Pápežova cesta na Cyprus po stopách apoštola Barnabáša

TK KBS, RV cz, rp; pz | 02. 12. 2021 13:04



Cyprus 2. decembra (TK KBS) Na Cypre je cirkev považovaná za "apoštolskú cirkev", pretože kresťanská viera na Cypre siaha až k dvom apoštolom Pavlovi a Barbabášovi. Neskôr sa na Cyprus dostal aj evanjelista Marek, Barnabášov príbuzný. Pavol dorazil na ostrov v roku 46 v sprievode Barnabáša, rodáka z Cypru, ktorý je považovaný za Pavlovho učiteľa a patróna. Sám Pavol sa o ňom niekoľkokrát zmieňuje vo svojich listoch (porov. 1 Kor, Gal).



Barnabáš nepatril do úzkeho kruhu 12 apoštolov, ale bol horlivým misionárom, v katolíckej i pravoslávnej cirkvi je považovaný za svätého a má titul apoštola. Okrem iného vraj misijne pôsobil v talianskom Miláne, kde sa jeho spoločník stal prvým biskupom. Zúčastnil sa aj na apoštolskom sneme (porov. Skutky apoštolov). Spolu s Pavlom bol vyslaný na založenie prvých cirkví v Antiochii, pre ktoré bol dôležitým orientačným bodom.



Po mnohých úspešných misiách v Pavlovom sprievode a neskôr spolu s Markom, bol Barnabáš podľa tradície ukameňovaný rozzúrenými Židmi okolo roku 57 (iné pramene hovoria o roku 61) vo svojom rodnom meste Salaminis na východnom Cypre, kde bol prvým biskupom. Údajne držal v rukách odpis Markovho evanjelia. Asi dva kilometre západne od mesta sa nachádza kláštor svätého Barnabáša a pohrebisko, kde je údajne mučeník pochovaný. Je uctievaný ako cyperský národný svätec.



Pravoslávna cirkev je dôležitým politickým hráčom



V súčasnosti je približne 80 % obyvateľov Cypru kresťanského vyznania, z ktorých prevažná časť je pravoslávna. V severnej časti ostrova, ktorá bola obsadená Tureckom, teraz žijú prevažne moslimovia. Cyperská (pravoslávna) cirkev získala autonómiu na základe svojho apoštolského pôvodu, takže je jednou zo štrnástich autokefálnych pravoslávnych cirkví. V priebehu storočí si vždy dokázala udržať svoju nezávislosť, čo z nej urobilo dôležitého politického hráča na ostrove. Vždy hrala aktívnu úlohu v úsilí o nezávislosť pod rôznymi okupantmi (naposledy pod Veľkou Britániou) – až do doby, kedy pravoslávny arcibiskup Makarios III. (1950-1977) bol zvolený veľkou väčšinou hlasov za prvého cyperského prezidenta po získaní nezávislosti v roku 1959 na základe Cyperskej dohody (ktorú sám podpísal ako zástupca gréckeho etnika).



Muž, ktorý zanechal stopu



Duchovný, ktorý bol považovaný za výborne vzdelaného a brilantného stratéga, bol vo svojich iba 37 rokoch zvolený za najmladšieho arcibiskupa v dejinách Cypru a osobne sa podieľal na založení tajnej organizácie, ktorej cieľom bola enosis, teda politické pripojenie ostrova ku Grécku. Nakoniec však Cyprus po medzinárodnom sprostredkovaní získal úplnú nezávislosť ako republika, zatiaľ čo následná okupácia severnej časti Tureckom, ktorá trvá dodnes, je ďalšou kapitolou v búrlivej histórii Cypru. Na medzinárodnom letisku v Nikózii stojí socha pripomínajúca arcibiskupa a prezidenta, ktorý zomrel v roku 1977 a ktorý vždy bojoval za nezávislosť svojej vlasti.



Cyperskú pravoslávnu cirkev dnes vedie arcibiskup Chrysostomos II., ktorý prijal aj pápeža Benedikta XVI. počas jeho návštevy ostrova v roku 2010. Vzťahy medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou sú do dnes mimoriadne dobré. Pápež František sa 3. decembra stretne so Svätým synodom cyperskej cirkvi v novo dokončenej pravoslávnej katedrále v Nikózii.




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024