Mesiac december je môj najmilší mesiac v roku, hovorí Anna Kolková

TK KBS, ako, ml; pz | 07. 12. 2021 11:00



Foto: Archiv Anny Kolkovej

Bratislava 7. decembra (TK KBS) „Mesiac december je môj najmilší mesiac v roku. A je to Adventom," hovorí Anna Kolková, ktorá vedie Vydavateľstvo LÚČ. „Neprekáža mi sychravé  počasie, krátke dni. Jednoducho sa začínam tešiť na Vianoce a je mi tak akosi teplo pri srdci,“ povedala v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS. 



Ako dieťa nemala možnosť prežívať Advent doma v rodine. Jej rodičia boli štátni zamestnaci, otec členom KSČ a bývali v malom meste, kde by si hneď všimli, že dcéra pani učiteľky chodí do kostola. „Ako som riešila svoju vieru v Boha už ako školáčka, by bolo na iný rozhovor,“ spomína Anna Kolková, už vtedy som však cítila v srdci to posvätno prípravy na príchod Spasiteľa na tento svet.



A práve z tejto skúsenosti z detstva a mladosti mali za následok, že keď sa vydala a narodili sa im štyri deti, tak od samého začiatku v advente „zaviedli“ určité rituály, ktoré v rodine žili až do dospelosti ich detí. Dodnes spomínajú napríklad na tzv. skutkovníček. Na výkres si urobili tabuľku, v ktorom každý večer zaznačovali „úspešnosť či neúspešnosť“ v modltbe, vo vykonaní dobrého skutku a v sebezaprení. 



„Deti  k tomu pristupovali s plnou vážnosťou a neraz sa aj jedno z nich rozplakalo, keď nedostalo červený bod, čo znamenolo úspešnosť. Vyplnené skutkovníčky sme  potom dali Ježiškovi ako darček pod vianočný stromček, ktorý u nás nenosili anjeli, ale my sme ho spoločne pripravili na oslavu Ježiškových narodenín,“ spomína Kolková. 



Neskôr, keď už boli väčšie, tak sme si na začiatku Adventu dali celá rodina - všetci šiesti - „verejné“ predsavzatie, ktoré sme mali plniť cez celý Advent. Pamätám sa na humorné predsavzatie dvanásťročného syna, ktorý si predsavzal nejesť druhú večeru. Možno aj toto aktívne prežívanie Adventu prispelo k tom, že nám bolo samozrejmosťou končiť deň spoločnou večernou modlitbou počas celého roka“, uviedla. 



Dnes, keď už ich deti majú vlastné rodiny a s manželom sa môžu tešiť z desiatich vnúčat, je to podľa jej slov iné, „ale nie až tak, lebo dcéra, ktorá má rodinu s piatimi deťmi, býva vedľa nás. Tak môžeme niektoré prvky z adventného prežívania naďalej realizovať s vnúčatami,“ pokračuje ďalej v rozhovore Anna Kolková. 



S manželom sú členmi neokatechumenátneho spoločenstva. V ňom prežívajú každý rok tzv. úvod do Adventu, ktorý im odovzdajú hlavní katechisti. „Zažívame katechézu upriamenu na príchod Spasiteľa a to ma dostáva do túžby nielen zmeny zmýšľania, dáva mi to aj silu a vôľu priniesť ovocie danej zmeny,“ hovorí Kolková. 



Takzvaný covidový Advent prežívajú podobné ako ostatní už druhý rok. Tento aktuálny je u nich doslova postcovidový, lebo dcérina celá rodina je tesne po prekonaní covidu, a keď už deti mohli ísť do školy, majú triedne karantény a uzátvára sa druhý stupeň ZŠ. „Takže tento Advent chcem naplniť výraznejšou pomocou v dcérinej rodine a prinášať radosť a pokoj do každého dňa Adventu,“ pokračuje. 



„Je ťažké žiť bez svätej omše, bez Eucharistie. Nedá sa však vyhovárať a ešte horšie – na niekoho nadávať, hlavne nie tu u nás v Bratislave. Je veľa príležitostí navštíviť otvorené kostoly a prijať tzv. esenciálny pokrm pre ducha (ako to trefne nazval náš pán farár): Božie slovo a Eucharistiu - za to som nesmierne vďačná,“ spomína. 



„Ako všetko v živote aj táto situácia má svoje plusy a mínusy. Napriek všetkému, čo mi osobne chýba v čase „adventného“ lockdownu, najmä stretanie sa v spoločenstve „naživo“, nielen online a taktiež stretanie sa našej i širšej rodiny, však prežívam neustále vďaku za všetko, čo mi Boh denne dáva a umožňuje; nič nie jsamozrejmosťou, všetko je dar nebies,“ dodáva pre TK KBS Anna Kolková. 




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022