Pápežovi darujú reprodukcie predmetov, ktoré vyrobili politickí väzni

TK KBS, psa, ml; pz | 09. 09. 2021 20:27



KPVS daruje pápežovi reprodukcie predmetov, ktoré vyrobili tajne

Foto: Martin Petrík

Bratislava 9. septembra (TK KBS) Konfederácia politických väzňov Slovenska pripravila pre pápeža Františka pri príležitosti jeho návštevy Slovenska dar v podobe reprodukcií predmetov, ktoré tajne vyrobili politickí väzni vo väzení. Ide o väzenský ruženec z chleba od Jána Bachratého, väzenskú výšivku - modlitbu od Veroniky Semanovej, rod. Šaryovej a väzenský ruženec z povrazu od blahoslaveného dona Titusa Zemana. Na zadnej strane obrazov je vysvetľujúci text priamo od autorov predmetov v slovenskom a v talianskom jazyku. Všetci traja autori predmetov sú už zosnulí.



Dary pre pápeža členovia KPVS predstavili na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra v Konvente bl. Imeldy Kongregácie sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy v Dunajskej Lužnej. Zúčastnili sa na svätej omši, ktorú celebroval P. Hilár Jozef Štefurik OP a predmety priniesli ako obetné dary. Následne dary predstavili - ruženec T. Zemana predstavil jeho synovec Michal Radošinský, ruženec J. Bachratého predstavil bývalý politický väzeň Vladimír Domorák a výšivku V. Semanovej predstavil syn jej spoluväzenkyne kňaz - dominikán P. Hilár Jozef Štefurik OP.



Pri tejto príležitosti zároveň delegácia KPVS udelila Medailu za utrpenie, spôsobené komunistickým režimom, sr. Benedikte Valčovej pri príležitosti 71. výročia Akcie Rehoľníčky. Keďže o 1. 1. 2021 majú internované rehoľníčky postavenie politického väzňa, KPVS im postupne udeľuje medaily politických väzňov. Po skončení programu v Dunajskej Lužnej delegácia KPVS odovzdala dary pre pápeža Františka v Prezidentskom paláci v Bratislave, kde mu budú odovzdané.



Ruženec z väzenia



Ruženec z väzenia, ktorý podal v ruke tajne blahoslavený don Titus Zeman počas návštevy vo väzení pri podaní rúk sestre Uršule. Keď Uršula zacítila v ruke niečo neznáme, pozrela sa spýtavo na brata, ale  ten len krátko, ale dôrazne záporným pokrútením hlavy naznačil, aby nijako nereagovala a aby tým nič neprezradila. Uršula až po videní z väzenia sa pozrela do dlane a zistila, čo jej vlastne dal brat Titus. (Michal Titus Radošinský / synovec)



Chlieb náš každodenný



Úmorné a nespočetné dni samoty, hlad a viera v Boha mi dali podnet na vyplnenie tohto dlhého nečinne stráveného času nejakou prácou. Dostal som akési vnuknutie, zrodila sa myšlienka „Nemám sa na čom modliť ruženec“. Treba tento nejakým spôsobom vytvoriť. Ale ako? Myšlienka sa stala skutkom. Chlieb náš každodenný mi poslúžil ako základný materiál na zhotovenie pátričiek. Vybral som striedku, ktorú som v rukách za pomoci slín dobre vyrobil a takmer z vymieseného cesta som začal robiť malé guľôčky. Zhotovil som krásny krížik, do ktorého na čelnej strane som vsadil striebornú okrasu. Na zadnej strane bol tesnopisom vyrytý nápis: „Viera, Nádej, Láska“. Chlebový agnuštek, ktorý je súčasťou ruženca zdobí sviatosť oltárna na jednej strane a kalich s nápisom  JHS s hostiou na druhej strane. Cez guľôčky, krížik a agnuštek pomocou ihly som urobil dierky. Po vyschnutí a zatvrdnutí boli guľôčky zafarbené žltou pastou na obuv a desiatky, ktoré zdobia štyri vyryté krížiky, čiernou pastou. Niť, ktorou bola obrúbená väzenská deka, mi poslúžila na skompletizovanie ruženca.



Ten skvost, ktorý mi dával neuveriteľnú silu v najťažších chvíľach, je pre mňa najdrahším neoceniteľným pokladom, ktorý si chránim celé polstoročie. Prostredníctvom neho som prosil a vďaky vzdával Bohu a našej Nebeskej Matke, za všetky dobrodenia, milosti a za vypočutie prosieb v krutých a neľútostných podmienkach. Tento chlebový ruženec bol posvätený pápežom Jánom Pavlom II. 1. júla 1995 na pôde Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska v Šaštíne, čím nadobudol pre mňa ešte väčšiu a neoceniteľnú hodnotu. (Ján Bachratý)



Väzenská výšivka



Väzenská výšivka ako spomienka na ťažké chvíle, prežité na samotke v prešovskej väznici. Originál tejto výšivky bol zhotovený pomocou klinca, ktorý som našla v škáre drevenej podlahy. Alebo mi ho poskytla sama Prozreteľnosť? Materiálom mi boli dve vreckovky, ktoré mi už nebohá mama pribalila do balíčka z domova. Jedna vreckovka bola z ľanového plátna, pretkávaná farebnými niťami, ktoré som použila k „výšivke“. Bola to práca za veľmi ťažkých väzenských podmienok (obrátená chrbtom k dverám, aby bachar nezbadal ani pohyby rúk). Tá výšivka absolvovala spolu so mnou transport: Prešov, Ilava, Olomouc, Pankrác a naspäť po súde do Prešova pri neustálych prehliadkach. Až z pracoviska v Želiezovciach som ju pri návšteve nastávajúceho snúbenca prepašovala s ním domov. Mala som vtedy 23 rokov a tesne pred zásnubami. Zhodou okolností dali mi aj väzenské číslo 23. No vďaka Bohu za všetko! Každé zlo je na niečo dobré. (Veronika Semanová, rod. Šaryová)



TK KBS informoval Peter Sandtner




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021