Vatikán 30, decembra (RV) Nad množiacimi sa správami o náboženskom prenasledovaní v Indii, Nigérii, v pásme Sahelu a v Mozambiku vyjadruje znepokojenie Pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi. Jej výkonný riaditeľ Thomas Heine-Geldern v bilancii pred záverom roka 2021 upozorňuje aj na formy „prenasledovania v rukavičkách“, vyskytujúce sa v západných krajinách.
Výkonný riaditeľ ACN vo svojom vyhlásení vyjadruje vďaku pápežovi Františkovi za jeho tohtoročnú cestu do Iraku, ktorou okrem pomoci miestnej kresťanskej komunite upriamil pozornosť celého sveta aj na ďalšie trpiace krajiny Blízkeho východu, ako Sýria a Libanon, i na exodus kresťanov z tejto oblasti.
Prenasledovanie kresťanov vo svete
Svoju Správu o stave náboženskej slobody vo svete 2021 publikovalo ACN už v apríli. Thomas Heine-Geldern pred záverom roka píše:
„Sme zarmútení správami o náboženskom prenasledovaní a násilí, ktoré sa k nám dostávajú takmer každý týždeň. Kňazi, rehoľníci a laici sú zabíjaní, unášaní alebo zneužívaní pri výkone svojej služby. Najmä súčasná situácia v Indii a Nigérii nás napĺňa hlbokým znepokojením a sme v pohotovosti, ak by naša pomoc bola potrebná.
Situácia je stále dramatická v krajinách afrického Sahelu a v Mozambiku, kde sa šíri terorizmus. Násilie sa dotýka všetkých, avšak kresťanov obzvlášť. Je veľmi poľutovaniahodné, že na mnohých miestach teror a násilie bránia Cirkvi v jej pastoračnej a sociálnej práci.
Nielen kostoly a kláštory, ale aj cirkevné nemocnice, školy a mnohé ďalšie, pre miestnych ľudí životne dôležité miesta sú nútene zatvorené. Okrem toho musí miestna cirkev čeliť novej herkulovskej výzve: postarať sa o státisíce utečencov a vysídlencov a sprevádzať ich.“
Prenasledovanie „v rukavičkách“
Náboženské prenasledovanie sa však deje aj v krajinách Západu, upozorňuje ACN:
„Aj v západných krajinách ACN registruje čoraz viac násilných činov voči náboženským inštitúciám. Tento vývoj pápež František označil ako „zdvorilé prenasledovanie“: Náboženské presvedčenie sa má pod rúškom údajnej „tolerancie“ postupne vytlačiť z verejného života.
Najnovším príkladom boli vnútorné smernice Európskej komisie o inkluzívnom jazyku s radou, aby sa vyvarovalo kresťanským termínom a menám. Odporúčané bolo napríklad nahradenie slova „Vianoce“ slovom „sviatky“.
Dokument bol stiahnutý, čo schvaľujeme, pretože úplne legitímna požiadavka inklúzie by v tomto prípade znamenala exklúziu najväčšej náboženskej komunity v Európskej únii. Veď takmer dve tretiny občanov EÚ sú kresťania.“