Bratislava 18. augusta (TK KBS) Vo vydavateľstve Dino Sabinov vyšla kniha V zemi zvanej Tál, Pútnické miesto Marianka. Autorom jej textovej časti je Marek Vadrna, súčasný kaplán v Marianke a člen Kongregácie bratov Tešiteľov. Autorom súčasných fotografií a grafickej úpravy je Dionýz Dugas. Knihu recenzovali prof. Martin Homza a prof. Ján Lukačka. Publikácia má 160 strán, vyšla v pevnej väzbe vo formáte 25 x 18,5 cm, v plnofarebnom vyhotovení. Na obálke je fotografia kostola Narodenia Panny Márie a v pravom dolnom rohu fotografia milostivej sochy Panny Márie s Ježiškom, na zadnej strane fotografia donačnej listiny kráľa Ľudovít I. z Anjou. Kniha vyšla s finančnou podporou Ministerstva financií SR a vďaka pomoci a podpore ďalších inštitúcií a osôb.
V úvode knihy sa čitateľom prihovára a pozýva k osobnému stretnutiu s Máriou v jej svätyni, na Krížovej ceste, alebo pri lurdskej jaskynke, generálny predstavený Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethseman P. Michal Krysztofowicz a vtedajší starosta obce Marianka Ing. Dušan Statelov vyjadruje vďaku autorovi za zdokumentovanie histórie od prvej písomnej zmienky pred 640 rokmi až po súčasnosť a vyjadruje nádej, že táto kniha pomôže dostať sa obci i pútnickému miestu do povedomia ľudí v blízkom i vzdialenejšom okolí. Autor rozdelil knihu do 7 častí: Legendy a fakty, História - magistra vitae, Bazilika Narodenie Panny Márie, Pútnický areál, Bývalý kláštor pavlínov, Kongregácia bratov Tešiteľov z Gethsteman a Obec Marianka.
V každej časti je mnoho farebných fotografií rozličného formátu dokumentujúcich opisované miesta. Ako sa vyjadril generálny predstavený bratov v úvodnom príhovore, kniha je prvým väčším dielom od vydania knihy Dejiny Maritálu P Xavéra Stanislava Číka z roku 1942, ktorá aj v súčasnosti poskytuje mnoho, inde už veľmi ťažko dostupných historických skutočností záujemcom o hlbšiu znalosť minulosti tohto najstaršieho pútnického miesta v Uhorskom kráľovstve. Marek Vadrna z knihy P. Číka mnohé informácie čerpal, no nešiel až do jej rozsahu, čo potvrdzuje aj zoznam prameňov a literatúry, ale podáva aj novo získané poznatky, napríklad text donačnej listiny Ľudovíta I. z roku 1377, ktorou zveril kostol v zemi zvanej Tál, nad hradom Pajštún, pri obci Stupava a Mást aj s podzemkami čo k nemu patria Rádu sv. Pavla, prvého pustovníka, jej originál i preklad, a z toho vyplývajúcu skutočnosť, že pred postavením súčasného kostola z rokov 1377 – 1380, bol už na tom mieste starý kostol. Ľudovít I. a ďalší uhorskí panovníci podporovali pútnické miesto a osobne ho navštívili. Tiež ho navštívili a podporovali mnohí ostrihomskí arcibiskupi. Kardinál Kristián August Saský si Marianku zvolil v roku 1711 za letné sídlo a v roku 1721 za rezidenciu. Ani Marianku neobišli reformy Jozefa II, ktorý zakázal konať púte a procesie a dekrétom 7. februára 1786 zrušil rády a kongregácie, ktoré majú kontemplatívny charakter a nevykonávajú sociálnu alebo charitatívnu činnosť, čo sa týkalo aj rehole Paulínov. V Marianke duchovnú činnosť potom zabezpečovali diecézni kňazi, až do roku 1927, kedy apoštolsky administrátor v Trnave Pavol Jantausch poveril správou pútnického miesta Marianka Kongregáciu bratov Tešiteľov, ktorí v nej pôsobili do 14. apríla 1950. Nakrátko sa tam vrátili v rokoch 1969 - 71 a potom v roku 1990 a pôsobia tam v súčasnosti.
Bazilika postavená v gotickom slohu preša viacerými stavebnými úpravami až do dnešnej podoby. V rokoch 1717 - 1735 bola barokizovaná, pristavané boli bočné kaplnky a postavený nový barokový hlavný oltár, ktorého autorom bol Juraj Rafael Donner. Kostol vyzdobili mnohými tematickými freskami. Po reformách Jozefa II. Marianka prežívala ťažké obdobie, kostol v rokoch 1817 a 1820 vyhorel. Na obnove kostola a pútnického miesta sa výrazne podieľal Kňaz Jozef Talčík, pôvodom zo Skalice. Bol postavený nový neogotický hlavný oltár a do gotických okien boli vsadené nové vitráže. Posledná rekonštrukcia prebehla v rokoch 2005 - 2009, bola vykonaná rekonštrukcia podláh a sanácia stien. 31. júla 2011 pápež Benedikt XVI povýšil kostol v Marianke na baziliku minor. V bazilike sa nachádzajú pozostatky sv. Teodory panny a mučeníčky.
Okolie baziliky tvorí pútnický areál. Najbližšia je kaplnka sv. Anny postavená v roku 1691 v ranobarokovom slohu. Popri ceste k Zázračnej studni je šesť kaplniek. Pri studni je kaplnka Zázračnej studne postavená v roku 1696. Areál studne bol obnovený a požehnaný biskupom Stanislavom Zvolenským 9. septembra 2018. V areáli je viacero sôch, kríž a Krížová cesta z rokov 1930 - 1936. Jej základný kameň bol posvätený a položený v roku 1930 pri oslavách 900. výročia pútnického miesta. V 14. murovaných kaplnkách stoja superrealistické sochy v životnej veľkosti. Pozornosť pútnikov aj turistov upúta aj lurdská jaskyňa s množstvom ďakovných tabuliek s vyjadrením vďačnosti.
Bývalý kláštor pavlínov po zrušení rehole pripadol štátu a po jeho odpredaji bol prestavaný v klasicistickom štýle. Bol vo vlastníctve viacerých majiteľov, v roku 1944 ho Tešitelia odkúpili od štátu, no po likvidácií kláštorov slúžila budova obci a stala sa z nej ruina, na mnohých miestach bola prepadnutá strecha, podlažia boli preborené, miestami až do prízemia. Bratislavskí ochranári pod vedením Mariána Hubu s viacerými dobrovoľníkmi sa ho pokúšali zachrániť. Po návrate Tešiteľov sa budovu pod vedením P. Viliama Vaľa a ďalších bratov podarilo zrekonštruovať do roku 1999. Slúži ako Exercičný a pútnický dom
Kongregácia bratov Tešiteľov z Gethseman založil v roku 1922 vo Viedni P. Jozef Litomský. Jej generálne sídlo sa v roku 1991 presunulo z Viedne do Marianky. Na Slovensku pôsobí aj v Zlatých Moravciach. Obec Marianka, v súčasnosti má vyše 2.000 obyvateľov a okrem toho, že je známym a najstarším Slovenským pútnickým miestom, bola v minulosti baníckym miestom. ťažila sa tu mangánová bridlica, vznikali z nej tabuľky na písanie pre školákov, dlaždice, parapetné dosky či strešná krytina. Jej kvalitu poznali aj na Blízkom východe či v USA.
Záverečné slová ku knihe sú od autorovho učiteľa prof. Martina Homzu, Dr., ktorý pozitívne hodnotí iniciatívu svojho žiaka a vyslovuje nádej, že aj niektorých jej čitateľov privedie k starostlivosti o naše spoločné duchovné dedičstvo, ako sa patrí na moderný a vyspelý národ Európy. V doslove autor venuje pozornosť matke. Tej vlastnej, ktorá zomrela v mladom veku, ktorej knihu aj venuje, svojej babke, ktorá ho odovzdala pri malej kaplnke Sedembolestnej v Cíferi Božej Matke i tete Majke, tete Aničke a všetkým mamičkám i Božej Matke.
K časti o histórií patrí aj poznámkový aparát, nechýba zoznam pramenných materiálov a použitej literatúry. Rusume je v maďarčine, poľštine, taliančine, nemčine a angličtine. Kniha si nerobí nárok byť len odbornou historickou i keď časť venovaná histórií takou je. Skôr chce čo najširšiemu okruhu čitateľov, pútnikov, obyvateľov a návštevníkov slovom i obrazom priblížiť toto prastaré pútnické miesto, zoznámiť ho s jeho minulosťou i prítomnosťou a jeho duchovnou, kultúrnou, umeleckou i spoločenskou hodnotou.
TK KBS informoval Ľudovít Košík