chorých a koľko seniorov žije doma a čaká na návštevu! Služba útechy je úlohou každého pokrsteného človeka, ktorý má na pamäti Ježišove slová: «Bol som chorý a navštívili ste ma» (Mt 25,36).“




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022