Francúzsko 7. októbra (RV) Žiadne prostredie nie je imúnne voči sexuálnemu zneužívaniu, nikto nemá monopol na čnosť ani na neresť - hovorí Jean-Marc Sauvé, predseda nezávislej komisie, ktorá z poverenia francúzskeho episkopátu v minulých rokoch skúmala rozsah sexuálneho zneužívania maloletých v cirkevných inštitúciách. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas apeluje na ďalšiu reformu kánonického práva a zlepšenie spolupráce medzi štátom a katolíckymi inštitúciami s cieľom vykoreniť tento zločin.
Správa francúzskej komisie Cias (Commission indépendante sur les ABUS sexuels dans l'Eglise), ustanovenej v novembri 2018, priniesla šokujúce čísla. Podľa odhadov, ktoré vyplynuli z rozsiahleho prieskumu, sa v rokoch 1950-2020 stretlo so zneužívaním na cirkevnej pôde 330 tisíc ľudí. Preskúmanie archívov ukázalo, že Cirkev poznala len štyri percentá týchto obetí. Pokiaľ deti dokázali vôbec o zneužití prehovoriť, referovali rodičom, a rodičia len veľmi zriedka kontaktovali cirkevné autority. A dokonca aj tam, kde bolo signálov dosť, dochádzalo iba ku kozmetickým opatreniamm. Nielenže neexistovala žiadna prevencia, ale problém sa nedostával do pozornosti a dochádzalo k závažným opomenutiam.
Jean-Marc Sauvé na otázku redaktora Vatikánskeho rozhlasu Cyprien Vieta však odmieta predstavu, že by snáď Katolícka cirkev vo Francúzsku predstavovala do seba uzavretú skupinu, ktorá by sa hermeticky izolovala od spoločnosti a vytvárala prostredie pre sexuálne zneužívanie.
"Myslím, že Katolícka cirkev vo Francúzsku, v sekulárnom štáte, nevníma sama seba ako skupinu vymedzujúcu sa proti zvyšku spoločnosti alebo ako sociálnu menšinu uprostred nepriaznivého a nepriateľského sveta. Naopak si myslím, že katolicizmus vo Francúzsku bol vždy otvorený, čo môžeme vidieť na mnohých katolíckych organizáciách. Sám som mal vo svojej mladosti skúsenosť s katolíckymi prázdninovými tábormi, kam chodili deti komunisticky orientovaných robotníkov. Francúzsky systém sa veľmi líši napríklad od belgického, holandského alebo nemeckého, v ktorom sa spoločnosť zakladá na akýchsi pilieroch: existuje na jednej strane sekulárny prúd, ďalej kresťansko-demokratický a sociálno-demokratický, a od kolísky po hrob patríte do jedného z nich, zostávate v ňom a nepohnete sa odtiaľ. Vo Francúzsku je systém kresťanského vzdelávania uprostred sekulárnej spoločnosti pomerne otvorený. Cirkev sa neuzatvára sama do seba. Nemyslím si teda, že by francúzsky sekularizmus nejakým zvláštnym spôsobom prispieval k vytváraniu ďalších problémov a mal negatívny vplyv na pedokriminalitu v Cirkvi."
Jean-Marc Sauvé dodáva, že napriek na prvý pohľad šokujúcim číslam, sa Francúzsko situuje v porovnaní s krajinami, kde boli urobené podobné šetrenia vykonané, skôr na koniec rebríčka. "Vo Francúzsku je rozhodne menej kňazov, ktorí sa dopustili zneužívania, ako v Írsku, ale aj ako v Austrálii, Spojených štátoch alebo v Nemecku." A rovnako tak je Francúzsko na konci rebríčka, ak počty obetí prepočítame k celkovej populácii alebo k ľuďom, ktorí absolvovali katolícko školstvo. Napriek tomu, pokračuje predseda nezávislej francúzskej komisie, boli výsledky prieskumu, ktorý zahŕňal 28 tisíc respondentov, ohromujúce. Nikto z členov komisie nečakal tak vysoké čísla.
Celospoločenský problém, ktorý treba riešiť
Prieskum neukázal totiž iba na zneužívanie na cirkevnej pôde, ale všeobecne, v celej spoločnosti. "Áno, myslím, že je to veľký problém našej spoločnosti ... V Katolíckej cirkvi sme našli 216 000 obetí, ale vo verejných školách sme ich napočítali 141 000, ak neberieme do úvahy internáty. Keď pripočítame internátne školy, dostaneme sa takmer na 200 000. Vidíme, že žiadne prostredie nie je ušetrené, že sa nikto nemôže chváliť tým, že je týchto problémov ušetrený. Nikto nemá monopol na čnosť a nikto nemá monopol na neresť. A tak si myslím, že v záujme detí by všetky verejné i súkromné inštitúcie, a teda aj Katolícka cirkev, mali zdieľať svoje informácie a skúsenosti, aby sme sa mohli pokúsiť tento problém obmedziť a vykoreniť.
Rád by som dodal jednu vec, ktorá je veľmi jasná: čísla Katolíckej cirkvi sú šokujúce, ohromujúce, ale hlavné prostredie, v ktorom dochádza k sexuálnemu násiliu, je samozrejme v rodinách a tiež medzi priateľmi rodín. Najmenej 5,7% osôb starších ako 18 rokov vo Francúzsku bolo sexuálne napadnutých v rodine alebo rodinnými priateľmi, čo je mimoriadne vysoké percento. Znamená to viac ako jedno dieťa z 20, alebo v triede s 20 alebo 25 žiakmi na základnej škole je v priemere jedno alebo dve deti v triede ohrozené sexuálnym násilím. To sú absolútne reálne riziká! A to je neprípustné."
Francúzska nezávislá komisia pre vyšetrovanie pedofílie v Cirkvi navrhla tiež 45 opatrení, jednoduchých a praktických vecí, ktoré sú v kompetencii jednotlivých diecéz, rehoľných inštitútov či biskupskej konferencie. Niektoré sú však takisto v kompetencii Svätej stolice, dodáva Jean-Marc Sauvé. A hovorí predovšetkým o dvoch aspektoch: zabezpečenie spravodlivého kánonického procesu pre obete a predchádzanie nezdravej sakralizácii postavy duchovného, pretože práve s touto výlučnosťou operovali sexuálni predátori:
"Chcel by som, aby sa kánonické súdy v trestných veciach vyvíjali smerom k požiadavkám spravodlivého procesu. A myslím, že je tiež žiaduce, aby obete mali prístup k procesu. Nie je normálne, aby muž alebo žena, ktorí podali sťažnosť a zahájili kánonický proces, neboli vôbec informovaní o jeho ďalšom priebehu. To sú naozaj dôležité veci.
Tiež si myslím, že v Katechizme Katolíckej cirkvi, ktorý je univerzálny, ale ktorý vysvetľuje učenie Cirkvi v určitých, vyvíjajúcich sa kultúrach, sú dôležité momenty, ktoré by sa mali vyvarovať prílišnej sakralizáci osoby kňaza alebo rehoľníka, zabrániť absolútnemu stotožňovaniu jeho postavy s Kristom vo všetkých dimenziách, teda nielen pri slávení svätej omše, ale takmer v celom jeho bežnom živote. Videli sme, že muži, ktorí boli predátormi, využívali a zneužívali predstavu Boha, aby uspokojili svoje sexuálne túžby. Preto je potrebné venovať pozornosť niektorým týmto veciam, aby sa predišlo ospravedlňovaniu týchto činov alebo určitým momentom, ktoré by ich mohli podporovať."
Poslednou témou, na ktorú poukázal Jean-Marc Sauvé, je princíp poslušnosti. Ako povedal, ide určite o princíp základný, ale "poslušnosť nemôže a nesmie byť uplatňovaná do tej miery, aby nahradila osobné rozlišovanie".
"Poslušnosť nie je radikálne a bezpodmienečné podriadenie sa niekomu. Existujú totiž morálne a duchovné náuky, ktoré si žiadajú pozorné skúmanie, aby sme nakoniec neupadli do toho, o čom píše pápež František v Liste Božiemu ľudu: aby sme sa neuchýlili k zneužívaniu autority, zneužívaniu svedomia a duchovného zneužívania, ktoré je často predstupňom ďalšieho zneužívania, totiž sexuálneho."