Taliansko 28. októbra (TK KBS) "Legalizácia eutanázie v Taliansku by znamenala koniec našej civilizácie" - hovorí francúzska onkologička, dlhé roky známa ako propagátorka "práva na smrť". Sylvie Menard zmenila názor po tom, čo jej bolo diagnostikované pokročilé štádium rakoviny. Objavila silu paliatívnej starostlivosti.
"Nikto nemá právo rozhodovať o ľudskom živote. Lekári mi dávali tri roky. Od ich diagnózy uplynulo šestnásť rokov," zdôrazňuje lekárka, ktorá sa zapojila do debaty o legalizácii eutanázie v Taliansku. Výzvu na referendum o tejto otázke už podpísalo 1 300 000 Talianov.
Sylvie Menard bola študentkou známeho talianskeho onkológa a politika Umberta Veronesiho, s ktorým dlhé roky pracovala na onkologickom inštitúte v Miláne. Patril k deklarovaným zástancom biologického závetu a práva na eutanáziu. Roky po svojom učiteľovi opakovala, že „keď telo odmieta poslušnosť, alebo ešte horšie, hlava už nie je plne funkčná, nie je to už vlastne život a je lepšie skoncovať s utrpením“. Dlho verejne propagovala tento názor. Všetko sa zmenilo, keď sama vkročila do nemocničnej izby ako pacient onkologického oddelenia, s rakovinou kostnej drene. "Vtedy som si uvedomila, že všetky istoty, ktoré som mala ako zdravý človek, prestali platiť vo chvíli, keď som ochorela. Zažila som utrpenie a prestala som len teoretizovať," vyznáva Sylvie Menard. Namiesto "práva na smrť" sa začala usilovať o právo "na dobrú liečbu a dôstojnú starostlivosť".
Francúzska lekárka zdôrazňuje, že naliehavou výzvou dnešnej doby je poskytnúť pacientom, ktorí už nechcú žiť, zodpovedajúci systém starostlivosti. "Keď existuje systém paliatívnej starostlivosti, máte možnosť uľaviť si od bolesti a v blízkosti ľudí, ktorým na vás záleží, prestanete myslieť na smrť," hovorí Menard. Poznamenáva, že v našej spoločnosti je žiaľ chorý a nemohúci človek vykresľovaný iba ako príťaž a finančnú záťaž, a preto existuje toľko ideologických tlakov, aby sa všetko rýchlo vyriešilo "smrtiacou injekciou". "Je ľahšie poskytnúť súpravu pre eutanáziu ako kvalitnú paliatívnu starostlivosť. To však vôbec neznamená, že aj veľmi chorí ľudia chcú zomrieť. To my im často hovoríme, že to chcú," zdôrazňuje lekárka. Upozorňuje tiež, že lobisti falšujú údaje z krajín, kde je eutanázia legálna, aby dokázali, že ide o hlbokú a prirodzenú ľudskú túžbu.
"Keď sa teraz v Taliansku dohodneme na zabíjaní ľudí v terminálnom štádiu, prídu rýchlo na rad ľudia s depresiami, pohybovým postihnutím alebo tzv. "nedôstojný" život pacientov s Alzheimerovou chorobou, a potom aj deti, ktoré sa narodia s akýmkoľvek postihnutím. Kto stanoví hranicu medzi tým, ktorým ľuďom máme pomáhať a ktorých máme zabiť?- pýta sa Syvie Manard. Poukazuje na to, že legalizácia eutanázie v Taliansku, kde sa život stále vysoko cení, by znamenala koniec našej civilizácie. Eutanázia je falošnou odpoveďou na skutočné potreby ľudských bytostí,” dodáva francúzska lekárka.