Vatikán 24. októbra (RV) „Odpoveďou na nespravodlivosť a vykorisťovanie nie je len odsúdenie, ale predovšetkým aktívna podpora dobra.“ Týmito slovami uviedol Svätý Otec František svoj príhovor členom nadácie Centesimus Annus, ktorých v sobotu 23. októbra prijal vo Vatikáne.
Pápež František privítal na audiencii takmer 200 účastníkov trojdňového medzinárodného kongresu inštitúcie Centesimus Annus Pro Pontifice. Nadácia inšpirovaná encyklikou Jána Pavla II. (Centesimus annus) šíri sociálne učenie a charitatívne iniciatívy pápežov. Kongres zorganizovaný v dňoch 21. - 23. októbra vo vatikánskej Synodálnej aule sa zameral na tému: „Solidarita, spolupráca a zodpovednosť ako protiliek na nespravodlivosť, nerovnosť a vylúčenie“.
Pápež František vyjadril nadácii svoje uznanie a vďaku za edukačné a formačné aktivity, ktoré vykonávajú, a „za financovanie štúdií a výskumov pre mladých ľudí v oblasti nových modelov hospodárskeho a sociálneho rozvoja inšpirovaných sociálnou náukou Cirkvi.“ V úvode uviedol svoju skúsenosť s vnímaním „dominancie finančníctva“:
„Pred štyrmi rokmi ma prišla navštíviť jedna skvelá žena ekonómka – výnimočná! – ktorá mala prácu i vo vláde. A povedala mi, ako sa snažila nadviazať dialóg medzi ekonómiou, humanizmom, vierou a náboženstvom, a že to išlo dobre, že je to dialóg v jednej reflexnej skupine, ktorý sa darí a naďalej ide dobre. A hovorí mi: „Pokúsila som sa o to isté s financiami, humanizmom a náboženstvom, a nemohli sme ani len začať.“ Zaujímavé. Toto ma núti premýšľať. Tá žena vo mne vyvolala pocit, že financie sú niečo neuchopiteľné, niečo tekuté, plynné, čo nakoniec skončí ako reťaz sv. Antona... nuž takto mi to vyrozprávala. Hovorím to ako skúsenosť, azda vám to poslúži.“
Ďalej Svätý Otec prítomným pripomenul, že téma, nad ktorou uvažovali počas svojho stretnutia, sa týka pilierov cirkevného sociálneho učenia:
„Práve tri slová, ktoré ste vybrali – solidarita, spolupráca a zodpovednosť –predstavujú tri kľúčové piliere sociálnej náuky Cirkvi, ktorá považuje ľudskú osobu, prirodzene otvorenú vzťahom, za vrchol stvorenia a stred sociálneho, hospodárskeho a politického poriadku.
S týmto pohľadom, pozorným na ľudskú bytosť a citlivým na konkrétnosť historických dynamík, prispieva sociálna náuka k vízii sveta, ktorá je protikladom individualistickej vízie, keďže je založená na vzájomnom prepojení osôb a jej cieľom je spoločné dobro. Zároveň sa stavia proti kolektivistickej vízii, ktorá sa dnes znovu objavuje v novej verzii, skrytej v projektoch technokratickej homologizácie.
Ale nejde o „politický úkon“: sociálna náuka je zakotvená v Božom slove, aby usmerňovala procesy ľudského postupovania, vychádzajúc z viery v Boha, ktorý stvoril človeka. Preto ju treba nasledovať, milovať a rozvíjať: znovu sa nadchnime pre sociálnu náuku, dajme ju poznať: je to poklad cirkevnej tradície!“
Na povzbudenie do ďalšej činnosti členom nadácie pápež pripomenul, že hoci ich práca „často ide proti prúdu“, nie sú v nej sami, pretože „s Ježišom, ktorý sa stal naším bratom, spoznávame v každom mužovi brata a v každej žene sestru.“ Pápež tu poukázal na povolanie kresťanov:
„Ako kresťania sme povolaní k bezhraničnej a nepodmienečnej láske, ktorá je znamením a svedectvom, že sa dá prekročiť múry sebectva a osobných a národných záujmov; prekročiť moc peňazí, ktoré často rozhodujú o záležitostiach národov; prekročiť ploty ideológií, ktoré rozdeľujú a posilňujú nenávisť; prekročiť všetky historické a kultúrne bariéry a predovšetkým prekročiť ľahostajnosť: tú kultúru ľahostajnosti , ktorá je žiaľ každodenná.
Všetci môžeme byť bratmi, a preto môžeme a musíme myslieť a konať ako bratia voči všetkým. Môže sa to zdať ako nedosiahnuteľná utópia. Uprednostnime však presvedčenie, že je to sen, ktorý je možný, pretože je totožný so snom Trojjediného Boha. S jeho pomocou sa tento sen môže začať realizovať i na tomto svete.“
Na záver Svätý Otec František prítomným prisľúbil svoje modlitby a dal im svoje pastierske požehnanie.