Olomouc 13. októbra (TK KBS) Portál Českej biskupskej konferencie www.cirkev.cz uvedejnil rozhovor s katolíckym kňazom Jozefom Mikuláškom, jedným z piatich členov národného synodálneho tímu, o význame synodálneho procesu, do ktorého vstúpila celá katolícka cirkev v nedeľu.
V nedeľu 10. októbra 2021 bol otvorený vo Svätopeterskej bazilike vo Vatikáne pápežom Františkom tzv. Synodálny proces. Pre väčšinu ľudí je snáď slovo "synodality" úplne neznáme a počuje ho v tieto dni prvýkrát. Čo toto slovo znamená?
Toto slovo znamená "spoločné putovanie" a označuje dynamickú víziu Cirkvi, ktorá putuje naprieč dejinami za (a so) svojím Pánom, Ježišom Kristom. Tento obraz zdôrazňujú prípravné dokumenty, ktoré boli k tejto téme vydané. Ježiš, ktorý seba samého predstavuje ako cestu (Jn 14,6), nás nabáda, aby sme my tiež vyšli. Putovanie je veľmi trefná metafora nášho vlastného rozhodnutia o zmene pohľadu, perspektívy videnia. Putovanie je teda hlboko duchovnou záležitosťou. A ako je často zdôrazňované práve v rámci príprav tohto synodálneho procesu, máme (a musíme!) ho uchopiť ako duchovnú skúsenosť a príležitosť k obráteniu, konverziu, nielen nás samých, jednotlivcov, ale aj celej Cirkvi.
Prečo vlastne toto slovo pôsobí takto inovátorsky? Táto skutočnosť v živote katolíckej cirkvi, poprípade kresťanstva, skôr neexistovala?
Naopak, existovala od prvých storočí. Diela kresťanských mysliteľov, teológov, prvých storočí naznačujú, že toto vedomie bolo veľmi silné práve v celom 1. tisícročí. Napr. sv. Cyprián, biskup v Kartágu v 3. storočí po Kristovi, zdôrazňuje potrebu, aby sa biskup radil s pokiaľ možno najširším množstvom sebe zverených, to znamená, aby vo svojom rozhodovaní bral do úvahy názor všetkých (ktorí patria do jeho diecézy). Prvé tisícročie je bohatým zdrojom našich poznatkov o rokovaní synodálnych orgánov (či na úrovni miestnej cirkvi, teda diecéz, alebo na úrovni väčších regiónov vtedajšieho kresťanstva). K zmene dochádza veľmi postupne. Obrazne si za tento bod môžeme stanoviť prelom 1. a 2. tisícročia. Hoci ešte aj vtedy dochádza k praxi synodálnych zhromaždení, postupne sa objavuje dôležitý posun: za tých, čo môžu a majú sa v Cirkvi (a za cirkev) prihovárať, sú stále viac videní iba tí, ktorí prijali sviatosť kňazského svätenia. S tým súvisí naša do dnes často rozšírená vízia, s ktorou sa reálne stretávame, podľa ktorej "je farnosť / kostol záležitosťou farára".
K čomu teda tento synodálny proces, ktorý sa začína v našich diecézach v nedeľu 17. októbra 2021, má viesť?
Jeho túžbou a cieľom je povzbudiť vo všetkých pokrstených vedomie toho, že sú živým chrámom Ducha Svätého, ktorý v nich prebýva a skrze nich sa chce prihovárať. Všetci pokrstení sú nositeľmi "všeobecného kňazstva veriacich", a preto sa každý z nás (odhliadnuc od životného stavu, teda nech sme tzv. laikmi alebo posvätenými osobami) stáva nositeľom prorockého poslania Ježiša Krista. My všetci sa stávame súčasťou "Cirkvi, ktorá učí", ale aj "Cirkvi, ktorá sa učí". Tento rys je veľmi dôležitý a je jednou zo základných osí celého synodálneho procesu: učiť sa to, čo znamená žiť spoluzodpovednosť za Cirkev.
V Nemecku sa už od roku 2019 hovorí o tzv. synodálnej ceste. Súčasný synodálny proces je teda zameraný na rovnaké otázky a obdobné snahy ako v Nemecku?
Tu je dôležité zdôrazniť veľký rozdiel. Kým nemecká synodálny cesta sa zameriava na konkrétne pastoračné otázky, ktoré sú diskutované v Nemecku (úchopenie úlohy kňazstva v cirkevných spoločenstvách, účasť žien na živote Cirkvi a jej rozhodovaní, otázka rozvedených a znovu zosobášených osôb), celocirkevný synodálny proces, ktorý začíname, sa zameriava inam. Prirovnal by som to k akémusi "úkroku späť" pred jednotlivé pastoračné otázky. V synodálnom procese sa máme pýtať sami seba, ako doteraz v realite našich konkrétnych cirkevných spoločenstiev bolo a je rozvinuté toto synodálne zmýšľanie (zapojenie všetkých do možnosti hovoriť a konať) a tiež sa pýtať, aké vnímame podnety Ducha Svätého k ďalšiemu rozvinutiu v tomto smere.
Pre koho je teda otvorený tento synodálny proces? Kto sa môže na ňom zúčastniť?
Podľa prípravných dokumentov, ktoré nám doteraz boli zaslané, je dôležité podčiarknuť, že, bez akéhokoľvek preháňania, sa na tomto procese môže zúčastniť ktokoľvek. Primárne celý "Boží ľud": to sú všetci, kto tvoria Cirkev ako štruktúrované spoločenstvo: od jednotlivých pokrstených, cez kňazov až po biskupov. Toto je dôležité, nejde tu o nejaký akt reformy, ktorá by zrazu odobrala niektorej z týchto skupín cirkvi ich slovo. Všetci sú nabádaní k tomu, aby sa zapojili v pracovných skupinkách, premýšľali a vzájomne sa zdieľali nad témami, ktorá nás zaujímajú. Ba čo viac, prípravné dokumenty zdôrazňujú, že máme pozývať do týchto stretnutí všetkých, teda napríklad aj tých, ktorí opustili cirkev z dôvodu vlastnej negatívnej skúsenosti, tých, ktorí prežívajú akékoľvek zranenia zo stretnutia s Cirkvou; ale aj členmi iných kresťanských cirkví alebo iných náboženstiev. Skrátka úplne každého, kto má záujem zapojiť sa takto do spoločného diela.
Hovoríte o tom, že sú ponúknuté konkrétne témy. Môžete priblížiť, aké to sú a ako sa s nimi môžu ľudia zoznámiť?
Celý synodálny proces sa odvíja od 10 tém (napr. Čo pre nás ako cirkev znamená "spoločné putovanie", či je hlas nejakej skupiny osôb v Cirkvi marginalizovaný, aká je realita spoluzodpovednosti za rozhodovacie procesy v našich cirkevných spoločenstvách). To všetko sa snaží zrkadliť jednu jedinú otázku, ktorá je uvedená v prípravných dokumentoch: Synodálna cirkev pri hlásaní evanjelia "putuje spoločne". Ako sa toto "spoločné putovanie" aktuálne uskutočňuje vo vašej miestnej cirkvi? K akým krokom nás nabáda Duch Svätý, aby toto spoločné putovanie bolo intenzívnejšie?
Akou formou konkrétne sa môžu ľudia zapojiť do spoluúčasti na tomto synodálnom procese?
Za celý národný synodálny tím chcem všetkých povzbudiť a vyzvať, aby sa vo svojich farnostiach (či v iných cirkevných spoločenstvách, napr. v rehoľných komunitách, cirkevných školách atď.) zapojili do tohto procesu spoločného rozprávania a počúvania, a to konkrétne vznikom pracovnej skupinky, ktorú bude tvoriť 5-10 ľudí. Pracujeme na príprave formy, ako tieto stretnutia pracovných skupiniek budú prebiehať. Teda aby išlo vopred o jasne vymedzený časový úsek, v ktorom bude po chvíli spoločnej modlitby a rozjímania vybraného úryvku Svätého Písma daný každému čas jednak na vyjadrenie vlastných podnetov a jednak k načúvanie názorov druhých. To všetko povedie k vypracovaniu spísaného záverečného zhrnutia zo stretnutia tejto pracovnej skupinky, ktoré sa stane súčasťou diecéznej syntézy. Čas na stretávanie pracovných skupiniek bude reálne v rozmedzí od konca októbra 2021 do konca januára 2022. Následne bude vypracovaná diecézna a potom národná syntéza, ktorá bude odoslaná na Generálny sekretariát synody biskupov do Vatikánu.
Jozef Mikulášek (nar. 1983) je kňazom olomouckej arcidiecézy. Vyučuje predmety Fundamentálna teológia a Metóda v teológii. Je členom národného synodálneho tímu a koordinátorom synodálneho procesu v arcidiecéze Olomouca.
zdroj: www.cirkev.cz