Vatikán 26. októbra (RV) Nové historické prebádanie prvých storočí Cirkvi je témou konferencie vo Vatikáne, ktorú organizuje Pápežský výbor pre historické vedy v spolupráci s Katolíckou univerzitou v Lyone. Vedecký zámer podujatia, ktoré sa koná 27. až 29. októbra, dnes predstavili v Tlačovom stredisku Svätej stolice.
Ako uviedol predseda Pápežského výboru pre historické vedy, páter Bernard Ardura z Rádu premonštrátov, je tu snaha o bádateľský prístup s využitím moderných vedeckých prostriedkov a so zapojením historikov a odborníkov v rozličných pomocných historických disciplínach, a to nielen z prostredia katolíckych akademických inštitúcií. Podnet k prehĺbeniu takejto metódy dal podľa jeho slov Pápežskému výboru pre historické vedy samotný pápež František.
Prof. Ardura vysvetlil, že pohľad na dejiny prvých storočí kresťanstva bol v minulosti často zužovaný do dvoch interpretačných prístupov. Prvý, reprezentovaný Eusébiom Cézarejským a jeho dielom Cirkevné dejiny, sa sústreďoval na biskupskú postupnosť na najvýznamnejších stolcoch, na dejiny kresťanských teológov a heréz, ako aj na dejiny mučeníkov.
Druhý, alternatívny prístup, si zase osvojil presvedčenie o sústavnom úpadku kresťanstva počnúc od antiky až po reformáciu v 16. storočí. Ako predstaviteľa tohto prúdu menoval prof. Ardura protestantského teológa Adolfa von Harnacka (1851-1930) a jeho prednáškový cyklus na Berlínskej univerzite s názvom Podstata kresťanstva.
„Odvtedy uplynulo už sto rokov, ale niektoré Harnackove presvedčenia sú stále v móde, najmä jeho tvrdenie, že o prvých dvoch storočiach cirkevných dejín nemožno povedať nič s vedeckou istotou,“ skonštatoval páter Ardura. Súčasná konferencia bude podľa jeho slov reagovať na výzvu pápeža Františka:
„Pri koncipovaní a organizovaní programu tejto konferencie sme chceli reagovať na naliehavú výzvu Svätého Otca Františka, aby sme spolupracovali s vedcami zo všetkých vedeckých oblastí, s najrozmanitejším kultúrnym cítením a s najrozmanitejšími historiografickými prístupmi.
Na tento účel sme požiadali o odborné poznatky odborníkov na geografiu a históriu prvých storočí, obchodné cesty a ekonomiku v rímskom svete a Ázii, pričom sme venovali osobitnú pozornosť pohybu židovskej diaspóry a cestám prvých misionárov. Štúdium pohanských a kresťanských literárnych pamiatok a archeologický výskum na Východe a Západe ponúkajú nové poznatky a otvárajú doteraz netušené perspektívy spolu s tými, ktoré umožňujú nové technológie.“
Cieľom súčasného kongresu nazvaného „Skúmanie dejín prvých storočí Cirkvi“ je vytvoriť nové bádanie, nie prezentovať uzávery, vysvetľuje prof. Ardura:
„Pri takejto rozsiahlej téme a v prítomnosti neustálych noviniek, ktoré sú výsledkom neúnavného výskumu v rôznych vedných oblastiach súvisiacich s históriou, si táto konferencia vôbec nenárokuje na to, aby dospela k definitívnym výsledkom. V skutočnosti naše stretnutie je a chce byť „prešetrením“, čiže skúmaním prvých storočí dejín Cirkvi, ktoré sa uskutočňuje s cieľom určiť, ktoré prvky možno považovať za isté, pravdepodobné alebo za prekonané novozískanými poznatkami.“