Vatikán 4. septembra (RV) Pred príchodom pápeža Františka na Slovensko si pripomeňme, že bohatým zdrojom, určeným celej Cirkvi, sú jeho katechézy. Prednáša ich systematicky pri stredajších generálnych audienciách a sú jednou z foriem jeho učiteľského úradu v rámci tzv. bežného magistéria.
Generálne alebo iným slovom všeobecné audiencie, ktoré sú prístupné širokej verejnosti, sa konajú spravidla v stredu, no počas jubilejného Roka milosrdenstva boli príležitostne rozšírené aj na sobotu. Za takmer osem a pol roka svojho pontifikátu sa pápež František stretol s pútnikmi vo Vatikáne pri tejto pravidelnej udalosti už 369-krát.
Tradičným dejiskom stretnutí pápeža s pútnikmi je Námestie sv. Petra vo Vatikáne a v neprívetivých zimných či letných mesiacoch zas Aula Pavla VI. Situáciu však nedávno zmenila pandémia, kvôli ktorej sa v uplynulom roku generálne audiencie, podobne ako i iné verejné aktivity pápeža, museli prerušiť. V septembri minulého roka sa kvôli lepšiemu dodržaniu protipandemických opatrení presunuli na vnútorné vatikánske nádvorie sv. Damaza. Po tradičnej júlovej prestávke sa momentálne, v horúcom auguste, generálne audiencie opäť konajú v Aule Pavla VI.
Celkovo 17 tematických cyklov
Svätý Otec doteraz pri stretnutí s pútnikmi z celého sveta predniesol 17 tematických cyklov katechéz. Najprv v rámci Roka viery nadviazal na reflexiu Benedikta XVI. o Vyznaní viery (25 katechéz). Ďalšími témami boli potom sviatosti (9), dary Ducha Svätého (7), Cirkev (15), rodina (36), milosrdenstvo – pri príležitosti osobitného Jubilejného roka milosrdenstva (49).
Ďalej to boli cykly: kresťanská nádej (38), svätá omša (15), krst (6), sviatosť birmovania (3), Božie prikázania (17), modlitba Otčenáš (16), biblické katechézy o Skutkoch apoštolov (20), ďalej to boli blahoslavenstvá (9) a cyklus o modlitbe (38). Počas prvej vlny pandémie sa následne pápež v katechézach venoval cyklu s názvom Uzdraviť svet (9). Ostatný cyklus, ktorý Svätý Otec začal koncom júna, je zameraný na Pavlov List Galaťanom.
Kerygmatický rozmer katechézy
Okrem spomenutých cyklov Svätý Otec príležitostne zameria svoju katechézu na najsilnejšie momenty liturgického roka, ako sú Advent, Vianoce, Pôstne obdobie či Veľká noc. Po príchode z apoštolskej cesty pápež spravidla v katechéze pri najbližšej generálnej audiencii zhrnie jej priebeh. Osobitný charakter mala jeho vôbec prvá katechéza pri generálnej audiencii, v ktorej môžeme nájsť skoncentrované mnohé z toho, čo neskôr širšie sformuloval vo svojej programovej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium a v ďalších dokumentoch.
Pri svojej celkom prvej katechéze v stredu 27. marca 2013, ktorá bola venovaná vstupu do Veľkonočného trojdnia, Svätý Otec ukázal, čo znamená kerygmatický rozmer katechézy. Pozornosť všetkých zameral na Ježišovo pozvanie nasledovať ho na jeho ceste od kríža k zmŕtvychvstaniu. Znamená to „čoraz častejšie vstupovať do logiky Boha, do logiky kríža, ktorá nie je primárne logikou bolesti a smrti, ale logikou lásky a sebadarovania, ktoré prináša život. Znamená to vstúpiť do logiky Evanjelia“.
Z prvej katechézy pápeža Františka
Streda Veľkého týždňa, 27. marca 2013
„Ježiš vstupuje do Jeruzalema, aby urobil posledný krok, do ktorého zhrnie celú svoju existenciu: úplne sa daruje, nič si pre seba nenechá, dokonca ani život. Pri Poslednej večeri, spolu so svojimi priateľmi, láme chlieb a dáva kalich „za nás“. Boží Syn sa nám daruje, aby býval s nami a uprostred nás. V Olivovej záhrade, ako i počas procesu pred Pilátom, nekladie odpor, daruje sa. Je trpiacim Služobníkom, predpovedaný Izaiášom, ktorý sa zriekne seba samého až na smrť (porov. Iz 53,12).
Ježiš túto lásku, ktorá ho vedie k obetovaniu seba, neprežíva pasívnym spôsobom alebo ako nezvratný údel. Isteže, neskrýva svoju hlbokú ľudskú úzkosť pred násilnou smrťou, zveruje sa však Otcovi s plnou dôverou. Ježiš sa vydáva na smrť dobrovoľne, aby týmto spôsobom odpovedal na lásku Boha Otca, v dokonalej jednote s jeho vôľou a dokázal tak svoju lásku k nám. Na kríži „ma Ježiš miloval a vydal seba samého za mňa“ (porov. Gal 2,20). Každý z nás to môže povedať: „Miloval ma a vydal seba samého za mňa“. Každý z nás môže vyznať: „za mňa“.
Čo toto všetko znamená pre nás? Znamená to, že toto je aj moja, tvoja, naša cesta: prežívať Veľký týždeň nasledujúc Ježiša nie iba s vnútorným dojatím. Prežívať Veľký týždeň nasledujúc Ježiša znamená naučiť sa vyjsť zo seba samých - ako som to zdôraznil minulú nedeľu – aby sme mohli vyjsť v ústrety druhým, ísť na periférie existencie, vykročiť ako prví smerom k našim bratom a sestrám, predovšetkým k tým, ktorí sú najvzdialenejší, zabudnutí, takí, čo potrebujú pochopenie, útechu a pomoc. Ako veľmi je potrebné všade vnášať živú prítomnosť milosrdného a láskavého Ježiša!
Prežívať Veľký týždeň znamená vždy hlbšie vstupovať do Božej logiky, do logiky kríža, ktorá nespočíva predovšetkým v bolesti a smrti, ale v láske a v osobnom darovaní sa, ktoré prináša život. Znamená to vstúpiť do logiky evanjelia. Nasledovať, sprevádzať Krista, zostávať s ním, si vyžaduje „vyjsť“, vykročiť. Vyjsť zo seba samých, z unaveného a návykového prežívania viery, z pokušenia zavrieť sa vo vlastných schémach, ktoré blokujú horizont Božej kreatívnej činnosti.
Boh vyšiel zo seba samého, aby prišiel k nám, býval uprostred nás, aby nám priniesol Božie milosrdenstvo, ktoré zachraňuje a prináša nádej. Ak ho chceme nasledovať a byť s ním, nemôže nám stačiť, že sa uspokojíme so skutočnosťou zostávania v ovčinci deväťdesiatich deviatich oviec. Musíme vyjsť a hľadať spolu s ním stratenú ovečku, tú najvzdialenejšiu. Dobre si zapamätajme: vyjdime zo seba, ako Ježiš, ako Boh vyšiel zo seba v Ježišovi a Ježiš vyšiel zo seba kvôli nám.
Niekto by mi mohol povedať: „Ale, otče, nemám čas“, „mám veľa práce“, „je to náročné“, „čo už len ja dokážem s mojimi slabými silami?, i s mojím hriechom a vôbec, s mnohými vecami“? Často sa uspokojíme s nejakou modlitbou, s roztržitou a nepravidelnou nedeľnou svätou omšou, s nejakým prejavom dobročinnosti. Chýba nám však táto odvaha „vyjsť“, aby sme priniesli Krista.
Sme trochu podobní sv. Petrovi. Ježiš ešte len hovorí o utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní, o darovaní seba a Apoštol si ho už berie nabok a dohovára mu. Veď to, čo Ježiš rozpráva, narúša všetky jeho plány, ohrozuje istoty, ktoré si vybudoval, aj jeho pojem Mesiáša. Ježiš sa zahľadí na svojich učeníkov a adresuje Petrovi jedny z najtvrdších slov v evanjeliách: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mk 8,33).
Boh vždy rozmýšľa s milosrdenstvom: nezabudnite na to. Boh vždy rozmýšľa s milosrdenstvom: je milosrdným Otcom. Boh myslí ako otec, ktorý očakáva návrat svojho syna a ide mu v ústrety, vidí ho prichádzať, keď je tamten ešte ďaleko... Čo to znamená? Každý deň chodil vyzerať syna, či sa nevracia domov. Taký je náš milosrdný Otec. To bolo dôkazom, že ho celým srdcom vyčkával na terase svojho domu.
Boh rozmýšľa ako samaritán, ktorý neprejde popri ranenom človeku bez toho, aby ho nepoľutoval. Nepozerá sa na druhú stranu, ale ujme sa ho bez toho, aby požadoval odmenu, bez toho, aby sa ho pýtal či je žid, či je pohan, či je samaritán, či bol bohatý, či chudobný. Nič sa nepýta. Ide mu pomôcť: taký je Boh. Boh rozmýšľa ako pastier, ktorý nasadí svoj život, aby bránil a zachránil ovce.”