Košice 25. októbra (TK KBS) V nedeľu 24. októbra pri príležitosti sviatku sv. apoštola Jakuba, Pánovho brata, ktorý sa vo východnej cirkvi pripomína 23. októbra, sa v katedrálnom chráme Narodenia presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici v Košiciach, slávila starobyla liturgia svätého Jakuba, Pánovho brata a prvého jeruzalemského biskupa. Hlavným celebrantom bol vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup.
Homília, bola prednášaná zo sedesu (stolca), ktorý je v prípade tejto liturgie umiestnený uprostred chrámu, ako jeden z charakteristických znakov tejto bohoslužby. Vo svojej homílii, vladyka Cyril vychadzajúc z liturgických čítaní a postavy svätého Jakuba zareflektoval dôležité spoločenské, kultúrne a politické udalosti posledných dní. Okrem iného povedal:
„...Nuž čo, všetko sa dá. Aj podľa zákona. Na všetko sa dá urobiť zákon. Ako hovorí slávna spagetti-westernová hláška: „Záleží na tom, jak se tá historka podá.“ Veď pred 80 rokmi sme si podobne zdôvodnili a uzákonili, že niekto nie je plnohodnotný človek nielen pred narodením, ale v prípade, že je Žid tak dokonca ani po narodení a že si nezasluhuje ani ochranu, ani rovnoprávnosť, ani súcit. A nepomôže mu, ani keby sa dal pokrstiť. A detaily o tom, ako a kde skončí svoj život, po tom čo sme ho označili za škodcu a ako škodcu sme sa ho zbavili - to sme radšej veľmi nechceli vedieť... Dnes sa za také zmýšľanie hanbíme, spoločne si ho pripomíname aj pri pápežovej návšteve a nikdy si za to nebudeme dostatočne sypať popol na hlavu ... a dúfam, že sa hanbíme naozaj a všetci, bez kľučkovania a výhovoriek - aj keď, ba práve preto, že nedokážeme zmeniť minulosť. Paradoxom ale je, že túto hanbu pravidelne pripomínajú aj tí, ktorí dodnes označujú niekoho, teda počaté dieťa, za zhluk buniek, za akéhosi parazita, teda škodcu na tele všemocnej a všerozhodujúcej matky-živiteľky, neuvedomujúc si strašnú paralelu, že kedysi sme tiež mali predstaviteľov, teoretikov i praktických vykonávateľov, ktorí označovali jeden národ, či rasu, či jedno vyznanie za škodcu na tele národa, na tele našej rodnej matky zeme-živiteľky a ktorí tomuto národu a jeho predstaviteľom dali právo tohto škodcu odstraňovať. Aj chemicky, ako to dnes navrhujú niektorí naši zákonodarcovia. Aby sme boli moderní a aby s tým bolo menej mäsiarčiny. Vtedy vymysleli na to plyn, dnes je na to tabletka.“
Liturgia svätého Jakuba, patrí k najstarobylejší liturgiam cirkvi a jej slávenie sa odvoláva na najstaršie dejiny kresťanstva. Obrazne by sa dalo povedať, že počas nej sa veriaci akoby vracali do Večeradla, kde sa po nanebovstúpení Ježiša Krista stretávali apoštoli a neskôr aj prvé spoločenstvá kresťanov. Autorom tejto starobylej liturgie je podľa tradície svätý apoštol Jakub mladší, Pánov brat, prvý biskup a predstavený cirkevného spoločenstva v Jeruzaleme.
Štruktúra liturgie sa mierne líši od nám známych liturgií konštantínopolskej tradície (liturgia sv. Jána Zlatoústeho alebo liturgia sv. Bazila Veľkého). Liturgia katechumenov (liturgia Slova) prebieha v priestore pred ikonostasom (historicky tzv. béma), viac-menej v strede chrámovej lode, kde je umiestnený ambón – pult pre knihu Evanjelia, knihu Apoštolár a knihu prorockých čítaní. Tu sa počas liturgie Slova sústreďujú kňazi a diakoni. Čítania sú zoradené z hľadiska dejín spásy. Číta sa text zo Starého zákona, Evanjelium a potom čítanie z apoštolských listov.
Po čítaniach nasleduje homília, ktorú prednáša biskup sediac na stolci na vyvýšenom mieste.
Liturgia veriacich alebo liturgia Eucharistie prebieha na prestole za ikonostasom, avšak pôvodná prax aj túto časť bohoslužby umiestňuje doprostred chrámu. Podľa starobylej tradície sa Eucharistia na liturgii svätého Jakuba rozdáva osobitne, teda najprv veriaci prijíma len telo Kristovo a potom osobitne len krv Kristovu.