Vatikán 8. septembra (RV) Biskup a mučeník sv. Irenej z Lyonu bude vyhlásený za učiteľa Cirkvi s titulom Doctor unitatis – Učiteľ jednoty. Oznámil to pápež František vo štvrtok 7. októbra pri audiencii Zmiešanej pravoslávno-katolíckej pracovnej skupiny, ktorej patrónom je práve sv. Irenej.
Mučeník z prelomu druhého a tretieho storočia (135-202) pochádzal zo Smyrny v Malej Ázii, dnešnom Turecku a bol žiakom sv. Polykarpa. Ako biskup však pôsobil vo francúzskom Lyone. Bránil učenie Cirkvi proti bludu gnosticizmu. V spise „Proti bludom“ hovorí i o jednote Cirkvi. O Irenejovi, ktorého meno znamená „mierny“, „pokojný“ a poukazuje na úlohu mierotvorcu, pápež František členom Zmiešanej pravoslávno-katolíckej pracovnej skupiny povedal:
„Váš patrón, sv. Irenej z Lyonu, ktorého ochotne vyhlásim za učiteľa Cirkvi s titulom Doctor unitatis, prišiel z Východu a svoju biskupskú službu vykonával na Západe. Bol veľkým duchovným a teologickým mostom medzi východnými a západnými kresťanmi. Jeho meno nesie v sebe vpísané slovo pokoj. Vieme, že Pánov pokoj nie je pokojom „vyjednaným“, výsledkom dohôd na ochranu záujmov, ale pokojom, ktorý zmieruje, ktorý reintegruje v jednote. Toto je Ježišov pokoj.“
Zmiešaná pravoslávno-katolícka pracovná skupina nedávno vydala štúdiu pod titulom „Slúžiť jednote. Nanovo premyslieť vzťah primátu a synodality“ (Servire la comunione. Ripensare il rapporto tra primato e sinodalità). Pápež František sa vo svojom príhovore zameral aj na túto otázku:
„Cez konštruktívnu trpezlivosť dialógu, zvlášť s pravoslávnymi cirkvami, lepšie chápeme, že primát a synodalita v Cirkvi nie sú dva konkurujúce si princípy, ktoré treba držať v rovnováhe, ale dve skutočnosti, ktoré sa vzájomne konštituujú a podporujú v službe jednoty (spoločenstva). Tak ako primát predpokladá vykonávanie synodality, tak aj synodalita zahŕňa vykonávanie primátu.
Z tohto hľadiska je zaujímavé, čo napísala Medzinárodná teologická komisia, keď vysvetlila, že synodalitu v Katolíckej cirkvi možno v širšom zmysle chápať ako skĺbenie troch rozmerov: «„všetci“, „niektorí“ a „jeden“». V skutočnosti «synodalita predpokladá uplatňovať [zmysel pre vieru] sensus fidei vlastný [celku veriacich] universitas fidelium (všetci), službu vedenia kolégia biskupov, každého so svojím presbyterátom (niektorí), a službu jednoty biskupa a pápeža (jeden)» (Synodalita v živote a poslaní Cirkvi, 2018, č. 64).
V takomto videní je služba primátu neoddeliteľnou súčasťou synodálnej dynamiky, rovnako ako sú ňou aspekt spoločenstva, ktorý zahŕňa celý Boží ľud, a kolegiálny rozmer súvisiaci s výkonom biskupskej služby. Preto sa plodný prístup k primátu v teologickom a ekumenickom dialógu musí zakladať na reflektovaní synodality: iná cesta neexistuje.
Vskutku, opakovane som vyjadril presvedčenie, že «v synodálnej Cirkvi sa aj vykonávaniu petrovského primátu bude môcť dostať viac svetla» (Príhovor pri 50. výročí ustanovenia Biskupskej synody, 17. októbra 2015). Verím, že s Božou pomocou bude synodálna cesta, ktorá sa o niekoľko dní začne vo všetkých katolíckych diecézach, príležitosťou prehĺbiť aj tento dôležitý aspekt spolu s ostatnými kresťanmi.“
Zmiešanú pravoslávno-katolícku pracovnú skupinu, ktorá vznikla v roku 2004, tvoria experti z rozličných cirkví a z rozličných krajín. Momentálne sa schádzajú v Ríme na Inštitúte pre ekumenické štúdiá Pápežskej univerzity Angelicum na svojom výročnom stretnutí.