Vatikán 15. decembra (RV) Knihu vybraných textov Josepha Ratzingera - Benedikta XVI. pod titulom „Pravá Európa. Identita a poslanie“ prezentovali dnes, v stredu 15. decembra na pôde Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme. Úvod k publikácii napísal pápež František.
Kniha z vydavateľstva Cantagalli je tretím zväzkom edície „vybraných textov“, ktoré zostavil a preložil Pietro Luca Azzaro, editor Opera omnia emeritného pápeža. Prezentáciu knihy zorganizovalo talianske Kresťanské združenie podnikateľov a manažérov UCID spolu s Nadáciou De Gasperi. Spojená bola s diskusným stolom za účasti kardinála Giovanniho Battistu Re, dekana Kardinálskeho kolégia, prof. Giulia Tremontiho, niekdajšieho talianskeho ministra hospodárstva a ďalších osobností.
Text úvodu pápeža Františka ku knihe Josepha Ratzingera - Benedikta XVI. „Pravá Európa. Identita a poslanie“ zverejnil pred troma mesiacmi (12. septembra 2021) denník Corriere della Sera. Pápež v ňom podčiarkuje presvedčenie Benedikta XVI., že znovuzrodenie Európy vedie cez úctu ku každému ľudskému životu. Text úvodu prinášame v plnom znení.
Úvod pápeža Františka
Som rád, že môžem uviesť tento zväzok, ktorý prináša vybrané texty Josepha Ratzingera/Benedikta XVI. o Európe, príhodne vydané k 50. výročiu nadviazania diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Európskou úniou.
Emeritný pápež tu so svojou charakteristickou jasnosťou, bezprostrednou prístupnosťou a hĺbkou veľkolepo načrtáva tú „ideu Európy“, ktorá nepochybne inšpirovala jej otcov zakladateľov a je základom jej veľkosti, a ktorej definitívne zahmlenie by znamenalo jej celkový a nezvratný úpadok.
Pretože - toto nás azda lepšie než iní učí práve ten, ktorý sa rozhodol prijať meno Benedikt, aj aby pripomenul Európe jej korene – v základe Európy, jej tvorivosti, jej zdravej prosperity a predovšetkým jej ľudskosti je humanizmus Vtelenia; Joseph Ratzinger píše, že „postava Ježiša Krista je v centre európskych dejín a je základom skutočného humanizmu, nového ľudstva. Pretože ak sa Boh stal človekom, potom človek získava úplne novú dôstojnosť. Ak je naopak človek len produktom náhodnej evolúcie, potom je samotná jeho ľudskosť náhoda, a tak v istom momente bude možné obetovať človeka pre zdanlivo vyššie ciele. Ak však Boh stvoril a chcel každého jednotlivého človeka, veci sa majú úplne inak. A ak sa Boh sám stal človekom, ak dokonca trpel za človeka, potom má človek účasť na dôstojnosti vlastnej Bohu. Kto sa mýli v tom, čo je človek, útočí na samotného Boha“.
Aj napriek množstvu slov a zvučných vyhlásení sa dnes v Európe čoraz viac vytráca práve myšlienka úcty ku každému ľudskému životu, počnúc stratou vedomia jeho posvätnosti, teda počnúc zahmlievaním vedomia, že sme Božie stvorenia. V priebehu rokov sa Benedikt XVI. nebál s veľkou odvahou a prezieravosťou odsúdiť mnohé prejavy tohto dramatického zrieknutia sa myšlienky stvorenia, až po súčasné, najnovšie dôsledky, ktoré sú úplne jasne a presvedčivo opísané v úvodnom texte.
Hoci je kniha presiaknutá veľkým realizmom, nekončí pesimizmom a smútkom, práve naopak: „Jeden z dôvodov mojej nádeje,“ píše, „spočíva v tom, že túžba po Bohu, hľadanie Boha, je hlboko vpísaná v každej ľudskej duši a nemôže zmiznúť. Iste, na istý čas môžeme na Boha zabudnúť, odložiť ho bokom, venovať sa iným veciam, ale Boh nikdy nezmizne. Je jednoducho pravda, čo hovorí svätý Augustín, že my ľudia sme nepokojní, kým nenájdeme Boha. Tento nepokoj existuje aj dnes. Je to nádej, že sa človek vždy znova, aj dnes, vydáva na cestu k tomuto Bohu“.
Takto, odhaľujúc nám tajomstvo svojej radosti v týchto ťažkých časoch, nám Benedikt XVI. ukazuje aj cestu, ktorou treba kráčať k znovuzrodeniu Európy.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)