Bratislava 1. októbra (TK KBS) Rozšíriť úctu k Božiemu služobníkovi Jánovi Havlíkovi a priblížiť ho mladým ako vzor v mnohých čnostiach. To je cieľ novinky Združenia mariánskej mládeže o bohoslovcovi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý zomrel v mladom veku na následky dlhoročného nespravodlivého väznenia za náboženskú činnosť.
„Chystáme 12 tematických stretnutí o Jankovi Havlíkovi, aby sme mladým ľuďom, členom nášho Združenia, priblížili jeho príklad a životný vzor. Tieto katechézy vytvára tím piatich členov - laikov na čele s duchovným sprevádzanim kňaza Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, P. Ondreja Skočíka, CM a sestry Dcér kresťanskej lásky, sr. Karitas Grobarčíkovej, DKL.
Každá z katechéz bude obsahovať teoretickú časť s prepojením na súčasnosť, praktickú časť vo forme tematických aktivít, ako aj otázky k diskusii a konkrétne predsavzatia a výzvy do osobného života,“ informoval TK KBS Juraj Švec, jeden z členov Združenia mariánskej mládeže.
„Mohli by sme to nazvať ako „Rok s Jankom Havlíkom“. Prvé materiály by sme radi rozposlali vedúcim jednotlivých miestnych spoločenstiev ZMM na Slovensku koncom novembra,“ dodal Švec.
Ján Havlík je rodákom z Vlčkovian neďaleko Skalice, ktoré sú dnes súčasťou obce Dubovce. Narodil sa 12. februára 1928 ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.
V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil. V máji 1949 zložil maturitu.
O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do "preškoľovacieho ústavu" v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.
Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.
Na konci leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát kvôli misijnej službe spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni, kde bol podrobený ťažkej psychickej tyranii, takzvanému "mučeniu v bielych rukavičkách". Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave.
V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy. Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania. V súčasnosti je v procese blahorečenia. Diecézna fáza procesu blahorečenia trvala necelých päť rokov. Uzavreli ju 24. februára 2018.
V súčasnosti je v tzv. pracovnej fáze v Ríme. Po získaní potvrdenia validity bude môcť postulátor úradne požiadať Kongregáciu pre kauzy svätých o pridelenie relátora, ktorý si dôkazové materiály preštuduje a vypracuje tzv. „positio“. Tento kľúčový dokument procesu dokazovania mučeníctva bude potom podrobený posudzovaniu v komisiách. (zdroj životopisu: vincentini.sk)