Ukončili prípravu Positia v kauze Božieho služobníka Jána Havlíka

TK KBS, jbr, ml; pz | 04. 10. 2021 16:38



Rím 4. septembra (TK KBS) V týchto dňoch bolo ukončené „Positio super martyrio“ Božieho služobníka Jána Havlíka, bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý zomrel ako 37 ročný na následky dlhoročného nespravodlivého väznenia. Hoci sa nemohol stať kňazom, ani za múrmi väzenia nestratil túžbu byť misionárom. 



Tzv. positio obsahuje materiál dôkazov, dokumentov a svedectiev o mučeníctve Božieho služobníka. Tvorí ho - krátke predstavenie zo strany relátora; Informatio super martyrio – čiže teologická časť, v ktorej je dokazované, že Boží služobník podstúpil mučeníctvo; a Summarium so svedeckými a dokumentačnými dôkazmi. Pripravené positio budú skúmať konzultori, teológovia Kongregácie pre kauzy svätých.



Vizitátor slovenskej provincie vincentínov P. Tomáš Brezáni, CM odovzdal 1. októbra 2021 „Positio super martyrio“ kardinálovi Jozefovi Tomkovi vo Vatikáne. „Ide o záverečný dokument Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý v rozsahu takmer 450 strán vypracoval pridelený relátor a len pred niekoľkými dňami boli ukončené práce na jeho vydaní. V nasledujúcich mesiacoch bude predmetom podrobného skúmania zo strany komisie 40 teológov a následne aj členov kardinálskeho kolégia. Je to prakticky posledný nevyhnutný krok pred záverečným rozhodnutím Svätého Otca,“ uviedol Brezáni. 



Kto bol Ján Havlík?



Ján Havlík je rodákom z Vlčkovian neďaleko Skalice, ktoré sú dnes súčasťou obce Dubovce. Narodil sa 12. februára 1928 ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.



V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil. V máji 1949 zložil maturitu.



O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do "preškoľovacieho ústavu" v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.



Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.



Na konci leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát kvôli misijnej službe spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni, kde bol podrobený ťažkej psychickej tyranii, takzvanému "mučeniu v bielych rukavičkách". Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave.



V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy. Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania. V súčasnosti je v procese blahorečenia. Diecézna fáza procesu blahorečenia trvala necelých päť rokov. Uzavreli ju 24. februára 2018.



V súčasnosti je v tzv. pracovnej fáze v Ríme. Po získaní potvrdenia validity bude môcť postulátor úradne požiadať Kongregáciu pre kauzy svätých o pridelenie relátora, ktorý si dôkazové materiály preštuduje a vypracuje tzv. „positio“. Tento kľúčový dokument procesu dokazovania mučeníctva bude potom podrobený posudzovaniu v komisiách. (zdroj životopisu: vincentini.sk)




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021