Anjel Pána 31. októbra: Buďme živým prekladom Božieho slova lásky

TK KBS, RV, jb, mk, rp | 01. 11. 2021 05:45



Foto: SpC-Vatican

Vatikán 1. novembra (RV) Božie slovo treba „prežúvať“, vstrebať ho do seba, aby sa človek stal živým a originálnym „prekladom jedinečného Slova lásky, ktoré nám Boh dáva“. O tom hovoril pápež František pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 31. októbra, keď komentoval evanjelium o najväčšom prikázaní lásky k Bohu a blížnemu z liturgie 31. cezročnej nedele.



Svätý Otec po udelení požehnania z okna Apoštolského paláca reagoval na aktuálne situácie vo svete. Vyjadril solidaritu Vietnamu, postihnutému záplavami z dlhotrvajúcich dažďov s tisíckami evakuovaných. Svoju blízkosť vyjadril aj obyvateľom Sicílie, zasiahnutým búrkami.



Svoju podporu pápež vyjadril obyvateľom Haiti, ktorí sa ocitli na hranici prežitia. Apeloval na predstaviteľov krajín, aby nenechali Haiťanov bez pomoci. Inšpirovaný svedectvom kamiliánskeho misionára pôsobiaceho v karibskej krajine, ktoré zachytil v talianskej televízii, pápež František pozval veriacich, aby sa informovali o situácii obyvateľov Haiti. „Neopúšťajme ich!“ – vyzval všetkých Svätý Otec.



Ako vzor pre kňazov pripomenul pápež štyroch nových blahoslavených, mučeníkov z doby španielskej občianskej vojny v 30. rokoch minulého storočia. Blahorečenie sa konalo v sobotu v Tortose na východe Španielska.



Pápež František upozornil aj na práve začínajúcu sa konferenciu COP26, na ktorej sa zúčastňuje aj Svätá stolica. V tejto súvislosti uviedol:



„Dnes sa v škótskom Glasgowe začína samit OSN o zmene klímy COP26. Modlime sa, aby bol vypočutý krik Zeme a volanie chudobných. Kiež toto stretnutie prinesie účinné odpovede, ktoré ponúknu konkrétnu nádej budúcim generáciám. V tejto súvislosti sa dnes na Námestí sv. Petra otvára výstava fotografií Laudato si' mladého fotografa z Bangladéša. Choďte si ju pozrieť!“



Príhovor pred modlitbou Anjel Pána



 



Drahí bratia a sestry, dobrý deň!



V dnešnej liturgii nám Evanjelium rozpráva o zákonníkovi, ktorý pristúpi k Ježišovi a pýta sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ (Mk 12,28). Ježiš odpovedá citáciou z Písma a prehlasuje, že prvým prikázaním je milovať Boha; z tohto sa potom prirodzene odvodzuje aj druhé prikázanie: milovať blížneho ako seba samého (porov. v. 29-31). Keď si zákonník vypočul túto odpoveď, nielenže mu dáva za pravdu, ale zopakuje skoro totožne Ježišove slová: „Dobre si povedal, Učiteľ, a podľa pravdy, že milovať ho z celého srdca, z celej mysle a z celej sily a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety“ (porov. v. 32-33).



Môžeme sa spýtať: Prečo ten zákonník, keď už vyjadril svoj súhlas, cíti ešte potrebu zopakovať tie isté Ježišove slová? Toto opakovanie sa javí o to viac prekvapivé, ak si uvedomíme, že ide o Evanjelium podľa Marka, ktorého štýl je veľmi stručný. Aký zmysel má teda toto opakovanie? Toto opakovanie je vyučovaním nás všetkých, ktorí počúvame. Lebo Pánovo slovo nemožno prijať ako hocakú informáciu zo správ. Pánovo slovo si treba opakovať, osvojiť si ho, uchovávať. Mníšska tradícia na to používa smelý, no veľmi konkrétny termín. Hovorí, že Božie slovo treba „prežúvať“.



„Prežúvať“ Božie slovo. Môžeme povedať, že ono je tak výživné, že musí dôjsť do každej oblasti života: musí sa týkať, ako dnes hovorí Ježiš, celého srdca, celej duše, celej mysle, všetkej sily (porov. v. 30). Božie slovo musí zarezonovať, zaznieť v ozvene v našom vnútri. Keď sa toto vnútorné echo opakuje, znamená to, že Pán prebýva v srdci. A hovorí nám, tak ako tomu skvelému zákonníkovi z Evanjelia: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“ (v. 34).



Drahí bratia a sestry, Pán až tak nehľadá schopných komentátorov Písma, ako skôr poddajné srdcia, ktoré prijmú jeho slovo a nechajú sa ním premeniť vo vnútri. Práve preto je tak dôležité dobre poznať Evanjelium, mať ho stále po ruke – aj malé vreckové Evanjelium v taške, čítať si ho znova a znovu, aby nás nadchýnalo. Keď to robíme, Ježiš, Slovo Otca, nám vstupuje do srdca, stáva sa nám intímne blízkym a my v ňom prinášame ovocie.



Vezmime si napríklad dnešné Evanjelium: 



nestačí si ho prečítať a pochopiť, že treba milovať Boha a blížneho. Je nevyhnutné, aby toto prikázanie, ktoré je tým „najväčším prikázaním“, zaznelo v nás, aby sme ho vstrebali a stalo sa hlasom nášho svedomia. Takto nezostane mŕtvou literou v zásuvke srdca, lebo Duch Svätý dáva v nás vyklíčiť semiačku toho Slova. A Božie slovo koná, je vždy v pohybe, je živé a účinné (porov. Hebr 4,12). Tak sa každý z nás môže stať živým „prekladom“, odlišným a originálnym. Nie opakovaním, ale živým, odlišným a originálnym „prekladom“ jedinečného Slova lásky, ktoré nám Boh dáva. Vidíme to napr. v životoch svätých: nie sú jeden ako druhý, každý je odlišný, ale všetci s tým istým Božím Slovom.



Dnes si teda vezmime príklad od tohto zákonníka. Opakujme si Ježišove slová, nechajme ich v nás zaznieť: „Milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou a blížneho ako seba samého“. A pýtajme sa: Usmerňuje skutočne toto prikázanie môj život? Preniká toto prikázanie do mojich dní? Urobí nám dobre, ak si dnes večer pred spaním urobíme spytovanie svedomia nad týmto Slovom, aby sme videli, či sme dnes milovali Pána a darovali sme trochu dobra tomu, koho sme postretli. Kiež je každé stretnutie darovaním trochy dobra, trochy lásky, ktorá pochádza z tohto Slova. Panna Mária, v ktorej sa Božie slovo stalo telom, nech nás učí prijímať do srdca živé slová Evanjelia.



(Preklad: Slovenská redakcia VR)




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2022