Rím 8. novembra (RV) V Ríme si v nedeľu 7. novembra pripomenuli 40. výročie prvej návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. na slovenskej pôde v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. V predvečer výročia udalosti z 8. novembra 1981 sa v Pápežskom slovenskom ústave konala slávnosť za účasti kardinála Jozefa Tomka, priameho účastníka historickej udalosti.
Program sa začal liturgickým slávením. Svätej omši v kaplnke zasvätenej Apoštolom Slovanov predsedal arcibiskup Piero Marini, niekdajší hlavný pápežský ceremoniár, ktorý Jána Pavla II. sprevádzal aj pri troch návštevách Slovenska. Spomienková udalosť spojená so slávnostnou recepciou sa uskutočnila v spolupráci s Veľvyslanectvom SR pri Svätej stolici.
Rektor ústavu Pavol Zvara medzi prítomnými osobitne privítal veľvyslanca SR pri Svätej stolici Mareka Lisánskeho, veľvyslankyňu SR v Taliansku Karlu Wursterovú, ako aj ďalších diplomatov, rektorov pápežských kolégií, pracovníkov vatikánskych úradov a členov slovenskej komunity vo Večnom meste.
Medzi hosťami z iných krajín boli štyria veľvyslanci pri Svätej stolici: poľský veľvyslanec Janusz Kotański, maďarský veľvyslanec Eduard Habsburg-Lothringen, veľvyslanec Bulharska Bogdan Patašev a slovinský veľvyslanec Jakob Stunf. Prítomní boli aj zástupcovia veľvyslanectiev Českej republiky, Talianska a Kanady.
Pri eucharistickom slávení v zlatej liturgickej farbe a s textami 32. cezročnej nedele koncelebrovalo v talianskom jazyku vyše 30 kňazov. Hlavný celebrant Mons. Piero Marini sa v homílii inšpiroval evanjeliovou postavou chudobnej vdovy, v ktorej môžeme podľa jeho slov symbolicky vnímať prítomnosť samotného Boha vo svojom ľude. Kazateľ v tejto súvislosti poukázal na spätosť sv. Jána Pavla II. s Božím ľudom a jeho neúnavné úsilie navštevovať miestne cirkvi po celom svete, aby nik nezostal bokom.
Arcibiskup Marini ďalej súhrnne pripomenul najvýznamnejšie momenty pontifikátu sv. Jána Pavla II. vo vzťahu k Slovensku a napokon sa osobitne zameral na tri aspekty jeho pastierskej služby, ktoré zostávajú trvalým duchovným a pastoračným odkazom jeho pontifikátu. Na prvom mieste pripomenul evanjelizačný zápal sv. Jána Pavla II. spojený s úsilím o inkulturáciu a ekumenizmus. Na druhom mieste vyzdvihol jeho dôraz na liturgické slávenie a jeho osobný príklad „ars celebrandi“. Do tretice poukázal na jeho zanietenosť pre II. vatikánsky koncil a presvedčenie o potrebe dlhodobej práce na jeho uvedení do života Cirkvi.