Bratislava 2. septembra (TK KBS) V roku 2020 si kultúrna verejnosť, rodina, obec Trnovec a mnohí priatelia a kolegovia pripomenuli 110. výročie narodenia významného pedagóga, literárneho vedca a historika, knihovníka, znalca starých tlačí, inkunábolistu a bernolákovca Imricha Kotvana, nestora knižnej kultúry, ktorý svojou usilovnou výskumnou prácou a publikačnou činnosťou zanechal výrazné dielo, z ktorého čerpajú mnohí aj v súčasnosti. Má veľkú zásluhu na záchrane pred zničením a priblížení verejnosti mnohých vzácnych starých tlačí, predovšetkým Inkunábul.
Historický ústav SAV v Bratislave, v spolupráci s obecným úradom v Trnovci a Záhorským múzeom v Skalici pripravovali vedeckú konferenciu, ktorá sa mala konať v máji 2020, kvôli epidémií COVID-19 bola preložená na september a nakoniec zrušená. Napriek tomu, že sa nemohla sláviť svätá omša miestnom kostole Panny Márie ružencovej a konať pietna spomienka pri jeho hrobe, všetky pripravené príspevky boli publikované v zborníku, ktorý pod týmto názvom vyšiel v roku 2021.
Zborník vyšiel predovšetkým zásluhou dcéry Imricha Kotvana, Evy Frimmovej vo vydavateľstve Igor Iliť - RádioPrint vydal ju Historický ústav SAV v Bratislave a Obecný úrad v Trnovci pri Holíči, s podporou VÚC Trnava, Slovenskej historickej spoločnosti pri HÚ SAV Bratislava a obceného úradu Trnovec pri Holíči. Jej recenzenti sú Michal Bada a doc. Miroslav Kamenický. Jazykovú úpravu vykonala doc. Jana Skladaná. Zborník má 188 strán, vyšiel v brožovanej forme, vo formáte 24 x 16,5 cm.
Na prvej strane šedo - fialovej obálky je farebná fotografia iniciálky a okrajového ornamentu Psalterium latinum. Ventiis : Gabriel Petri z 15. storočia a na zadnej čiernobiela fotografie Angelus de Claasio. Summa angelica de casibus conscientiae, venetiis: Nicolaus de Francfordia 1487. Na prvej strane je logo Historického ústavu SAV Bratislava a erb obce Trnovec . V zborníku je viacero fotografií, ktoré približujú Imricha Kotvana, jeho život, prácu a dielo, jeho rodnú obec a jej významné osobnosti a najbližšie mesto Holíč. Obsahuje okrem úvodu zostavovateľky, ktorý je aj v nemčine a príhovoru riaditeľky Záhorského múzea v Skalici Viery Drahošovej 14 odborných príspevkov rozdelených do dvoch častí. Prvá časť sa venuje Kotvanovej rodnej obci Trnovec a jej okoliu, v ktorej vyrastal a po celý život sa tam často a rád vracal a knižnej kultúre a druhá časť priamo životu a dielu Imricha Kotvana. Na konci je uvedený zoznam publikovaných čiernobielych aj farebných fotografií a zoznam autorov príspevkov s uvedením ich pôsobiska. Všetky príspevky obsahujú obsiahly zoznam prameňov a literatúry, z ktorej autori čerpali. Zborník je pripravený na profesionálne i odborne najvyššej úrovni a príspevky ponúkajú mnohé nové poznatky, ktoré nadviazali na prácu Imricha Kotvana a jeho nasledovníkov a pozývajú k ďalšej práci, štúdiu a výskumu starých tlačí a ich priblížení súčasníkom. Je cenným prínosom aj pre regionálnu históriu Záhoria, ale aj pre každého, kto má záujem na poznaní bohatej kultúry minulosti, ktorá môže napomôcť aj k orientácií v súčasnom svete.
V prvom príspevku predstavili minulosť a súčasnosť obce Trnovec, o ktorej prvá písomná zmienka je z roku 1548, Jozef Blanár, Ludomil Kuba, Jozef Kotvan a súčasný starosta Marián Pollák. Významné osobnosti obce Trnovec predstavili Irena Kubová, Dušan Kuba a Róbert Ňukovič. Tiež sú uvedené záznamy kroniky obce Trnovec z pozostalosti Imricha Kotvana. Prof. Ján Lukačka v príspevku Šestnáste storočie na juhozápadnom Slovensku približuje širšie súvislosti v regióne a životné okolnosti v období, z ktorého je prvá zmienka o obci Trnovec, kedy sa v tomto regióne usadzovali pred Osmánmi unikajúci Chorváti. Historik Záhorského múzea v Skalici Martin Hoferka priblížil náboženské dejiny obce, ktorá je trvalou súčasťou Holíčskej farnosti. Prof. Mária Kohútová predstavuje šľachtický rod Coborovcov, ktorí boli takmer tri storočia majiteľmi panstiev Holíč, Šaštín a Ostrý Kameň. Viliam Čičaj sa venuje učebnicovej literatúre na strednom Slovensku v polovici 17. storočia. Vďaka viacerým príspevkom prvej časti zborníka približujúcej dejiny tejto obce, v ktorej žije v poslednom období vyše 300 obyvateľov a jej najbližšieho okolia, je prínosom k poznaniu viacerých nových poznatkov z regionálnych dejín. Druhá časť zborníka je venovaná priamo osobnosti Imricha Kotvana a zhodnoteniu jeho diela, na ktoré nadväzuje aj ďalším výskumom. Kamila Fircáková z Univerzitnej knižnice v Bratislave pripravila o ňom medailón, v ktorom píše aj o jeho činnosti v tejto inštitúcií, v ktorej pôsobil od 1. septembra 1950 až do odchodu do dôchodku 31. decembra 1982. Pedagogickú činnosť, ktorá predchádzala práci v knižnici, zhodnotila tiež pracovníčka Univerzitnej knižnice Klára Mészárosová. Tejto činnosti sa v Kotvan venoval naplno od ukončenia štúdia v roku 1934 na gymnáziu Jána Hollého v Trnave i ďalších trnavských školách takmer 10 rokov a potom pôsobil na pedagogickom oddelení Ministerstva školstva a osvety, kedy významnou mierou ovplyvnil školstvo na celom Slovensku. Klára Komorová zo Žilinskej univerzity píše o jeho spolupráci a príspevkoch, štúdiách a vedeckých publikáciách vydávaných v Matici Slovenskej, s ktorou úzko ako pracovník Univerzitnej knižnice spolupracoval. Zostavovateľka zborníka Eva Frimmová prispela príspevkom Inkunábuly a inkunábulistika na Slovensku, základy ktorej na Slovensku jej otec položil. Helena Saktorová zo Slovenskej národnej knižnice v Martine v príspevku podiel Evy Frimmovej na spracovaní inkunábul na Slovensku, hodnotí prácu Kotvanovej dcéry, ktorá kráčala v otcových šlapajách a venuje sa výskumu dejín knižnej kultúry a kultúrnych dejín na Slovensku a prezentuje ju článkami a vedeckými štúdiami v domácich a zahraničných periodikách a monografiách. Jana Skládaná z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave príspevkom Bernolákovci v diele Imricha Kotvana a jeho odkaz pre ďalších bádateľov, hodnotí osobitne ním vytvorenú Bibliografiu Bernolákovcov a jeho prínos v priblížení tejto generácie verejnosti a pozýva k pokračovaniu v diele, ktoré on začal. Eva Frimová sa ešte venuje priblíženiu osobnosti Jozefa Ignáca Bajzu bernolákovského spisovateľa v príspevku Jozef Ignác Bajza a bernolákovské polemiky v kontexte osvietenstva.
TK KBS informoval Ľudovít Košík