Vatikán 4. novembra (RV) Tento rok si pripomíname 100 rokov od narodenia dlhoročného redaktora Vatikánskeho rozhlasu, pátra Stanislava Polčina SJ. Narodil sa 10. septembra 1921 v Továrnikoch pri Topoľčanoch, zomrel v r. 1975 v Ríme, kde je aj pochovaný. Páter Stanislav Polčin je známy najmä tým, že preložil do slovenčiny dokumenty II. vatikánskeho koncilu.
Svoju cestu ku kňazstvu začal Stanislav Polčin v roku 1940 na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde sa po prvom ročníku rozhodol vstúpiť do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Teológiu začal študovať v Ružomberku a po roku už pokračoval v Belgicku, kde v roku 1951 obhájil doktorskú prácu. Predstavil v nej pokusy o zjednotenie Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi v 16. storočí činnosťou jezuitského misionára a pápežského diplomata Antonia Possevina v rokoch 1581-82 v Moskve.
V roku 1953 páter Stanislav Polčin nastúpil do slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, ktorú viedol páter Štefan Smržík. Od roku 1957 Polčin prevzal vedenie redakcie a v jej čele zostal počas celých 17 rokov, do ktorých patrilo aj významné obdobie II. vatikánskeho koncilu. K slovenským veriacim sa koncilové dokumenty dostali v jeho prekladoch, súborne vydaných vo dvoch zväzkoch.
Po boku pátra Polčina ako vedúceho redakcie sa postupne vystriedali ako redaktori pátri Štefan Senčík, Fridrich Osuský, Vincent Dančo, Ignác Kubeš a Rajmund Ondruš.
Stanislav Polčin vydal publikácie s titulmi Celá krásna si Mária; Tým, čo hľadajú Boha; Po stopách apoštolov a mučeníkov vo Večnom meste; Od Ptolemaia ku Galileimu a iné. V angličtine mu vyšlo dielo Dedičstvo otcov. Prekladal aj diela náboženských autorov z francúzštiny, napr. titul V prírode s otvorenými očami. Stovkami článkov na rozličné náboženské témy prispieval do slovenských exilových časopisov, ako napr. Posol Božského Srdca Ježišovho, ktorý v tom čase vychádzal v Kanade.
Stanislav Polčin viedol čulú korešpondenciu s mnohými, s ktorými spolupracoval pri šírení viery. Rozvíjal apoštolát aj zasielaním kníh na Slovensko, pričom tejto službe pripisoval mimoriadny význam pre udržiavanie života Cirkvi napriek ateizácii zo strany totalitného režimu.
Pán si ho povolal do večnosti v nedožitej 55-ke, po zápase so sklerózou multiplex. Zomrel 8. augusta 1976 v rímskej nemocnici. Telesné pozostatky pátra Stanislava Polčina sú uložené v hrobke Spoločnosti Ježišovej na rímskom cintoríne Campo Verano.
Hrob P. Stanislava Polčina - fotogaléria FB
Článok pri 40. výročí smrti so zvukovým záznamom hlasu P. Polčina