Zosnulých biskupov a kňazov si pripomenuli spojením liturgie a hudby

TK KBS, jkm, ke, ml; pz | 03. 11. 2021 11:55



Košice 3. novembra (TK KBS) Pri príležitosti Spomienky na všetkých verných zosnulých v utorok 2. novembra 2021 slúžil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober svätú omšu za zosnulých biskupov a kňazov Košickej arcidiecézy. V homílii vyzdvihol osobu deviateho košického biskupa Žigmunda Bubiča. Práve v tomto roku uplynulo 200 rokov od jeho narodenia.



-



Plné znenie homílie arcibiskupa Bernarda Bobera



Milý brat v biskupskej službe, biskup Marek, milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!



Nevieme, v ktorú hodinu príde Pán. Preto máme byť neustále pripravení a reálne pamätať na smrť. Smrť je neskutočne dobrá učiteľka kvalitného a naplneného života. Učí nás rozumne využívať svoj čas života. Nikto totiž nevie kedy zomrie. No je dôležité, aby sme kedykoľvek boli pripravení odovzdať svoj život Stvoriteľovi a prejsť z tohto sveta do večnosti.



Memento mori! – Pamätaj na smrť a buď dobrým človekom! Toto zvolanie nech mení aj nás, ale nie zo strachu pred smrťou, lež z veľkej lásky k ľuďom i k Bohu, s ktorým sa skôr či neskôr stretneme zoči voči. Raz príde ten čas, raz príde tá hodina. Tú pohnutú chvíľu bázne a chvenia tak emotívne vystihol aj hudobný velikán Wolfgang Amadeus Mozart vo svojom diele Requiem, ktoré počas tejto svätej omše počúvame a prežívame každý rok nanovo aj s odstupom stáročí.



Tak, ako každý rok o tomto čase, aj dnes si spomíname na našich zosnulých príbuzných a priateľov, ale na tomto mieste, zvlášť na našich kňazov a biskupov, ktorí slúžili v našej košickej diecéze. Dnes chcem krátko vyzdvihnúť život a odkaz biskupa, ktorého meno si v tomto roku viac pripomíname, pretože jednak prešlo už 200 rokov od jeho narodenia a potom aj kvôli tomu, že si ho všimli aj naše štátne inštitúcie.



Ide o biskupa Žigmunda Bubiča, deviateho košického biskupa, ktorý svoju pastierku službu pre Košice vykonával na prelome 19. a 20. storočia, v čase intenzívneho národnostného útlaku v rámci Uhorska.



Do Košíc bol menovaný azda aj preto, že práve v tom období sa rekonštruovala košická katedrála, ktorá potrebovala citlivé umelecké srdce.



Biskup Bubič, keďže mal umeleckého ducha, miloval krásu a umenie, bol považovaný za jedného z najlepších kunst-historikov v bývalom Uhorsku. Po nástupe do Košíc v roku 1887 sa zmocnil svojej úlohy s veľkým nadšením. Prakticky, jemu vďačíme za obnovený vzhľad našej katedrály, ale aj za zháňanie nesmierne veľkých investícií na opravu. Katedrálu po generálnej oprave sa podarilo konsekrovať 6. septembra 1896.



Biskup Bubič bol teda veľkým odborníkom na umenie, mal veľké zbierky umeleckých diel, ktoré postupne daroval rôznym vznikajúcim múzeám a štátnym inštitúciám. Aj naše dnešné Východoslovenské múzeum v Košiciach mu vďačí za niektoré artefakty, preto v tomto roku zorganizovalo výstavu na počesť tohto biskupa, umelca a donátora.



Dobré je pripomenúť aj to, že keď na biskupa Bubiča doľahla ťarcha zrelých rokov, sám videl, že už nestačí na pastoračnú prácu a správu diecézy, preto požiadal o koadjútora, to znamená pomocného biskupa, ktorý prakticky zobral na seba vedenie celej diecézy. Jeho koadjútorom sa stal biskup svätého života Augustín Fischer Collbrie. Bubičova veľkosť sa vtedy ukázala v tom, že sa úplne stiahol z verejného života a nijako sa už nemiešal do vedenia diecézy.



Odkaz biskupa Žigmunda Bubiča je aktuálny aj dnes hlavne v tom, že v jeho dobe prebiehal podobný kultúrny boj ako dnes. Veľmi sa snažil o rešpektované miesto Cirkvi v rámci spoločnosti, no jeho snahy boli banalizované a vysmievané. Azda aj preto sa utiahol do svojho umeleckého sveta. Zomrel 22. mája 1907 a je pochovaný v krypte biskupov tu v tejto katedrále.



Ak ešte raz nazrieme do jeho duše, objavíme tam lásku ku kráse – kráse stvorenia i umenia. Krása je jeden z Božích atribútov, jednou z ciest ako spoznať Boha. Je to aj dnes jedna z možností ako osloviť aj neveriaceho človeka. A povedzme si pravdu, že naša katedrála ako miesto Božej krásy to dokáže, že svojou krásou oslovuje a získava aj dnes mnohých pre život v Bohu a pre večnosť. A v kombinácii s božskou hudbou, ktorú nám tu už skoro 30 rokov prezentuje Zbor a orchester sv. Cecílie, myslím, že môžeme hovoriť o tejto našej katedrále ako o svätom mieste, kde sa Boh dotkne srdca každého úprimného človeka.



Drahí bratia a sestry! Môžeme povedať, že neexistuje jediný človek, ktorému by niekto nezomrel – otec, či mama, brat, sestra, priateľ, či nedajbože dieťa. Každý z nás má niekoho, kto ho už predišiel na ceste do večnosti. A o čo dlhšie človek na tomto svete žije, o to viac jeho blízkych známych a milovaných odchádza z tohto života. Je dobré vedieť, že neodchádzajú do ničoty, do neznáma či do tmy. Pri kresťanských pohreboch sa modlíme týmito slovami: Lebo život tvojim verným, Pane, sa neodníma, iba mení. Toto majme na pamäti a na to myslime pri našich ďalších krokoch života.



Keď v týchto dňoch zapálime sviečku na hrobe svojich blízkych a vyslovíme tichú modlitbu, vedzme, že síce zomreli na tomto svete, no v skutočnosti sa ich život iba zmenil. Tak, ako sa raz zmení život každého z nás! Amen.



-



Pri svätej omši zaznelo v podaní Zboru a orchestra sv. Cecílie, spolu so sólistami - Júlia Gurbaľová, Andrea Nemcová, František Biroš a Marek Gurbaľ jedinečné dielo hudobného génia Wolfganga Amadea Mozarta Requiem. Dirigoval regenschori Dómu sv. Alžbety Viliam Gurbaľ, koncertným majstrom bol Jozef Bikar a na organe hral František Beer.



Názov zádušnej omše Requiem pochádza z prvého slova vstupnej antifóny - Odpočinutie večné daj im, Pane.



Naprieč dejinami hudby nájdeme niekoľko desiatok autorov, ktorí skomponovali stovky zádušných svätých omší. Len málo z nich sa však preslávilo tak ako práve Requiem W. A. Mozarta. Bol to unikátny hudobný zážitok v prostredí skvostu gotickej architektúry.



Hudobné ukážky Requiem VIDEO / AUDIO 



Zdroj: Košická arcidiecéza




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024