Bratislava 26. decembra (TK KBS) Na sviatok Svätej rodiny zazneli v diecézach pastierske listy biskupov. Prinášame ich v plnom znení.
Košická arcidiecéza
Drahí bratia a sestry, milé rodiny.
Je čas Vianoc, kedy hodnota rodiny naberá na dôležitosti. Počas sviatkov väčšina ľudí precitne a ešte intenzívnejšie prežíva potrebu rodinného zázemia. Na druhej strane však vianočné sviatky môžu zvýrazniť aj nedostatky v rodinách, či dokonca absenciu rodín a tak spôsobovať úzkosť. Niekto sa teší, že môže byť so svojimi a iný zasa smúti, lebo stratil alebo ani nenašiel priestor prijatia. Pretrvávajúca pandemická kríza ešte viac prehĺbila tieto rozdiely. Veľká časť spoločenského, pracovného i duchovného života sa uzavrela práve do našich domácností. A tam, kde sú fungujúce vzťahy, sa prežíva pokoj. Avšak tam, kde sa skrývali problémy, je doma ťažké vydržať.
V prvú vianočnú nedeľu, keď si osobitne pripomíname Svätú Rodinu – Ježiša, Máriu a Jozefa – sú naše kresťanské rodiny pozvané k určitej reflexii nad svojím životom. A naši kňazi sú zasa pozvaní k reflexii nad svojím osobným prínosom k pastoračnej starostlivosti o rodiny vo svojich farnostiach. O to viac, že stále prežívame rok Svätej Rodiny.
Svätá Rodina je nám tu predstavená ako model, ktorý máme nasledovať. Avšak tento model sa nám môže zdať dosť vzdialený, lebo súčasná situácia rodín už aj na východe Slovenska je dosť náročná až alarmujúca. Sme súčasťou západnej civilizácie, v ktorej je tradičná rodina veľmi skúšaná a spochybňovaná. Ale nemá to byť dôvod na to, aby sme iba kritizovali a moralizovali. Práve naopak, je to dôvod na to, aby sme ešte viac prinášali Ježišov ideál tam, kde sa vytratí láska, pokoj a skutočná radosť. Preto vás chceme povzbudiť. Svätá Rodina je modelom hlavne v tom, ako do každej reality života chce vstúpiť Boh.
Všimnime si to cez dnešné Božie Slovo, konkrétne cez udalosť z evanjelia sv. Lukáša. Evanjelista tu zachytáva situáciu, keď Svätá Rodina prichádza na sviatky do Jeruzalema. Ježiš má dvanásť rokov. Pri návrate domov Mária s Jozefom zisťujú, že Ježiš nie je s nimi, a tak utekajú späť hľadať ho. Nakoniec ho našli v chráme. Ježiš sa im to snaží vysvetliť, ale ako uvádza Lukáš, oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril (Lk 2,41-52).
Táto udalosť sa v mnohom dotýka aj nášho reálneho života. Je to napríklad rozmer straty. Ježiš sa stratil a Máriu a Jozefa to privádza na miesto, kde prebýva Boh, teda do chrámu (Lk 2,46). Každá strata dotýkajúca sa rodiny je ťaživou skúsenosťou. Môže ísť o stratu blízkeho človeka, ktorý odišiel do večnosti (čo je v týchto dňoch oveľa častejšou skúsenosťou mnohých). Môže ísť o rozchody manželov. Môže ísť o impulzívne odchody detí z rodín. Môže ísť o stratu vzájomnej dôvery, trpezlivosti, či nádeje na zmenu.
Sú to bolestivé momenty, ale všetky tieto skúsenosti straty sa môžu stať príležitosťou ako znovu objaviť Boha v živote. Vo všetkých takých a podobných situáciách chceme stáť pri vás a pomáhať vám ľudsky aj duchovne. Chceme byť pastoračne vnímaví a pozorní na chvíle akejkoľvek straty v našich rodinách. Hlavne ak ide o stratu samotného Ježiša zo stredu rodiny. Takéto straty často ostávajú bez povšimnutia. A práve preto je táto nedeľa príležitosťou na reflexiu, či aj u nás doma sa také niečo nestalo.
Je tu aj iná rovina dnešnej evanjeliovej udalosti a to je rozmer nepochopenia. Ježiš sa snaží situáciu vysvetliť, no Mária a Jozef nepochopili slovo, ktoré im hovoril. To však nebráni tomu, aby život tejto rodiny pokračoval a aby Ježiš bol poslušný Jozefovi a Márii a aby sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí (Lk 2,51-52). Nepochopenie je častou súčasťou rodinného života. Práve kvôli rozmanitosti našich pováh a rôznosti našich svetov sa často nechápeme. Ale nemusí to byť hneď dôvodom na rozchody a rozbroje. V rámci medziľudských vzťahov často stojíme pred tajomstvom, ktoré v danej chvíli nevieme pochopiť a dokonca nám môže spôsobovať kríž. No od kríža nemusíme hneď utekať, hoci mu celkom dobre nerozumieme.
A aby sme spoločne viac osvetlili tajomstvo manželstva a rodiny, veľmi povzbudzujeme snúbencov a ich duchovných otcov k dôslednej príprave na sviatosť manželstva. Vrelo odporúčame aj aktivity nášho Arcidiecézneho centra pre rodinu, ktoré už pomáhalo nejednému manželstvu či rodine. Chceme v našich farnostiach s veľkou citlivosťou podporovať stretnutia manželských párov, deň rodiny, modlitby otcov i matiek a podobné aktivity, ktoré často dokážu pomôcť preklenúť momenty nepochopenia v rodinných spoločenstvách a pomáhajú navzájom si niesť kríž.
Dnešná evanjeliová udalosť nesie v sebe ešte aj rozmer úzkosti a bolesti. Práve táto udalosť podľa tradície je jednou z bolestí našej patrónky – Sedembolestnej Panny Márie. Mária v dnešnom evanjeliu hovorí: „Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali.“ (Lk 2,48) Evanjelista Lukáš poznamenáva, že keď Mária chce obnoviť jednotu rodiny, hľadá svoje dieťa až s úzkosťou. Čo to pre nás znamená?
Nuž sú v živote veci, ktoré robíme len tak, bez veľkého nasadenia, nejako nám na tom až tak nezáleží. Sú zasa veci, pre ktoré sa vieme zanietiť a robíme ich s veľkým záujmom. Ale sú aj také dôležité veci, ku ktorým pristupujeme až s úzkosťou. Medzi nich by mala patriť jednota rodiny. Nech na to pamätajú všetci, ktorí majú účasť na živote rodiny a nech je to aj pre našich kňazov povzbudenie, aby urobili všetko pre zachovanie jednoty rodín. Jednota rodiny si zaslúži, aby sme ju vyhľadávali s úzkosťou až bolesťou, napriek všetkým skutočnostiam, ktoré ju spochybňujú, či narúšajú. Jednota rodiny, ktorá má prednosť pred materiálnou prosperitou, pred osobnými záujmami, či všelijakými technickými vymoženosťami.
Bratia a sestry! Nech ste v akejkoľvek situácii rodinných vzťahov a nech ste v akomkoľvek životnom rozpoložení, chceme vám zvestovať, že Boh prichádza do každej reality nášho života so svojím požehnaním. To je posolstvo Vianoc. Veľmi nám záleží na tom, aby sme v našej arcidiecéze a v jej farnostiach mali pevné rodinné spoločenstvá. A zároveň, aby sme boli nablízku tým, ktorí z rôznych dôvodov potrebujú oporu, usmernenie, povzbudenie. Nech vás všetkých požehnáva Pán, ktorý si vybral práve prostredie rodiny, aby vstúpil do našich životov a menil tento svet.
Milostiplné vianočné sviatky, požehnaný a v zdraví prežitý každý deň nového roka vám zo srdca prajeme a žehnáme v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Mons. Bernard Bober, arcibiskup-metropolita
Mons. Marek Forgáč, pomocný biskup
-
Nitrianska diecéza
Drahí bratia a sestry, milé rodiny!
Prežívame Vianoce, najkrajšie sviatky v roku, ktoré nám sprítomňujú Božiu lásku objímajúcu všetkých ľudí a ktorá sa prejavila v príchode Božieho Syna na svet. On v plnosti času zostúpil z neba na zem prostredníctvom rodiny. Preto Vianoce boli a sú aj sviatkami rodiny, čo sa prejavuje tým, že sa radi vraciame k svojim drahým, snažíme sa byť spolu so svojimi blízkymi. Je preto prirodzené, že vo Vianočnej oktáve slávime sviatok Svätej nazaretskej rodiny, ktorý chce byť sviatkom všetkých našich rodín. Tento sviatok v nás má prehĺbiť zmysel pre rodinné hodnoty. Pomôcť nám v tom môže aj pohľad na Svätú nazaretskú rodinu – Ježiša, Máriu a Jozefa, ktorá je vzorom a ideálom každej rodiny – domácej, farskej, diecéznej, aj celej rodiny Cirkvi.
V dnešný sviatok chceme pozdraviť prostredníctvom tohto listu zvlášť všetky rodiny našej diecézy, s vedomím, že „Cirkev je rodina rodín, neustále obohacovaná životom všetkých domácich cirkví“ (Amoris laetítia 87). Dovoľte preto, aby sme sa spolu s Vami zamysleli nad tajomstvom rodiny.
Biblia nám hovorí, že rodina je súčasťou veľkého Božieho plánu spásy, že rodina je tak stará ako ľudstvo samé a objavuje sa hneď na počiatku histórie ľudskej spoločnosti. Rodina je v Biblii od začiatku považovaná za prejav Božieho požehnania a nezničil ju ani prvotný hriech. Bolo prirodzenou túžbou mať rodinu, manželku, potomstvo. Dosvedčujú nám to napr. starozákonné dejiny patriarchov. Skutočnosť, že rodina je veľká v Božích očiach, dosvedčuje aj fakt, že Boží Syn sa narodil v rodine. Život v manželstve a v rodine je jedno zo životných povolaní, ktoré prijímame od Boh, a v ktorom sa usilujeme pomôcť sebe aj druhým dosiahnuť Nebeské kráľovstvo. Je preto prirodzené, že Cirkev má rodinu v centre svojej pozornosti a háji jej hodnoty.
Z tohto dôvodu sa slávi aj Sviatok svätej rodiny. Zaviedol ho v roku 1921 pápež Benedikt XV. Aj on chcel takýmto spôsobom podporiť rodinu ohrozovanú zo všetkých strán. Chcel pripomenúť vládam vtedajších štátov, že rodina je ustanovená samotným Stvoriteľom a ničím ju nemožno nahradiť. Bola to reakcia na situáciu napr. v Sovietskom Rusku po nástupe komunizmu, keď sa začali prijímať mnohé protirodinné zákony.
Pri pohľade na Svätú rodinu si uvedomujeme, že každá naša rodina nie je ani ideálna ani svätá ani dokonalá. Veď každá má svoje radosti, úspechy a obdobia spokojnosti, za ktoré treba byť vďační Pánu Bohu, ale aj problémy, ťažkosti a limity. Zvlášť dnes v dobe pandémie prechádzajú naše rodiny ako aj rodina Cirkvi mnohými ťažkosťami. Niektorí sa ocitajú na prahu chudoby a boria sa až s existenčnými problémami. Iným tak veľmi chýbajú sociálne kontakty, až pociťujú osamelosť. Ďalší z psychického vypätia, frustrácie či straty svojich blízkych už nenachádzajú slová a zostávajú im len slzy. Mnohí sa cítia unavení a znechutení zmenami, ktoré prinášajú opatrenia rôzneho druhu v snahe chrániť naše životy a zdravie.
Milí bratia a sestry, milé rodiny, ako Vaši pastieri Vám dnes chceme vyjadriť svoju podporu a spolucítenie vo všetkých ťažkých okolnostiach života. Tak veľmi Vám v dnešný deň chceme odovzdať svetlo nádeje, mysliac na Vás v modlitbe. Toto svetielko nádeje nám žiari aj z Betlehemskej maštaľky. Aj keď sa nám môže zdať, že okolo nás je veľa tmy, predsa len je pravda, že človek vidí najďalej práve v noci. Vtedy môžeme obdivovať hviezdy na vzdialenej oblohe, ktoré nám Pán Boh dáva ako svetielka nádeje v tme, ktorá tu nebude nastálo.
Cez Vianoce si mnohí iste nájdete čas pozrieť rozprávku, kde obyčajne zvíťazí dobro nad zlom, láska nad nenávisťou. Kresťanské hodnoty, ktoré nám priniesol novonarodený Mesiáš však nepatria do rozprávkového sveta, ale ponúkajú nám riešenie formou, ktorého chceme v našich rodinách a farnostiach denne cez naše slová a dobré skutky obohatiť a ozdraviť naše vzťahy a eliminovať z našich rodín zlo, hnev a podráždenosť.
Svätý Otec František exhortáciu Amoris laetitia (2016), začína slovami: „Radosť lásky, ktorá sa žije v rodinách, je aj potešením Cirkvi“ (AL 1). Z týchto slov môžeme vnímať, že láska žitá v rodinách prináša radosť samotnej rodine a takéto rodiny vytvárajú radostnú Cirkev. Cirkev ako rodina rodín má povolanie a zodpovednosť prinášať do tohto sveta, zvlášť dnes, radosť a nádej. Toto je dnes aj Vaša misia, drahé rodiny. Pápež František pripomína, že Vy ste dnes tým nástrojom, cez ktorý Cirkev evanjelizuje a slúži okolitému svetu. Každé vytvorené rodinné spoločenstvo totiž môže byť veľkým obohatením pre farnosť, nesmie byť však uzatvorené, ale otvorené pre službu druhým.
Určite viete, že v júni budúceho roka bude v Ríme v poradí už X. svetové stretnutie rodín. Témou tohto stretnutia je: „Rodinná láska: povolanie a cesta svätosti“. Najvyšší pastier Cirkvi pozýva rodiny celého sveta uvažovať nad tým, akým spôsobom máme žiť a prejavovať si lásku v našich rodinách a ako nám to pomáha na ceste k svätosti. Chce toto stretnutie urobiť dostupným pre každú rodinu, preto okrem programu, ktorý bude prebiehať v Ríme pre delegátov z celého sveta, pozýva biskupov, aby sa vo svojich diecézach stretli so svojimi rodinami a spolu s nimi slávili Eucharistiu.
Preto Vás, milé rodiny, už dnes pozývame na Diecézne stretnutie rodín, ktoré sa uskutoční 26. júna 2022 (bližšie informácie budeme aktualizovať). Na toto slávenie sa môžeme spoločne pripraviť aj štúdiom a meditáciou nad siedmymi katechézami, ktoré ponúkla Rímska diecéza. Uvažujte nad nimi doma v rodine, v rámci farnosti alebo hnutia. Elektronickú verziu spolu s ďalšími informáciami je možno nájsť aj na stránke www.svetovestretnutierodin.sk.
Povzbudzujeme kňazov a aktívnych manželov spolu s ich deťmi, aby spoločne hľadali tvorivé formy pre ozdravenie rodín žijúcich vo farnosti aj prostredníctvom týchto katechéz, ktoré môžu byť aj po čase pandémie novým impulzom pre obnovu života farnosti. V tomto duchu Vás prosíme, aby ste sa vo Vašich farnostiach snažili vytvoriť spoločenstvá rodín, ktoré sa budú spolu stretávať na modlitbách, rozhovoroch, ale si aj navzájom pomáhať, zvlášť tým slabším. Ak nám aj rôzne obmedzenia nedovolia sa niekedy stretávať, nebojte sa, využívajme na komunikáciu aj online formu. Aj to je súčasť synodálnej cesty, ku ktorej sme v tomto čase pozvaní.
Známy český herec Rudolf Hrušinský na otázku, nad čím rozmýšľa počas Vianoc, odpovedal: „Vždy znovu si s radosťou uvedomujem, že mám dobrú ženu, dobré deti, dobré vnúčatá a niekoľko dobrých priateľov. A to je veľa!“ Najväčším jeho bohatstvom – a najväčším bohatstvom každého človeka je, keď máme dobrú rodinu, kde sa všetci majú radi. Zvykneme povedať, ako je pekné, keď rodina je na Vianoce spolu. Ale aby to bolo v rodine harmonické na Vianoce, musí to byť také aj mimo nich. Záleží na tom, ako spoločne žijeme, či sme k sebe navzájom ohľaduplní, či sa vieme jeden pre druhého obetovať po celý rok. Učme sa to od nášho Pána, ktorý prišiel ako Emanuel – Boh s nami (porov. Mt 1, 23), a ktorý je „Cesta, Pravda a Život“ (Jn 14, 6).
Milé rodiny, drahí bratia a sestry, vyprosujeme Vám požehnané Vianočné sviatky a spojení v modlitbe Vás všetkých zo srdca pozdravujeme a žehnáme!
Mons. Peter Beňo, pomocný biskup, Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup
-
Žilinská diecéza
Milovaní bratia a sestry.
V týchto dňoch sa dozvedáme, že Boh Otec tak miloval svet, že nám z lásky poslal svojho Syna, aby sa stal človekom. Toto je dôvod našej vianočnej radosti: sme milovaní, sme vyhľadávaní, Pán nás hľadá, aby nás našiel, aby nás ešte viac miloval. Toto je dôvod radosti: vedieť, že sme boli milovaní bez akejkoľvek zásluhy, že nás Boh vždy predchádza v láske, v láske takej konkrétnej, že sa stala telom a prišla prebývať medzi nás, v tom Dieťati, ktoré vidíme v jasličkách. Táto láska má meno a tvár: Ježiš je meno a tvár lásky, ktorá je základom našej radosti.
„Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom“, čítame v evanjeliu Nedele Svätej rodiny.
Zvyky, ktoré sa pravidelne opakujú, sú nenahraditeľnou súčasťou rodinného života. Pomáhajú nám napredovať, udržať si správny smer a rytmus a nezastať ani v čase krízy. Vianoce patria k tým popredným.
No tohtoročné Vianoce nie sú také, „ako bývalo na sviatky zvykom.“ Pre väčšinu z nás sú to sviatky bez polnočnej svätej omše, jasličkovej pobožnosti, návštevy koledníkov…
Zvlášť ale myslím na stovky rodín v našej krajine, ktoré nemôžu sláviť „ako bývalo na sviatky zvykom“, pretože počas adventu stratili niekoho blízkeho. Nečakane, predčasne… Ich strata je iná, ako tá, ktorú prežili Jozef a Mária, keď stratili dvanásťročného syna. Táto bolesť nepominie na tretí deň, potrvá ešte dlho a vianočná atmosféra ju môže svojím spôsobom prehĺbiť. Modlime sa spoločne za nich. Tým, ktorí sú vo vašej blízkosti sa prosím prihovorte, zatelefonujte im, povzbuďte ich, buďte im nablízku.
„Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.“
Myslím, že to bol pre nich vzácny čas, päť-šesť dní spoločného putovania, slávenie liturgie v chráme spolu s rodinami z celej krajiny.
Drahé rodiny.
Budúci rok sa bude v Ríme konať X. svetové stretnutie rodín. V týždni od 22. do 26. júna 2022 sa pápež v Ríme stretne s delegátmi biskupských konferencií, cirkevných hnutí a rodinných združení. V tom istom čase sa budú môcť všetky rodiny na svete zúčastniť na diecéznych stretnutiach a svätej omši, ktoré je každý biskup pozvaný zorganizovať vo svojej diecéze.
Aj ja vás chcem už teraz, drahé rodiny, pozvať na takúto púť rodín. Tak ako Svätá rodina putovala do chrámu v Jeruzaleme, aj ja chcem putovať spolu s vami do niektorej zo svätýň v našej diecéze a pripojíme sa tak k svetovému stretnutiu v Ríme.
O podrobnostiach vás budeme včas informovať, no už dnes vás povzbudzujem k spoločnej príprave. Rímska diecéza pripravila katechézy, ktorých cieľom je povzbudiť diecézy, farnosti i samotné rodiny v prípravách na svetové stretnutie. Spoločnou témou je „Rodinná láska: povolanie a cesta svätosti“. Katechézy sú už dostupné aj v slovenčine na stránke: svetovestretnutierodin.sk.
Vytvorte vo svojich farnostiach malé skupinky, spojte sa dve – tri rodiny, stretnite sa na hodinu, hodinu a pol a porozprávajte sa o téme katechézy. Alebo poproste svojich kňazov, aby vám pomohli zorganizovať takéto stretnutie pre viac rodín. Využite možnosti, ktoré ponúkajú moderné technológie, ak to nejde inak, stretnite sa prostredníctvom video hovoru a podobne. Na spomenutej internetovej stránke nájdete viacero zaujímavých námetov.
Po troch dňoch napokon Jozef s Máriou našli Ježiša v chráme. „Potom sa s nimi vrátil do Nazareta.“
Milé rodiny, bratia a sestry.
To isté želám každému z vás osobne: aby ste našli Ježiša, a aby spoločenstvo vašej rodiny s ním nič neprerušilo. Všetkým vám vinšujem požehnané Vianoce.
Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup
-
Spišská diecéza
Milovaní bratia a sestry!
Cirkev, ako rodina Božích detí, upiera svoj duchovný pohľad počas Vianoc na rodinu. Každý rok slávime sviatok Svätej rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa. Je tomu tak aj v dnešný deň, keď sviatok sv. Štefana ustupuje sviatku svätej Nazaretskej rodiny. Veď Boh sa rozhodol vstúpiť do tohto sveta v rodine a prostredníctvom rodiny. Vo viere, že dieťa je darom z neba, prijali Jozef a Mária Božieho Syna. Urobili tak vo chvíli, keď povedali Bohu svoje „áno“: Mária pri zvestovaní v Nazarete (porov. Lk 1, 38) a sv. Jozef po tom, čo sa mu vo sne zjavil Pánov anjel (porov. Mt 1, 20). Nebolo to pre nich vôbec jednoduché.
Dokázali to len preto, lebo uverili, že Boh má s ich životmi oveľa väčší plán, ako si to predstavovali oni. Povedať „áno“ vo viere v Boží zámer a v jeho prozreteľnosť vždy prináša do života rodiny požehnanie a pokoj, a to aj vo chvíľach skúšok, kríz a ťažkostí, ktorými si viac alebo menej prechádza každé manželstvo a rodina.
Dnešné evanjelium nám ponúka viacero podnetov na zamyslenie. Pristavme sa pri týchto troch: putovanie, strach a bolesť a napokon aspekt spoločenstva.
Svätá rodina putuje na veľkonočné sviatky do Jeruzalema tak, ako tomu bolo každý rok u Židov zvykom. Vieme, že púte sú neodmysliteľnou súčasťou prežívania aj našej viery. Putovať znamená kráčať, znamená to byť na ceste spolu s Bohom, smerom k Bohu. Takto putovali aj svätí manželia Jozef a Mária. Kráčali spolu s Ježišom, vediac o ňom, že je Božím Synom, smerujúc k Bohu Otcovi na stretnutie s ním do Jeruzalemského chrámu.
O každej kresťanskej rodine môžeme povedať, že je pútnikom na ceste smerom k cieľu, ktorý jej zjavuje láska. Na počiatku každého manželstva a rodiny stojí láska, ktorá pozýva muža a ženu vykročiť na celoživotnú púť, na cestu sebadarujúcej lásky. V láske muža a ženy je prítomné volanie Lásky, volanie Boha, ktorému nedokážu odolať a stanú sa manželmi. Preto môžeme o manželstve povedať, že je povolaním. Vieme, že platne uzatvorené manželstvo sa medzi dvoma pokrstenými stáva nielen prirodzeným, ale aj nadprirodzeným zväzkom, teda sviatosťou. Sviatosť to nie je nejaká „vec“ alebo „magická sila“, ale je to sám Kristus, prítomný vo zväzku lásky muža a ženy. Ježiš, ktorého snúbenci pozývajú do svojho spoločenstva, ide im v ústrety, kráča s nimi, posväcuje ich manželskú lásku a cez nich ju sprítomňuje deťom, rodine, svetu i Cirkvi (porov. Amoris Laetitia 73). Takto sa kresťanskí manželia stávajú účinným znamením jeho prítomnosti na tejto zemi. Podobne, ako Panna Mária a sv. Jozef, aj vy, milí manželia, máte vďaka sviatosti manželstva medzi sebou, vo vašej láske, prítomného Ježiša. Chcem vás preto povzbudiť: otvorte sa vo viere tejto jeho tajomnej prítomnosti! Ježiš chce byť Vaším spoločníkom na ceste, chce Vašu lásku uzdravovať, zdokonaľovať, zušľachťovať a posväcovať (porov. GS 49). Kráčajte spolu s ním smerom k nebeskému Otcovi. Rodinná láska je povolaná kráčať cestou svätosti.
Druhou skutočnosťou, na ktorú upriamuje pozornosť dnešné evanjelium, je bolesť a strach. Prežívali ich Božia Matka i sv. Jozef, keď sa im dvanásťročný Ježiš stratil. Viem, že mnohých z Vás sa bolesť zo straty milovanej osoby bytostne dotýka. O to viac na Vás dolieha smútok a pocit prázdnoty v tieto sviatočné dni. Ponajprv Vás chcem uistiť o mojich modlitbách za Vás i za všetkých, ktorí nás v uplynulých mesiacoch predišli do večnosti, či už následkom pandémie alebo iných okolností. Zároveň Vás chcem povzbudiť, aby ste tak ako Panna Mária a sv. Jozef, hoci s bolesťou, no nikdy neprestali hľadať Ježiša.
V tieto dni nie všetci môžeme byť v Božom chráme a sláviť vianočné sviatky spolu. Nehľadajme však vinníkov medzi nami, ale v pandémii. Nedovoľme, aby nás horlivosť za Božie veci postavila navzájom proti sebe. Usilujme sa a pokúsme sme sa vyjsť z tejto pandémie lepší a nie horší. Jozef nezvaľoval vinu na Máriu; ani Mária nezasypala Jozefa výčitkami, keď sa im stratil Ježiš. - Nemôžeme ísť síce všetci na sv. omšu, predsa všetci sa môžeme s Ježišom stretnúť v jeho slove. Mnohí učení muži, keď počúvali dvanásťročného Ježiša, „žasli nad jeho rozumnosťou“ (Lk 2, 47). Ježišovo slovo má moc vniesť svetlo do tmy našich dní a vzťahov. Je to slovo, ktoré, ak podľa neho žijeme, robí z nás ľudí múdrych a rozumných. V neposlednom rade sa môžeme s Ježišom stretnúť a duchovne ho prijímať v osobnej či spoločnej rodinnej modlitbe a vo vzájomnej láske. Každá kresťanská rodina je malou domácou cirkvou, pretože uprostred nej je živý Kristus. V sebadarovaní členom svojej rodiny stávajme sa vzácnejším, hodnotnejším darom pre Ježiša.
Poslednou, treťou skutočnosťou, na ktorú chcem poukázať v súvislosti s dnešným evanjeliom, je aspekt spoločenstva: Svätá rodina neputovala do Jeruzalema sama. Bola súčasťou sprievodu ľudí. Spolu s ňou boli na ceste aj ich príbuzní a známi. To poukazuje na dôležitý ekleziálny rozmer každej kresťanskej rodiny. „Cirkev je dobrom pre rodinu (a) rodina je dobrom pre Cirkev“ (AL 87). Súčasná doba nás čím ďalej tým viac uisťuje, že Cirkev žije a prežije v zdravých a svätých rodinách. Zároveň je zrejmé, že nie je dobré byť rodine samej. Cesta nasledovania Ježiša, cesta viery, ktorou chcú mnohé rodiny kráčať, a ku ktorej pozývam všetky rodiny, je čoraz náročnejšia. Putovať, a tak sa stávať svätými, znamená kráčať v ústrety Pravde – teda niekedy kráčať aj proti prúdu. Oveľa ľahšie sa však kráča spoločne ako osamote. Chcem vám preto všetkým poďakovať, ak ste sa rozhodli zapojiť do synodálneho procesu, cez ktorý nás sv. otec pozýva kráčať spolu.
Zároveň práve v dnešný deň pozývam všetok Boží ľud Spišskej diecézy, spolu s jeho pastiermi, zapojiť sa do duchovnej prípravy na nadchádzajúce X. celosvetové stretnutie rodín, ktoré sa bude konať v dňoch od 22. do 26. júna budúceho roku v Ríme. Pápež František vyzýva diecézy po celom svete spojiť sa v prežívaní svetového stretnutia rodín slávením „Týždňa rodiny“ v diecéze. V našej diecéze budeme „Týždeň rodiny“ prežívať v nadväznosti na celosvetové stretnutie v Ríme, a to v dňoch od 26. júna do 3. júla 2022, počas púte na Mariánskej hore. Pozývam Vás všetkých duchovne sa pripraviť na túto udalosť vo vašich farnostiach v nasledujúcich mesiacoch. Motto celej prípravy znie: „Rodinná láska - povolanie a cesta svätosti.“ Na webovej stránke svetovestretnutierodin.sk je možné nájsť katechézy a ďalšie materiály pre stretnutia spoločenstiev rodín vo farnostiach, k čomu Vás chcem povzbudiť, či už to budú stretnutia online formou, alebo osobne, ak to pandemická situácia dovolí.
Drahí bratia a sestry!
Hľadajme spoločne Ježiša v našich rodinách i v našich farnostiach. Kráčajme spolu, kráčajme spolu s Ním a otvorme sa Mu, nech nás naplní Jeho pokoj a dobro, radosť a vzájomná jednota, ktorú všetci tak veľmi potrebujeme.
Na príhovor Svätej nazaretskej rodiny nech Vás Pán napĺňa potrebnými milosťami nielen v týchto sviatočných dňoch, ale aj každý deň nastávajúceho roka.
A požehnanie všemohúceho Boha + Otca + i Syna + i Ducha Svätého nech zostúpi na Vás a zostane vždy s Vami.
+ Ján Kuboš, diecézny administrátor Spišskej diecézy
-
Rožňavská diecéza
Drahí bratia a sestry!
Ukončili sme Rok sv. Jozefa a v našej diecéze končíme Rok kňazstva a Eucharistie. Pri vstupe do nového občianskeho roka 2022 posilňujeme svoju jednotu s univerzálnou Cirkvou a zjednocujeme sa v spoločnom slávení Roka rodiny, začneme prežívať „Rok manželstva a rodiny“. Našim spoločným zámerom je znova upriamiť pozornosť na dôležitosť rodiny, ako základnej bunky spoločnosti. Ako veriaci ľudia, chceme vyzdvihnúť význam zodpovednej prípravy na uzatvorenie manželstva, vedomie sily prijímanej sviatosti manželstva, kedy sa muž a žena „stávajú jedným telom“ (porov. Gn 2,24); chceme pripomenúť aj nerozlučiteľnosť manželstva, lebo muža a ženu „spojil Boh“ (porov. Mt 19,6). Bude treba pripomenúť aj nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú posvätný manželský zväzok, ako aj poukázať na prostriedky, ktoré manželstvo neustále posilňujú, obnovujú a v náročných chvíľach zachraňujú. Vzájomná pomoc manželstvám a rodinám môže byť jednou z foriem nášho spoločného kráčania synodálnou cestou, na ktorú nás pozval Svätý Otec František. Aj preto som aj na záver Roka sv. Jozefa, 8. decembra 2021 znova zveril celú diecézu Ženíchovi Panny Márie a tým aj všetky rodiny. Jozef, ktorý ochránil
Svätú rodinu pred mnohými nebezpečenstvami, ochráni s Máriou aj každú našu rodinu, ktorá o to bude prosiť Ježiša.
Súčasná doba vytvorila veľmi falošnú predstavu „zbytočnosti trvalého manželského zväzku muža a ženy“. „Hrdinom“ nie je ten, kto vezme na seba záväzky a zodpovednosť za stabilitu manželstva a rodiny, ale ten, kto verejne vyhlasuje manželstvo za zbytočné a za prežitok. Falošný výkrik: „na to, že sa máme radi, nepotrebujeme papier“, má neustále veľa nasledovníkov. Žiaľ, takýto názor počúvajú a prijímajú mladí ľudia a mnohí sa podľa neho riadia. Už vidíme aj následky, ktoré vyústili v totálne spochybnenie Božej pravdy o manželstve, ale aj v takmer každej oblasti života.
Skúsme sa však zamyslieť nad slovami Pána Ježiša: „...budú dvaja v jednom tele“... a „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mt 19, 5-6). Toto Božie slovo je neprekonateľné, ale či dnes ešte oslovuje aj veriaceho človeka, zostáva vážnou otázkou. Uvažujme nad jednoduchším, značne ľudským prirovnaním. Predstavme si dva brehy rieky, ktoré chcú stavitelia spojiť mostom. Stavbe mosta predchádzajú dôležité výpočty a rôzne „papierovanie“. Prečo to všetko, prečo tá dôslednosť? Aj napriek tomu si dovolím vysloviť dosť nerozumné otázky: Plánujú inžinieri tento most tak, aby sa zrútil?
Alebo budú stavitelia pri konštrukcii mosta používať materiál, ktorý prispeje k pádu mosta? A ešte jedna otázka pre každého z nás: Kto by chcel byť vo chvíli pádu mosta na ňom? Spomínate si na tragédiu diaľničného mosta v talianskom Janove v roku 2018, pri ktorom boli desiatky obetí? Nepociťovali sme v tej chvíli silné pohnutie vo svojom vnútri a spolupatričnosť s obeťami a s pozostalými?
Konštruktéri mosta ho iste neplánovali a nestavali preto, aby sa zrútil. Vyšetrovanie nešťastia isto odhalilo - možno únavu materiálu, ale hlavne, či nebola zanedbaná potrebná starostlivosť o obnovu materiálu mosta. A tak došlo k tragédii. Teraz po všetkom mnohí povedia: „Dalo sa to predpokladať, len škoda, že sa neurobilo všetko, aby sa tragédii predišlo!“
A teraz sa vráťme k manželstvu muža a ženy, ktoré sme chceli prirovnať k dvom brehom, ktoré sa zjednotia jedným mostom. Kto ide budovať tento most manželskej jednoty a už na začiatku povie, že toto manželstvo sa zrúti – je to dobré? Je rozumné povedať, že ak sa tento „most“ medzi mužom a ženou zrúti, že sa nič nestane? Rozumný staviteľ mosta povie, že o „most“ manželstva sa treba neustále starať.
Ak sa niečo podcení, zanedbá... most jednoty manželstva sa zrúti. Ostane táto tragédia bez následkov? Aj tu netreba obchádzať štatistiky, ktoré poukazujú na bolesť oboch manželov, ale predovšetkým na bolesť detí z rozpadnutého manželstva. Pre ne je to dráma, trauma, bolestná rana. Z takýchto skúsenosti potom vzniká napodobňovanie svojich rodičov, neochota uzavrieť manželský zväzok alebo vziať na seba zodpovednosť v zasvätenom živote, mnohí sa uzatvárajú vo svojom strachu, nedôvere. Boja sa urobiť životné rozhodnutie a prijať záväzok a zodpovednosť.
Avšak bez stabilných rodinných krbov je ťažko rozvíjať osobitosť človeka. Bez potrebnej miery stability a bezpečia v rodinách, sa do života človeka dostáva chaos, dieťa sa neučí rozlíšiť a spoznať pravé hodnoty a životné priority. Ostáva strach v prítomnosti i z budúcnosti.
Rodičia po rozbití rodín si znova hľadajú svoju životnú cestu. Majú svoje starosti, plány a deti zostávajú znova kdesi na okraji. Táto bolesť zranených sa prenáša na Boha a všetko nešťastie prenášajú na neho. A tak si deti ťažko alebo nikdy nevytvoria vzťah k Bohu ako k takému, aký skutočne je. Je nám naozaj ľúto, ak sa často uvádzané fakty o rozbitých manželstvách dosť zľahčujú.
Rok manželstva a rodiny nás povzbudzuje, aby sme budovali i posilňovali mosty vzájomnosti, ktoré pretrvajú, ako v diecéze tak aj v našich rodinách. Zároveň sa nám znova ponúkajú „materiály“, ktoré týmto „mostom“ dávajú Božiu pevnosť.
V rámci diecézy posilňujeme mosty vzájomnosti a jednoty vždy 16.-teho v mesiaci, keď sa za seba navzájom modlíme a slúžime svätej omše. Spoločnú silu jednoty upevňujeme aj spoločnou modlitbou za terajších i nových kňazov, ktorí teraz i v budúcnosti nesú na svojich pleciach zodpovednosť za duchovnú tvár košiara rodiny našej diecézy. V tejto modlitbe pred záverom sv. omše pokračujme najmenej do 250. výročia diecézy. A tiež hovorme aj o potrebe duchovných povolaní. V Roku kňazstva a Eucharistie (2021) som pre Rožňavskú diecézu nevysvätil ani jedného kňaza či diakona! Ako veľmi treba vidieť prepojenie medzi rodinami a novými povolaniami v Pánovej vinici. Z dobrých rodín vykročí za Pánovým hlasom vždy potrebný počet služobníkov oltára. V tomto roku sme prvýkrát slávili Novénu k Rožňavskej Panne Márii, ktorá nás nielen pozývala do katedrály, ale spoločným slávením sv. omší v rovnaké dni od 16. – 24. októbra sme mohli znova prežiť rodinnú jednotu celej diecézy. Ďakujem všetkým kňazom i vám všetkým, ktorí ste sa do tejto aktivity zapojili.
Upriamme svoju pozornosť aj na rodiny vo svete a vo všetkých farnostiach našej diecézy. Blíži sa 10. svetové stretnutie rodín, ktoré sa uskutoční 22. – 26. júna 2022 v Ríme. Svätý Otec František bude slúžiť sv. omšu za rodiny v Ríme v sobotu 25. júna 2022 a v nedeľu 26. júna 2022 sa zavŕši Svetové stretnutie rodín v každej diecéze. Takéto slávenie budeme mať aj my, v našej diecéze, 26. júna 2022 v Poltári.
Ďakujeme Bohu za každú rodinu v diecéze. Potrebujeme rodiny, ktoré si berú príklad zo Svätej nazaretskej rodiny. Nestrácajme odvahu a nádej, ak naše rodiny ešte nie sú sväté. Stačí dobrá vôľa a Božia milosť, a oni sa takými stanú. Rodiny, ktoré sa stretávajú vo viere a vo vzájomnej podpore, povzbudzujem, aby v tom pokračovali s novým nábojom dynamiky a radosti.
Tento rok môže byť príležitosťou na vznik nových manželských a rodinných spoločenstiev. Ďakujem všetkým manželom, ktorí sú pod vedením kňaza svojej farnosti zapojení do vedenia spoločenstiev, do prípravy snúbencov, za ich čas, nasadenie a povzbudzujem ich, nech v tom pokračujú. Kňazi nech sa neboja osobne a konkrétne osloviť manželov, či už mladších alebo starších. Niektorí skutočne čakajú na oslovenie, sami nemajú odvahu ponúknuť sa do takejto služby, či prejaviť túžbu patriť do spoločenstva. Veľmi si vážime starších a dlhoročných manželov. Oni sú svedkami vernosti a dôkazom, že nerozlučiteľnosť manželstva a vernosť až do smrti je možná. Prosím kňazov vo farnostiach, aby si všímali zvlášť manželov, sláviacich strieborné a zlaté manželské jubileum a o týchto jubilantoch ma informovali. Bol by som rád, keby sa aspoň niektoré z týchto párov zúčastnili na sv. omši v Poltári 26. júna 2022. Treba spomenúť, že vďaka materiálnej podpore aj od našich rodín, môžu existovať aj naše kostoly a fungovať farnosti. Ďakujeme všetkým, ktorí môžu a pomáhajú aj takýmto spôsobom.
Aj počas týchto pandemických Vianoc ďakujeme za všetky rodiny našej diecézy, za všetky rodiny, z ktorých sme vyšli, pamätajme na rodiny, ktoré prežívajú rôzne skúšky, zvlášť na tie, ktorým hrozí rozchod, ale s vďakou pamätajme na všetkých, ktorí nemôžu prežiť tieto sviatky v kruhu svojich drahých, lebo zachraňujú iných. Nech Božie Dieťa Ježiš naplní svojou láskou a pokojom srdcia všetkých obetavých rodičov i starých rodičov, ako aj obetavých slúžiacich chorým i núdznym, i všetkých ľudí dobrej vôle na celej zemi. Nech svetlo z Betlehema, ktoré premohlo tamojšiu tmu noci, presvetlí svetlom nádeje aj tieto časy neistoty.
Prajem a vyprosujem Vám milostiplné Vianoce a požehnaný nový rok 2022 pod ochranou Svätej Rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa a všetkým vám žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup
-