Ľutina 23. augusta (RV) Na najväčšom pútnickom mieste gréckokatolíkov v Ľutine sa počas víkendu uskutočnila archieparchiálna odpustová slávnosť. Tohtoročná púť bola slávená pri príležitosti 170. výročia zjavenia sv. Mikuláša chudobnej ľutinskej vdove Zuzane.
Nedeľnú archijerejskú svätú liturgiu slávil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ a homíliu ohlásil przemyšlsko-waršavský arcibiskup metropolita Eugen Popovič. Spolu s nimi koncelebroval aj vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha.
Vladyka Eugen vo svojej homílii prirovnal mariánsku horu v Ľutine k Betlehemu. Tak ako z malého Betlehema vzišla spása keď sa v ňom narodil Spasiteľ Kristus, rovnako aj v malej dedinke v Ľutine nachádza množstvo pútnikov milosť odpustenia skrze sväté spovede, nachádza pokoj do duše v tomto hektickom a uponáhľanom svete a stretá sa tu s materskou Máriinou láskou. Taktiež sa myšlienkami vrátil aj k pandémii koronavírusu a povzbudil veriacich, aby neochabovali na duchu a zostali verní Bohu a cirkvi. Vladyka Eugen v homílii neobišiel ani tému návštevy Svätého Otca Františka v Prešove. Označil ju za „sviatok našej viery, v ktorom budeme ďakovať Najvyššiemu a prosiť ho o požehnanie pre každého z nás, pre naše farnosti a pre celú metropoliu na nasledujúce roky, aby sme vytrvalo zveľaďovali poklady našej viery a odovzdávali ich jeden druhému ako záruku nášho večného šťastia.“
V sobotu večer v bazilike minor slávil archijerejskú svätú liturgiu a homíliu ohlásil arcibiskup Ján Babjak SJ. V homílii poukázal na postoj nebeskej Matky, ktorá neustále žila zjednotená s Bohom a dennodene sa sýtila Božím slovom. „Cez Božie slovo Mária spoznávala Božiu vôľu, a stotožňovala s ňou svoj život. Práve v tomto najviac vynikala spomedzi všetkých ľudí. Túto vlastnosť svojej Matky vyzdvihol Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu. Áno, v tom je veľkosť Bohorodičky ešte väčšia, než v tom, že bola jeho fyzickou Matkou,“ povedal v homílii vladyka Babjak.
Pripomenul aj blížiacu sa návštevu Svätého Otca Františka v Prešove a povzbudil veriacich, aby sa dobre duchovne pripravili na túto historickú udalosť a s radostným srdcom očakávali spoločné slávenie svätej liturgie s pápežom Františkom.
Odpustovej slávnosti predchádzala trojdňová duchovná obnova od stredy do piatka, ktorú v jednotlivé dni viedli členovia vždy iných rehoľných spoločenstiev pôsobiacich v Gréckokatolíckej cirkvi. Kvôli pandemickým opatreniam sa aj tohtoročná púť organizovala iba na regionálnej úrovni.
Pútnická tradícia v Ľutine začala v polovici 19. storočia. Na sviatok Premenenia Pána 19. augusta 1851 podľa juliánskeho kalendára sa miestnej obyvateľke Zuzane zjavil sv. Mikuláš. Po opakovaných zjaveniach postavili veriaci na ľutinskej hore kríž. Ako dôkaz zjavení daroval sv. Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu, ktorú mala odovzdať duchovnému otcovi ako dar do budúcej svätyne. Pápež Pius IX. vydal 24. mája 1855 dekrét o možnosti prijať v Ľutine odpustky. V roku 1988 bol chrám v Ľutine povýšený pápežom Jánom Pavlom II. na Baziliku minor. V roku 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky pričlenená zvláštnym Putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov.
TK KBS informoval Michal Pavlišinovič