Vatikán 29. októbra (RV) Pred blížiacim sa klimatickým samitom COP26 v Glasgowe, zameraným na spoločný zápas ľudstva proti globálnemu otepľovaniu, sa pápež František v piatok 29. októbra prihovoril verejnosti prostredníctvom britského vysielania BBC.
Vrcholové stretnutie na báze OSN s označením COP26 sa uskutoční v škótskej metropole v termíne 31. októbra až 12. novembra. Pápež František vo svojom rozhlasovom a televíznom posolstve zdôraznil spoločnú zodpovednosť účastníkov samitu, ale aj dôležitú rolu každého člena ľudskej rodiny, a to v duchu Božieho plánu pre tento svet.
Svätý Otec poukázal na skúsenosť ľudstva nadobudnutú zo súčasných vzájomne prepojených kríz, medzi ktoré patrí aj tá environmentálna:
„Najdôležitejším ponaučením, ktoré nám tieto krízy prinášajú, je to, že je potrebné budovať spoločne, pretože neexistujú hranice, bariéry ani politické múry, za ktoré by sme sa mohli ukryť. A my vieme: z krízy sa nedostanete sami.“
Pápež pripomenul aj nedávnu spoločnú výzvu predstaviteľov veľkých svetových náboženstiev a vedcov, podpísanú na stretnutí 4. októbra v Ríme:
„Zásadný je záväzok každého jednotlivca k takejto naliehavej zmene kurzu; záväzok, ktorý musí byť živený aj jeho vlastnou vierou a spiritualitou. V spoločnej výzve sme pripomenuli potrebu zodpovedne pracovať v prospech „kultúry starostlivosti“ o náš spoločný domov, ako aj o nás samých, a snažiť sa vykoreniť semená konfliktov: chamtivosť, ľahostajnosť, nevedomosť, strach, nespravodlivosť, neistotu a násilie.“
Príhovor pápeža Františka, odvysielaný v BBC v piatok 29. novembra dopoludnia, nasleduje v plnom znení:
„Milí poslucháči BBC, dobré ráno!
Klimatické zmeny a pandémia Covid-19 odhaľujú radikálnu zraniteľnosť všetkých a všetkého a vyvolávajú mnohé pochybnosti a otázky o našich ekonomických systémoch a spôsobe organizácie našich spoločností.
Naša bezpečnosť sa zrútila, naša túžba po moci a túžba po kontrole sa rozpadá. Zistili sme, že sme slabí a plní strachu, ponorení do radu „kríz“: zdravotnej, environmentálnej, potravinovej, hospodárskej, sociálnej, humanitárnej, etickej. Tieto krízy sú prierezové, silne prepojené a sú predzvesťou „dokonalej búrky“, ktorá môže popretŕhať spojivá, ktoré spájajú našu spoločnosť v rámci vzácneho daru stvorenia.
Každá kríza si vyžaduje víziu, plánovacie schopnosti a rýchlosť realizácie, prehodnotenie budúcnosti nášho spoločného domova a nášho spoločného projektu. Tieto krízy nás stavajú pred radikálne rozhodnutia, ktoré nie sú jednoduché.
Každé ťažké obdobie v sebe skrýva aj príležitosti, ktoré nemožno premárniť. Môžeme sa voči nim postaviť buď tak, že necháme prevládnuť postoje izolácie, protekcionizmu, vykorisťovania, alebo naopak môžu predstavovať skutočnú príležitosť na premenu, skutočný bod obrátenia, a to nielen v duchovnom zmysle.
Jedine táto cesta vedie k svetlejšiemu obzoru, a možno ju uskutočniť len prostredníctvom obnovenej globálnej spoluzodpovednosti, novej solidarity založenej na spravodlivosti, na zdieľaní spoločného osudu a na uvedomení si jednoty ľudskej rodiny, Božieho plánu pre svet.
Ide o kultúrno-civilizačnú výzvu v záujme spoločného dobra a o zmenu perspektívy mysle a pohľadu, ktorá musí do centra každého nášho konania postaviť dôstojnosť všetkých ľudských bytostí dneška i zajtrajška.
Najdôležitejším ponaučením, ktoré nám tieto krízy prinášajú, je to, že je potrebné budovať spoločne, pretože neexistujú hranice, bariéry ani politické múry, za ktoré by sme sa mohli ukryť. A my vieme: z krízy sa nedostanete sami.
Pred niekoľkými dňami, 4. októbra, som sa stretol s náboženskými lídrami a vedcami, aby sme podpísali spoločnú výzvu, v ktorej vyzývame na zodpovednejšie a dôslednejšie konanie nás i našich lídrov. Pri tejto príležitosti ma zaujalo svedectvo jedného z vedcov, ktorý povedal: „Ak to takto pôjde ďalej, moja vnučka, ktorá sa práve narodila, bude musieť o 50 rokov žiť v neobývateľnom svete!“
To nemôžeme dovoliť! Zásadný je záväzok každého jednotlivca k takejto naliehavej zmene kurzu; záväzok, ktorý musí byť živený aj jeho vlastnou vierou a spiritualitou. V spoločnej výzve sme pripomenuli potrebu zodpovedne pracovať v prospech „kultúry starostlivosti“ o náš spoločný domov, ako aj o nás samých, a snažiť sa vykoreniť „semená konfliktov: chamtivosť, ľahostajnosť, nevedomosť, strach, nespravodlivosť, neistotu a násilie“.
Ľudstvo nikdy nemalo toľko prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa ako dnes. Rozhodovacie orgány, ktoré sa zúčastnia na konferencii COP26 v Glasgowe, sú naliehavo vyzvané, aby ponúkli účinné riešenia ekologickej krízy, v ktorej žijeme, a tým aj konkrétnu nádej pre budúce generácie. Ale treba zopakovať, že každý z nás - nech je to ktokoľvek a kdekoľvek - môže zohrať svoju rolu pri zmene našej kolektívnej odpovede na bezprecedentnú hrozbu zmeny klímy a degradácie nášho spoločného domova.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)