Rožňava 4. septembra (TK KBS) V Rožňavskej diecéze budú v nedeľu kňazi v kostoloch čítať pastiersky list biskupa Mons. Stanislava Stolárika. Prinášame ho v plnom znení.
-
Milovaní bratia a sestry,
na prahu nového mesiaca, vás chcem pozvať tak, ako to urobil - dnes už svätý - pápež Ján Pavol II. v encyklike „Cirkev žije z Eucharistie“, chcem vás pozvať do „Školy Panny Márie“. Jednak budeme v tomto mesiaci prežívať 3 jej sviatky, ku ktorým sa pridruží fatimská sobota. Hneď by nám pripomenula: „Moji milovaní kňazi, už ste vo svojej horlivosti pripomenuli vašim veriacim, že na budúci týždeň bude prebiehať v Maďarsku Celosvetový eucharistický kongres? Ak sa dá, aby ste sa ho zúčastnili, urobte tak. Ak sa nedá, postarajte sa, aby ste v duchovnej jednote s účastníkmi kongresu prežívali vo svojich farnostiach „Eucharistický týždeň“, aby sme si obnovili a posilnili lásku k môjmu Synovi, ktorý sľúbil, že „bude s nami až do konca sveta“ (por. Mt 28,20), a to najmä v Eucharistii, v Chlebe života, ktorý dáva potrebnú posilu pre náš pozemský život. Ale sľubuje aj život po smrti: „Kto je moje telo a pije moju krv, dostane, získa večný život“ (por. Jn 6,54). Panna Mária by dodala: „Ja, ktorá som nanebovzatá, môžem vám potvrdiť, že nemôže byť nič viac ako - byť raz navždy v nebi a vás - všetky svoje deti chcem mať pri sebe v nebi a to navždy, ja vaša patrónka Sedembolestná.“
Potom by ešte Panna Mária dodala: „Na záver eucharistického týždňa, v nedeľu – v deň mojich menín, vám pošlem svoj dar: na Slovensko príde môj milovaný pápež, Svätý Otec František, ktorý na zemi zastupuje môjho Syna Ježiša Krista a to až do takej miery a takou mocou, že „čokoľvek rozviaže na zemi, bude rozviazané aj v nebi, a čokoľvek zviaže na zemi, bude zviazané aj v nebi“ (por. Mt 16,19). Pamätáte sa, akí ste boli natešení, keď som vám hneď po zmenách ešte v bývalom Československu v roku 1990, poslala na Slovensko návštevu - svojho milovaného syna, dnes už sv. pápeža Jána Pavla II.? Vy sami, plní nadšenia ste vtedy hovorili: „Čo malo len trochu zdravšie ruky a nohy, všetko utekalo na stretnutie so Svätým Otcom.“ A to sa zopakovalo potom ešte dvakrát, aj keď ste už videli jeho chatrné zdravie a bolesti pri každom pohybe. Hoci ste už ani takmer nerozumeli, čo hovorí, ale srdcom ste vnímali jeho lásku k vám.“
Z vtedajšej generácie nadšencov sa už mnohí medzitým stali rodičmi, starými rodičmi, niektorí kňazmi, zasvätenými osobami. Ale mnohí už aj pomreli a sú so sv. Jánom Pavlom II. vo večnosti. Oni umreli, ale ktovie, či v nás, ktorí ešte žijeme, neumrel ten zápal, nadšenie, i otvorenosť voči Svätému Otcovi. Zistiť, ako je to s tým zápalom a nadšením v nás, nie je ťažké. Panna Mária by pokračovala: „Opäť, ako prvých oslovujem Ježišových a mojich kňazov: S akým zápalom, „burcujete“ veriacich na stretnutie so Svätým Otcom Františkom? Alebo už ani vy sami nemáte ochotu stretnúť sa so Svätým Otcom, ktorý je námestníkom Ježiša Krista na tejto zemi? Toho Ježiša Krista, ktorému spolu so Svätým Otcom slúžite aj vy? Pýtam sa ďalej: Ako potvrdzujete vy, rodičia a starí rodičia svoj zápal, nadšenie, ako povzbudzujete svoje deti, vnúčatá na stretnutie so Svätým Otcom? Ako ich pohýnate, „aby nesedeli doma na gauči“, ako to povedal mládeži Svätý Otec František v Krakove (2016) a aby išli na stretnutie s ním? Možno, aby ste sa aj zapojili ako dobrovoľníci do služby. Nevytratilo sa z vás nadšenie, ktoré ste prežívali pred návštevou sv. Jána Pavla II. v našej krajine? Alebo vy, milí rodičia, starí rodičia máte ešte odvahu povedať svojim deťom a vnúčatám niečo na tému viery? Nebojíte sa, že ak im to nepoviete vy, tak im to nepovie nikto? Skôr sa rýchlo nájdu takí, čo im budú hovoriť proti viere. Nemáte strach o vieru vlastných detí a vnúčat a teda aj o ich večnosť? Teraz je vynikajúca príležitosť pohovoriť si s nimi na túto tému a možno aj o účasti na stretnutí so Svätým Otcom Františkom. Ba dovolím si vysloviť aj veľmi vážne znejúcu otázku: „Ktovie, či to nebude posledná príležitosť, osloviť svoje deti a vnúčatá na tému viery a zachrániť ich pre večnosť?“ Ako príjmu toto oslovenie, to nechajte na nich, ale vy im to povedzte.
Veľakrát som, už aj ako biskup svojej mame ďakoval a hovoril: „Mami, keby si nás nebola stále pobádala a povzbudzovala, čo by z nás, aj zo mňa bolo?“ Po mojich slovách vďaky, mama odpovedala takmer vždy rovnako: „Ale vieš, čo mňa to stálo?“ „Mami, viem, hoci nemám deti, ale som dospelý človek, tak viem...“ opakoval som, tiež, zakaždým rovnako, aj ja. Znova a znova jej posielam svoju vďaku už do neba, kde verím, že sa s ňou raz stretnem.
Preto aj vy, milí rodičia, krstní rodičia a starí rodičia, ešte dnes povzbuďte svoje deti, vnúčatá, aby sa zaregistrovali na stretnutie so Svätým Otcom. Milí kňazi a zasvätení, tak to urobte aj vy a nechýbajte tam, kde bude prítomný zástupca Ježiša Krista. Intenzívne prežite s veriacimi či v komunitách Eucharistický týždeň a potom vykročte, vykročme na stretnutie so Svätým Otcom. Spomínate si na 27. marec 2020, keď počas pandémie koronavírusu vo svete bol Svätý Otec František sám na obrovskom, prázdnom Námestí svätého Petra a tam sa modlil? Svetové médiá to hodnotili ako čosi hlboké a dojímavé. Myslíte si, drahí, bratia a sestry, že keď na stretnutí so Svätým Otcom na Slovensku bude len hŕstka ľudí, že to bude tiež komentované ako hlboké a dojímavé? Nebude sa svet pýtať: „A kde sú tí slovenskí mariánski ctitelia, ktorí v takom hojnom počte chodievajú na púte doma, ale aj do cudziny: Medžugoria, Lurdov, Fatimy... Kde sú teraz? Kde sú organizátori týchto pútí?“ Ak sú tam, vďaka Bohu! Ale ak nie?... Asi najčastejšia obhajoba je: „Nie sú tam, lebo nie sú zaočkovaní.“ Iste treba aj v tomto rešpektovať slobodu človeka, ale každá jedna obeta sa vždy rodí zo slobody. My, ako biskupi sa neustále usilujeme o to, aby aj iné parametre mohli platiť pre účasť na stretnutiach so Svätým Otcom, tak ako platia či budú platiť napr. pri jednom leteckom dni. Keď vezmeme čísla doteraz prihlásených a čísla - koľko je katolíkov na Slovensku, myslím, že celkom oprávnene sa pýtam: To len toľko katolíkov je zaočkovaných, koľkí sa prihlásili? Nemyslím v tejto chvíli na tých, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu urobiť tento krok registrácie a následne účasti na stretnutí.
Niektorých akože trápi aj iná vec, hovoria, že aj tak ničomu neporozumejú a keď niekto aj prečíta pápežov príhovor, to už „nie je ono“... Nemaskujú však tým svoju neochotu, ľahostajnosť...? Nie je to postoj z „domu“, kde už niektorých synov a dcéry a to nielen dospievajúcich, ale aj tých starších omrzelo počúvať stále to isté z úst rodičov, možno starých, chorých, ale aj mladších a zdravých? Neoslabilo sa a nevytratilo sa z týchto ľudí vedomie, že pred sebou majú otca, majú mamu? Na Svätého Otca Františka sa nepozeráme ako na vrcholného politika, ale ako na námestníka Ježiša Krista na tejto zemi.
Nazývame ho Svätý Otec. Náš vzťah k nemu je vzťah k otcovi, ktorý k nám prichádza v požehnanom veku a nie je v najlepšom zdraví; aby aj nás, zasiahnutých pandémiou, povzbudil a prejavil solidaritu s nami. Robí aj kroky na perifériu našej spoločnosti, akoby nám chcel pripomenúť, že každý piaty - šiesty občan našej krajiny žije na úrovni chudoby, životného minima. Svätý Otec chce všetkých povzbudiť k nádeji, ktorú dáva Ježiš Kristus. Chceme chýbať na takom jedinečnom stretnutí? Či aké výhovorky ešte máme? Skúsme sa zamyslieť, či sa neriadime podľa starého príslovia: „Kto nechce, hľadá dôvod a kto chce, hľadá spôsob?!“ Panna Mária by nám vo svojej škole na záver povedala: „Ako vám mám povedať: „Urobte všetko, čo vám povie“, keď svojím vlažným záujmom o stretnutie jasne dávate najavo, že ho ani veľmi nechcete počúvať?“
Ešte by som chcel spomenúť jeden veľmi dôležitý argument - prejav našej vďačnosti a úcty voči všetkým tým, ktorí počas totality trpeli a prichádzali o život práve pre vernosť Svätému Otcovi. Keď mladí nemohli študovať, mnohí boli hádzaní do väzení, do gulagov, keď sa rozbíjali rodiny, a to veľakrát práve pre vernosť Svätému Otcovi. Práve ako prejav vďaky a úcty voči týmto trpiteľom a mučeníkom, by sme mali prejaviť úctu a vernosť Svätému Otcovi a byť tam za seba, aj za týchto našich „mučeníkov“. Alebo naozaj chceme porovnávať našu „obetu zdvihnúť sa z gauča“ s obetou tých, ktorí trpeli a umierali? Milovaní bratia a sestry, urobme krok k stretnutiu so Svätým Otcom, aby potom, keď sa pri stretnutí s ním bude spievať: „...živ, Bože Otca Svätého, námestníka Kristovho...“, aby tieto slová vychádzali z nášho srdca, hrdla, z duše a nielen tak platonicky kdesi z diaľky, ale tam, na stretnutí so Svätým Otcom.
Chcem naozaj poďakovať všetkým, ktorí tieto slová vlastne už naplnili. Chcem poďakovať všetkým chorým, ktorí svojimi modlitbami a obetami už sprevádzajú pápežov príchod. Chcem poďakovať všetkým iniciátorom rozmanitých modlitbových a evanjelizačných aktivít, ktoré ponúkajú vhodnú cestu prípravy na návštevu Svätého Otca. Ale aj vám všetkým, ktorí ešte dnes alebo zajtra sa zaregistrujete na stretnutie so Svätým Otcom, možno aj ako dobrovoľníci, a tak aj navonok urobíte potrebný krok prejavu vernosti Svätému Otcovi. Takže naozaj spoločne - s Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom, na stretnutie so Svätým Otcom. Amen.
S vďakou za vašu ochotu vám žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup
-