Katolícka cirkev slávi v stredu 29. septembra sviatok svätých archanjelov

TK KBS, rp;rp | 28. 09. 2021 14:14



Bratislava 28. septembra (TK KBS) Katolícka cirkev slávi v stredu 29. septembra sviatok svätých archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela. Sväté Písmo prideľuje titul archanjel (gr. archanjel – hlavný anjel) iba Michalovi (Júd 1, 9). Katolícka tradícia – v zmysle Zjavenia svätého apoštola Jána (1, 4; 15, 6) a Knihy Tobiáš (12, 15) – tento titul postupne rozšírila na ďalších duchov. V staroveku sa učilo o štyroch archanjeloch: Michal (Víťaz), Gabriel (Posol), Rafael (Lekár) a Uriel (Silný spoločník). V stredoveku (podľa Tob 12, 15; Zjv 8, 2; Zach 4, 4.10) sa hovorilo až o siedmich archanjeloch: Michal, Gabriel, Rafael, Uriel, Jehudiel (Odmeňovateľ), Barachiel (Pomocník), Sealthiel (Príhovorca). V počte „sedem“ bola ukrytá symbolika – vyváženie siedmich hlavných hriechov. 



V novoveku sa podľa troch osobných mien z Písma učilo len o troch archanjeloch: Michal (meno doslovne znamená „Kto je ako Boh?“, por. Dan 10, 13; 12, 1; Júd 1, 9; Zjv 12, 7). Gabriel („Božia sila“, por. Dan 8, 16; 9, 21; Lk 1, 19. 26). Rafael („Boží liek“, por. Tob 5, 4; 12, 15). 



Archanjel sa v Písme spomína aj bez mena: „Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví“ (1 Sol 4, 16). 



Stará tradícia radila k hlavným anjelom aj Héllél ben Sáchára (Lucifera). Hebrejské „Héllél ben Sáchár“ znamená „Žiariaci syn rannej zory“, čo bolo do gréčtiny preložené ako Heosforos (Ranná hviezda, Nositeľ svetla) a do latinčiny Lucifer (Nositeľ svetla, Zornička). Lucifer neobstál v skúške, padol a následne sa stal vodcom zlých anjelov. Do svojej vzbury so sebou vtiahol jednu tretinu anjelov (por. Zjv 12, 4) a po vzbure dostal nové meno – v hebrejčine Satan, v gréčtine Diabolos, čo znamená: Žalobca, Ohovárač, Protivník, Nepriateľ (1 Krn 21, 1; Jób 3, 6; Sir 21, 30; Zach 3, 1; Mt 4, 10; 12, 26; Mk 1, 13; 3, 23; 4, 15; Lk 10, 18; 11, 18; 13, 16; 22, 3; 22, 31; Jn 13, 27; Sk 5, 3; 26, 18; Rim 16, 20; 1 Kor 5, 5; 7, 5; 2 Kor 2, 11; 11, 14; 1 Sol 2, 18; 2 Sol 2, 9; 1 Tim 1, 20; 5, 15; Zjv 2, 9; 2, 13; 12, 9; 20, 2; 20, 7; ). 



Kristus povedal o sebe: „Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, aby vám toto dosvedčil o cirkvách. Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda“ (Zjv 22, 16). Tak Ježiš dal najavo, že má víťazstvo nad Luciferom isté.



Cirkev učí, že „Anjeli existujú.“ Ide o dogmu prijatú na Štvrtom lateránskom sneme v roku 1215. Písmo zvyčajne označuje stvorené duchovné bytosti (s bystrým rozumom a slobodnou vôľou) anjelmi, podľa ich služby (anjel znamená posol), a nie podľa ich prirodzenosti. Keď Písmo hovorí o ich „rukách“, „krídlach“, „tvári“, ide o symbolickú reč. Na tom istom sneme bola prijatá aj dogma, podľa ktorej „Anjeli sú čisto duchovné stvorenia.“ 



Zjavovanie anjelov (angelofánia) je v Starom zákone i v Novom zákone opísané ako objektívna skutočnosť. Každá angelofánia (dobrého anjela) je z Božieho rozhodnutia. Angelofánia je na začiatku vždy spojená s prekvapením a zľaknutím. Angelofánia dobrého anjela postupne prerastie v neobyčajnú radosť, avšak angelofánia diabla prerastie v zdesenie. Pri angelofánii si anjeli vezmú vhodnú ľudskú podobu, aby nevystrašili tých, ktorým sa ukazujú (Paul O`Sullivan), alebo len duchovne pôsobia na zmysly ľudí, tzv. vnútorná vízia. 



Podľa knihy: Marián Chovanec - Angelológia spracoval Radovan Pavlík




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024