Vatikán 7. novembra (RV) Prinášame plné znenie homílie pápeža sv. Jána Pavla II. pri jeho prvej návšteve Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme 8. novembra 1981, ktorej 40. výročie si práve pripomíname.
Text homílie publikoval časopis Slovenské hlasy v Ríme v osobitnom čísle 12/1981, venovanom pápežovej návšteve, pod nadpisom „Kresťanstvo je základom vašej duchovnej veľkosti a kultúrnej výšky vášho národa“. Nahrávka s hlasom pápeža pochádza zo zvukového archívu Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu – Radio Vaticana.
Homília sv. Jána Pavla II.
Nedeľa 8. novembra 1981, Kaplnka sv. Cyrila a Metoda, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme
Drahí bratia v biskupskej službe, milovaní synovia a dcéry!
Dejepisné pramene spomínajú, že pápež Hadrián II. šiel osobne privítať sv. Cyrila a Metoda, keď prichádzali do Ríma a prinášali so sebou aj pozostatky sv. Klementa, mučeníka a rímskeho biskupa (porov. Život Konštantínov, XVII, 1). Terajší Klementov a Hadriánov nástupca tiež vychádza dnes za hradby mesta, aby pozdravil svätých solúnskych bratov a uctil si ich pamiatku v tomto chráme, v dome, ktorý im je zasvätený.
Pozdrav sa rozširuje potom i na všetkých prítomných. Na prvom mieste pozdravujem vás, drahí bratia v biskupskej službe. Osobitne pozdravujem Vás, otec arcibiskup Andrej Pangrazio: Vy ako diecézny biskup s láskou a so starostlivým okom bedlíte nad životom a činnosťou slovenskej cyrilometodskej rodiny žijúcej v tomto Ústave a zaisťujete jej začlenenie do všeobecnej Cirkvi.
Pozdravujem Vás, otec biskup Andrej Grutka, ako ochrancu a strážcu tejto rodiny od jej začiatkov podnes. Pozdravujem i Vás, otec riaditeľ, prelát Dominik Hrušovský. Pozdravujem vás, pracovníci Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda: kňazi, rehoľní bratia, rehoľné sestry, pomocníci. Pozdravujem s mimoriadnou láskou vás, milí seminaristi.
A tu sa môj pohľad nesie duchovne ešte ďalej, k tým všetkým, ktorých vy tu akosi zastupujete: pozdravujem vás, drahí Slováci, vo vlasti i za jej hranicami, všetkých vás z celého srdca a s otcovskou láskou pozdravujem.
Táto láska viedla aj moje kroky do Ústavu sv. Cyrila a Metoda: láska k dvom svätým bratom a láska k vám. Moja návšteva v tomto Ústave je novým ohnivkom v reťazi prejavov úcty a dôvery voči slovanským vierozvestom. Na konci minulého roku som zveril do ich ochrany celú Európu, aby ju, spolu so svätým Benediktom, ochraňovali a viedli k jednote, k pokoju, k vernosti vlastným duchovným prameňom.
Púť k hrobu sv. Cyrila v Bazilike sv. Klementa dňa 14. februára tohto roku bola výrazom modlitby, aby duchovné dedičstvo spolupatrónov Európy prinieslo hojné ovocie aj dnes. Požehnanie Kaplnky sv. Benedikta, Cyrila a Metoda v krypte Baziliky sv. Petra v pondelok tohto týždňa znamenalo trvalé zasvätenie toho význačného miesta úcte ochrancov Európy.
Dnes sme tu, na tomto mieste, kde duchovný odkaz sv. Cyrila a Metoda je pravidlom života a povedomým programom každodennej práce, aby sme sa spolu zamysleli nad ich posolstvom, povzbudili sa ich príkladom a vzývali ich ochranu.
Starozákonné čítanie, ktoré tu pred chvíľou odznelo, spomína Múdrosť. Nájdu ju tí, čo ju milujú a hľadajú. Sama vychádza v ústrety tým, čo sú jej hodní, a vyhľadáva ich (porov. Múd 6,12.16). Kto by ihneď nepomyslel na Konštantína, ktorý si vyberá Múdrosť za životnú družku? (porov. Život Konštantínov II, 1-8). Ide o Múdrosť Božiu, o Boha samého. On všetko od večnosti premyslel, v čase stvoril a neprestajne riadi. Vyhľadal i čisté Konštantínovo srdce, ktoré ho prijalo, oddalo sa mu a žilo len pre neho. Z Boha vyvierala všetka múdrosť Cyrilova, jeho láska k pravde a túžba šíriť pravdu. Tento vedec, priekopník jazykovedy a nových spôsobov ohlasovania evanjelia, zakladateľ kultúry slovanských národov, čerpal všetko z prameňov Božej Múdrosti. Ona mu navrátila i hodnosť pradeda, hodnosť Božieho dieťaťa, pred ktorou ustupovalo pozemské bohatstvo a svetské postavenie (porov. Život Konštantínov IV, 14).
To sú teda korene slovanskej kultúry, v kresťanstve, v Bohu. Viera v Boha je jej predpokladom a zárukou plnosti. Platí to o každom prejave kultúrneho života a diania. Nech je to i pre vás, najmilší, pravidlom života a činnosti!
Podobenstvo o múdrych a nerozumných pannách poukazuje zase na životnú múdrosť človeka, ktorý bedlí, aby bol v každej chvíli pripravený na stretnutie s Pánom. Keď myslíme v tomto svetle na dielo solúnskych bratov, môžeme sa pozastaviť nad tým, čo ono značilo pre spoločenský a občiansky život. Okruh ich pôsobnosti sa totiž neobmedzoval iba na výlučne náboženské pole, ale z viery v Boha vyvádzali účinné dôsledky pre každodenný život jednotlivca, rodín a celej spoločnosti, aby každý úsek, každý krok života vyvieral z Boha a k Bohu smeroval. Takto kládli základy novej spoločnosti, novej spravodlivosti a pokoja. Nebáli sa za tieto zásady bojovať a trpieť. V Bohu nachádzali cieľ, oporu a silu. Koľko nespravodlivých obvinení a príkoria sa dožil Metod za vernosť poslaniu, ktoré cítil ako Božiu vôľu a vykonával ako posledný odkaz zomierajúceho brata!
Príkladom rozumnej bedlivosti svätých vierozvestov je aj ich úsilie vychovať si nástupcov. Je totiž známe, že na ceste do Večného mesta ich sprevádzal zástup učeníkov, ktorých vybrali a pripravili na kňazskú službu. Nie je to i jedným zo základných cieľov tohto Ústavu? Sledujte ho teda s rozumnou bedlivosťou, podľa veľkého vzoru svätého Cyrila a Metoda!
Cyril, ktorý musel za svoje podujatia veľa bojovať,
a Metod, ktorý za ne mnoho pretrpel, dali národom, čo boli dejiskom ich pôsobenia, ďalší dôkaz rozumnej bedlivosti aj tým, že ich naučili trpieť a viedli ich k vzoru trpiaceho človeka, k Panne Márii. Vaši vierozvestovia prešli občianskou a náboženskou školou v Carihrade, kde dostala mariánska úcta v prvých kresťanských storočiach nejedno objasnenie. Nebude mať tu svoje najhlbšie korene i úcta Slovákov k Sedembolestnej? Kríž na Kalvárii, na ňom trpiaci Kristus, pod ním ťažko skúšaná a milujúca Matka: to je obraz, ktorý visí nad dejinami slovenského národa v minulosti i dnes. Trpiaci Kristus je silou v bojoch a utrpeniach, Mária zase vždy Matkou. Zomierajúci Kristus dáva istotu vzkriesenia, nanebovzatá Matka zase útechu budúceho zmŕtvychvstania. Platilo to v minulosti, platí to dnes a bude to vždy zárukou vernosti plnému obsahu dedičstva otcov.
Moji drahí, zostávajte verní tomuto dedičstvu! Poznávajte ho stále lepšie, do hĺbky, vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život! Žite podľa neho neprestajne, buďte mu verní, ochraňujte a zveľaďujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa a každého národa. Nech vás v tomto vedie príklad vašich svätých vierozvestov a ochrana Sedembolestnej Patrónky Slovenska!
(Zdroj: Slovenské hlasy z Ríma, roč. XXX, č. 12, december 1981, s. 3-4)