Taliansko 4. novembra (TK KBS) „Nie“ pre eutanáziu je jasné a neodvolateľné, treba objaviť skutočne ľudský rozmer umierania, povedal prezident Pápežskej akadémie pre život. Vo svojom prejave na medzinárodnom kongrese maltézskych rytierov v Ríme s názvom „Technológie a koniec života: primát sprevádzania“, arcibiskup Vincenzo Paglia zdôraznil potrebu dialógu medzi lekármi a pacientmi s cieľom terapeutickej a plnej ochrany života.
Arcibiskup Vaglia zdôraznil, že v poslednej fáze života treba chorého sprevádzať, starať sa o neho, čo je prístup odlišný od eutanázie, ktorú niektorí ľudia chcú vnímať ako „praktickú“, a predsa je neľudská.
Arcibiskup Paglia s odvolaním sa na katechizmus, v ktorom sa spomína oprávnenosť odmietnutia použitia neprimeraných terapeutických opatrení, pripomenul, že magistérium Cirkvi „jasne vylučuje legitímnosť životných rozhodnutí ako sú eutanázia a asistovaná samovražda“.
Zdôraznil, že je potrebný dialóg medzi lekármi a chorým. Tí prví „majú kompetenciu určovať liečbu“. Keďže pacient „má rozhodujúce slovo vo veciach týkajúcich sa jeho vlastného zdravia a lekárskych zákrokov, je nevyhnutné poskytnúť úplné informácie, otvorenú komunikáciu a dialóg založený na spolupráci medzi lekárskym tímom, pacientmi a ich príbuznými“.
Existujú dva spôsoby, ako pomôcť chorým. Prvým sú liečebné postupy, ktoré umožňujú vopred posúdiť primeranosť liečebných opatrení, čo je dôležitý nástroj rešpektovania vôle pacienta a základné kritérium akceptovania použitia daného terapeutického prostriedku v medicíne. Druhým spôsobom je paliatívna starostlivosť. „Hodnotenie terminálnej fázy v paliatívnej starostlivosti znamená zavedenie času umierania do vzťahovej oblasti, aby sme ju jednotlivcovi pomohli prežiť.“ Žiaľ, skúsenosti ukazujú, že len málo študentov medicíny aj ošetrovateľstva sa zdá byť ochotných venovať sa starostlivosti o zomierajúceho, najmä o starších ľudí, keďže paliatívny odbor je v porovnaní s inými odbormi nerentabilný.