Pápež vysiela kardinála Re na korunováciu Čiernej Madony Oropskej

TK KBS, RV cz; rp | 23. 08. 2021 14:57



Taliansko 23. augusta (TK KBS) Už po stáročia vzdávajú pútnici hold Čiernej Madone Oropskej vo svätyni uprostred severotalianskych alpských vrcholkov. Každých sto rokov prebieha v miestnej bazilike slávnostná korunovácia - prvá sa konala v roku 1620. Posledná, ktorá sa mala uskutočniť minulý rok, bola kvôli pandémii preložená na tohtoročný 29. august. Pápeža Františka pri nej zastúpi dekan kardinálskeho zboru kardinál Giovanni Battista Re.



Gotická soška Čiernej Panny Márie z Oropy, vytesaná z borovicového dreva v 13. storočí, víta pútnikov z celého sveta na mieste, ktorého dejiny sú oveľa staršie. Mariánsky kult tu rozšíril sv. Eusébius, biskup mesta Vercelli, už v štvrtom storočí ako protiváhu pohanských kultov. V roku 1599 bola ako prejav vďačnosti obyvateľov mesta Biella, ktorí unikli moru, postavená prvá bazilika a 30. augusta 1620 sa konala prvá slávnostná korunovácia mariánskej sošky za účasti tisícov veriacich.



Korunovačný obrad sa obnovoval každé storočie: v roku 1720, potom v roku 1820, tesne po ťažkom napoleónskom období, až do roku 1920, v dobe, ktorá opätovne žila nádejami na mier a povojnovými ťažkosťami.



Piatej korunovácii v nedeľu 29. augusta bude ako pápežský legát predsedať kardinál Giovanni Battista Re, emeritný prefekt Kongregácie pre biskupov. V menovacom dekréte pápež František pripomína stáročnú úctu k Čiernej Madone Oropskej. Poukazuje tiež na zvláštny jav, popísaný už od roku 1720, a to skutočnosť, že - na rozdiel od zvyšku sošky - sa na tvárach Matky Božej a Dieťaťa Ježiša neusadzuje prach.



Čierna Madona nie je uctievaná iba v Orope, ale aj v ďalších deviatich svätyniach v okolitých horách, ktoré prepája tristokilometrový pútnický chodník. Samotná Oropa (vo výške 1159 m.n.m.) patrí k takzvaným "Sacri Monti", teda Svätým, či Posvätným horám, pútnickým miestam roztrateným po celom Taliansku, ktoré počnúc pätnástym storočím tvorili alternatívu k púťam do Svätej zeme. Deväť takýchto lokalít v severotalianskych krajoch Piemont a Lombardia patrí od roku 2003 na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024