Čo bude v liturgickom priestore pri návšteve pápeža v Prešove (aktualizované)

TK KBS, mpa; ml | 24. 08. 2021 12:45



Prešov 24. augusta (TK KBS) Do metropoly Šariša zavíta Svätý Otec František v utorok 14. septembra. Na priestranstve pred mestskou športovou halou sa očakáva príchod takmer 50 tisíc veriacich. Prešov je sídlom Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku a pápež František tu bude sláviť Božskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, na ktorej ohlási homíliu.



Východná svätá liturgia je veľmi dynamická a plná symboliky a tomu zodpovedá aj architektonická príprava celého liturgického priestoru. V božskej liturgii sa spája pozemské s nadpozemským, časnosť s večnosťou. Slávením svätej liturgie sa sprítomňujú celé dejiny spásy človeka. Svätyňa – liturgický priestor – je najposvätnejším miestom, ,,nebom na zemi, kde prebýva Boh“.



Povýšenie svätého Kríža



Centrom celého liturgického diania počas slávenia svätej liturgie v Prešove bude Kristov kríž. 14. septembra je totiž v liturgickom kalendári významný sviatok Povýšenie svätého Kríža. Kristov kríž je dar.



Na vrchole pódiového komplexu sa preto bude vypínať typický gréckokatolícky kríž s tromi priečnymi ramenami, ktorý je symbolicky povýšený a podopretý rukami, ktoré obdarovávajú. Zároveň sú symbolom zodvihnutých rúk kňaza, keď pri slávení liturgie spieva „Hore srdcia!“ a keď po premenení chleba na Telo a vína na Krv Kristovu vyzdvihujúc ich v čaši a na diskose (paténe) spieva: „Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko!“  Táto symbolika sprítomňuje podstatu sviatku, ktorého vznik sa datuje do 4. storočia po Kristovi. 13. septembra 335 sa v Jeruzaleme konala slávnostná posviacka Baziliky Pánovho Vzkriesenia, postavenej na mieste Kristovho hrobu.



Nasledujúci deň 14. septembra sa konalo vyzdvihnutie dreva svätého Kríža. Počas povýšenia ľud neustále spieval Pane zmiluj sa. Odvtedy východná cirkev slávi každoročne 13. septembra spomienku na posviacku Chrámu Pánovho Vzkriesenia a 14. septembra Sviatok Povýšenia svätého Kríža. Kríž, týčiaci sa k nebu, ktorý je znakom a prejavom Božej lásky, bude symbolicky povýšený nad celé liturgické zhromaždenie v Prešove, aj nad naše trápenia a pochybnosti. Pod jeho ochranou, v tieni jeho krídel – symbol otvoreného liturgického priestoru – nachádzame sa v Božom objatí, v náručí Kristovej cirkvi.



Toto povýšenie svätého Kríža sa liturgicky koná počas rannej modlitby utierne. Menší ikonografický drevený kríž o veľkosti približne 50 cm bude slávnostne ozdobený a uložený na malom stolíku – tetrapode – v prednej časti liturgického priestoru. Tento povýšený svätý Kríž si uctí trojnásobným uklonením aj Svätý Otec František. Udeje sa to počas spevu modlitby: „Tvojmu Krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme!“ Toto je podstata a základná kerygma našej viery. Poukazuje na Paschu Ježiša Krista. Kristova spása vzišla z obety na kríži, ktorý nie je symbolom prehry, či potupy, ani nejakého bláznovstva, ale symbolom víťazstva a slávneho Kristovho vzkriesenia. Práve byzantský oslávený kríž, na ktorom Kristus nie je trpiaci, ale už vzkriesený, bude dominovať na zadnej stene svätyne nad pápežským trónom – sedesom.



Ikona klokočovskej Bohorodičky



Súčasťou liturgického priestoru bude aj kópia milostivej ikony klokočovskej Presvätej Bohorodičky, ktorá pred 351 rokmi zázračne slzila. Ikona bola súčasťou púte gréckokatolíkov do Ríma, kde počas slávenia  svätej omše v Bazilike sv. Petra v Ríme, si ju osobitne uctil aj pápež František a v súkromí požehnal nové korunky pre Ježiša Krista a Bohorodičku. Aj v Prešove jej bude patriť čestné miesto na pravej strane liturgického priestoru.



Červená liturgická farba a gréckokatolícki hieromučeníci



Liturgická farba počas slávenia v tento deň bude červená. Symbolizuje Kristovu obetu, ktorú nekrvavo bude sprítomňovať na oltári Svätý Otec František a všetci s ním zjednotení biskupi a kňazi. Táto farba je však aj symbolom mučeníctva biskupov a kňazov Gréckokatolíckej cirkvi, ktorí v 50. rokoch minulého storočia boli štátnym aparátom neprávom odsúdení.



Blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič OSBM zomrel vo väzení, pomocný biskup blahoslavený Vasiľ Hopko zomrel síce už po prepustení z väzenia, ale na následky zlého zaobchádzania. Podobne väznení boli aj mnohí ďalší kňazi, medzi nimi aj blahoslavený rehoľný kňaz Metod Dominik Trčka CSsR., ktorý zomrel vo väzení. Iní boli s celými rodinami násilne vyvlečení do českého pohraničia, kde museli vykonávať rôzne práce.



Autor architektonického riešenia liturgického priestoru



Samotný liturgický priestor bude takmer 30 metrov široký, 15 metrov hlboký a bude sa týčiť do výšky približne 13 metrov. Architektonický návrh pochádza z dielne Ing. arch. Petra Marcinka z Prešova, ktorý sa podieľal aj na architektonickom návrhu liturgického priestoru počas návštevy sv. Jána Pavla II. v Prešove v roku 1995. Je zároveň autorom architektonického návrhu pápežského sedesu a analogiona (ambóny).



Ikony z dreveného chrámu v Kožanoch



V byzantskej tradícii je súčasťou každého chrámu aj ikonostas. Ide o drevenú stenu, ktorá oddeľuje resp. spája loď chrámu predstavujúcu putujúcu Cirkev (miesto, kde sú zhromaždení veriaci) od svätyne chrámu predstavujúcu oslávenú Cirkev (kde pri oltári stojí kňaz). Tento podstatný prvok východných chrámov nebude chýbať ani pri slávení svätej liturgie počas návštevy Svätého Otca v Prešove. Nepôjde však o úplný ikonostas, ale o základné dve ikony – ikonu Krista Učiteľa a ikonu Presvätej Bohorodičky s malým Ježišom v náručí.



Gréckokatolícka sakrálna architektúra sa pýši viacerými významnými chrámami, no asi najviac obdivovanými sú drevené chrámy, skvosty Karpát, ktoré každoročne navštívia tisícky ľudí. Preto dve hlavné ikony budú vernými fotokópiami hlavných ikon z dreveného chrámu v Kožanoch. Drevený chrám stretnutia Pána s prorokom Simeonom bol postavený v roku 1760 a ikonostas bol skonštruovaný krátko na to. Ikony z tohto chrámu oplývajú skutočne nádhernými farbami a samotné patrocínium chrámu má tiež svoju symboliku.



Podobne ako prorok Simeon celý život čakal na jediný moment, kedy sa stretne so Spasiteľom Ježišom Kristom, tak aj gréckokatolícki, ale aj rímskokatolícki veriaci i veriaci iných cirkví, Prešovčania i ľudia dobrej vôle úpenlivo čakajú na stretnutie s viditeľnou hlavou Cirkvi – pápežom Františkom, ktorý je námestníkom Krista na zemi. A spolu s pápežom sa v Prešove stretneme s ukrižovaným a vzkrieseným Kristom v eucharistickom slávení – v Božom slove, v Eucharistii a v zhromaždení Cirkvi.



Libretto k Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho



Liturgia sv. Jána Zlatoústeho má svoj pôvod v Antiochii. Svätý Ján Zlatoústy ju zrevidoval v 4.storočí a postupne bola v Konštantínopole upravená do dnešnej podoby. Je najviac používanou liturgiou v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Slávime ju každý deň v roku okrem dní, ktoré majú trúchliaci charakter, akými sú dni Veľkého pôstu. Vtedy túto radostnú liturgiu neslávime. Desaťkrát do roka tiež namiesto nej slávime liturgiu sv. Bazila Veľkého.



Božská liturgia je sprítomnením Kristovho života, vďakyvzdaním a svadobnou hostinou kráľa (Porov. Mt 22,1-14). Hoci prebieha na určitom mieste, v určitom čase, predsa sa vymyká priestoru a času. Je okamihom kedy sa nebo spája so zemou a sprítomňujú sa veľké diela Božej spásy. Je to čas kráľovskej svadobnej hostiny na ktorej máme ako členovia cirkvi - jeho nevesty, miesto všetci, aby sme sa s ním zjednotili.



Sviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom, ktorý sa slávi 14. septembra, je dňom, kedy je predpísaná zdržanlivosť od mäsa. Celá liturgia je prepojená s krížom, ktorý na jednej strane bol nástrojom umučenia Ježiša Krista, ale pre nás, cirkev Nového zákona, je zdrojom spásy a nesmrteľnosti. Liturgická farba aj keď je to slávnostná liturgia a tá sa nám väčšinou spája s bielou alebo zlatou farou, predsa zostáva v tomto prípade červená. Na znak smrti a umučenia Ježiša Krista na kríži, ale zároveň aj jeho slávneho vzkriesenia.



To, že má liturgia aj prívlastok archijerejská, znamená, že jej bude predsedať archijerej – veľkňaz, v našom prípade Svätý Otec František, hlava Katolíckej cirkvi, apoštol Peter, ktorý príde povzbudiť svojich bratov a sestry vo viere.



Slávnostný sprievod sa pohne presne o 10:30 na čele ktorého sa nesie kríž spolu s ripidami. Ripidy sú kovové pozlátené alebo postriebrené disky, ktoré symbolizujú šesťkrídlych cherubínov. Za nimi budú nasledovať dvaja diakoni s kadidelnicami, kňazi, preláti pápežského sprievodu, košický a bratislavský vladykovia. Po nich nasleduje asistencia, ktorá drží v rukách trikirion a dikirion – svietniky, ktoré symbolizujú tri božské osoby a dve prirodzenosti Ježiša Krista – ľudskú a božskú. Nimi archijerej požehnáva na štyri svetové strany, zvolávajúc Božie požehnanie. Za nimi prichádza v sprievode prešovský arcibiskup metropolita Ján a Svätý Otec František spolu so svojimi ceremoniármi.



Po príchode k oltáru Svätý Otec si ho uctí bozkom a odchádza na svoje miesto – hornoje sidališče – kráľovský trón, z ktorého veľkňaz, rímsky biskup František, bude požehnávať prítomný ľud.



Ďalšou časťou svätej liturgie je liturgia katechumenov. Počas liturgie sú prednášané viaceré krátke prosby v ekténiach. Sú to striedavé modlitby diakona a ľudu. Na jednotlivé prosby ľud odpovedá prosbou: ,,Pane zmiluj sa.“ Po prvej ekténii nasledujú tri antifóny zložené zo žalmov. Za spevu poslednej antifóny začne malý vchod. Diakon držiac evanjeliár v rukách obchádza okolo oltára. Tento sprievod nám naznačuje ohlasovanie evanjelia Krista a apoštolov cirkvi i celému svetu.



Počas spevu tropára a kondaku sviatku Povýšenia čestného kríža, Svätý Otec pristúpi k tetrapódu, je to miesto, pred hlavným oltárom, kde bude k úcte vyložený svätý kríž, ako je to zvykom v našej cirkvi na tento sviatok. Okolo kríža je vždy upletený víťazný veniec alebo sa kríž nachádza uprostred kvetov, pretože Kríž sa stal kráľovským trónom na ktorom Kristus neprehral, ale zvíťazil. Počas poklony čestnému krížu spievame: „Tvojmu krížu klaniame sa Vládca,“ a hneď druhým dychom dodávame: „a tvoje vzkriesenie oslavujeme.“



Nasledujúci čas je miestom, kde sa prednášajú čítania z Nového zákona a homília. Prihovorí sa nám sám Kristus cez svoje Slovo, v ktorom je prítomný, i prostredníctvom Svätého Otca počas homílie. A tak ako pred dvetisíc rokmi ľudia počúvali  Krista, tak to bude možné počuť Krista i počas svätej liturgie.



Cherubínskou piesňou vstupujeme do ďalšej časti slávenia, teda do liturgie veriacich. Nasleduje veľký vchod, čiže prenesenie darov zo žertveníka na oltár. Už prví kresťania slávili Eucharistiu na hroboch svojich mučeníkov. V našom obrade sa zachovala táto tradícia prostredníctvom antimenziónov. Je to plátno s vyobrazením snímania Ježiša Krista z kríža a jeho ukladanie do hrobu. V antimenzione sú všité relikvie svätých. Archijerejská svätá liturgia v Prešove pred Mestskou športovou halou, bude slávená na antimenzione s ostatkami blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča a zároveň v oltári budú vložené aj relikvie našich ďalších blahoslavených: hieromučeníka Vasiľa Hopka a rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku, ktorí sú mučeníkmi našej cirkvi pre Krista a pre vernosť Svätému Otcovi.



Pri zvolaní: ,,Víťaznú pieseň spievajú, prespevujú, jasajú a volajú,“ otec arcibiskup vezme hviezdicu do rúk a robí znamenie kríža nad diskosom, na ktorom sú uložené prosfory, ktoré budú za chvíľu premenené. Čaša v ktorej sa nachádza červené víno, symbolizuje utrpenia Ježiša Krista, krv, ktorá bola vyliata za spásu sveta a tiež čašu, ktorú Kristus dal učeníkom pri Poslednej večeri. Pri tejto svätej liturgii bude použitá čaša a diskos, na ktorých slávil sväté liturgie blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič.



Pred modlitbou Otče náš odznejú prosby v rôznych jazykoch a to cirkevnoslovanskom, rusínskom, maďarskom, rómskom a ukrajinskom jazyku. Je to obraz toho, že cirkev pozostáva z mnohých národov a národností, ktoré sa spoločne modlia. Obrazom jednoty je sám Kristus vyzdvihnutý na kríži, ktorý pozýva všetkých k sebe. Po modlitbe Otče náš, nasleduje sväté prijímanie. Po rozlomení svätého chleba, čiže Najsvätejšieho Tela Ježiša Krista, prichádza k oltáru ako prvý Svätý Otec František, ktorý prijíma Eucharistiu, tak biskupi, kňazi a diakoni a následne sa podáva Eucharistia zhromaždenému Božiemu ľudu.



Po svätom prijímaní otec arcibiskup zvoláva slová: „Spas Bože svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo.“ Tým dedičstvom je Božie kráľovstvo, ktorého dedičmi sme my. Na záver svätej liturgie udelí záverečné požehnanie Svätý Otec František a vykoná prepustenie. Celá slávnosť sa zakončí slávnostným sprievodom, pred ktorého začiatkom Svätý Otec ešte podíde k ikone Klokočovskej Bohorodičky, kde sa krátko pomodlí a odovzdá nové korunky pripravené na túto slávnosť, ktoré už pred pár týždňami požehnal vo Vatikáne.



TK KBS informoval Michal Pavlišinovič




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024