Na najvýznamnejšom pútnickom mieste Košickej eparchie v Klokočove bol odpust

TK KBS, ts ke;rp | 16. 08. 2021 10:17



Košice16. augusta (TK KBS) Na najvýznamnejšom pútnickom mieste Košickej eparchie v Klokočove, sa počas víkendu 14.-15. augusta, konala odpustová slávnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Veriaci spoločne so svojim novým eparchiálnym biskupom vladykom Cyrilom Vasiľom SJ, si prišli uctiť kópiu Klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, ktorá pred viac ako 350. rokmi zázračne slzila. Tohtoročný program bol z dôvodu protiepidemiologických opatrení jednoduchší. Začal už v piatok podvečer svätou liturgiou, ktorej predsedal archimandrita Jaroslav Lajčiak, protosynkel Košickej eparchie. Otec Jaroslav vo svojej homílii poukázal na to, že Máriina blaženosť nespočívala iba v tom, že porodila Ježiša Krista, ale najme v tom, že bola prvá, ktorá počula Slovo a uskutočňovala ho. Namiesto toho, aby sme na Máriu hľadeli s nemým úžasom a možno jej aj v kútiku duše závideli to, že ona je matkou Syna Božieho, sme pozvaní k tomu aby sme nasledovali jej príklad. V tom ako ona počúvala a uchovávala Slovo vo svojom srdci. Ona bola prvá ktorá uverila - uzavrel archimandrita.



V sobotu slávnosť pokračovala malým svätením vody a modlitbou veľkej večierne s lítijou, na ktorej bol účastný arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup. Spolu s ním slúžil aj archimandrita Jaroslav Lajčiak, nový michalovský protopresbyter (dekan) Maroš Riník a viacerí kňazi. O 20:00 začala archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal vladyka Cyril. Vo svojej homílii arcibiskup okrem iného povedal: Aj my teda teraz slávime každoročný sviatok Zosnutia Bohorodičky, schádzame sa pri tejto spomienke ako novodobí, súčasní nástupcovia apoštolov, zástupcovia učeníkov, reprezentujeme tu veriacich všetkých rodov, povolaní, veku, vzdelania i sociálneho postavenia. Dnešná oslava sa súčasne koná ako pokračovanie osláv 350. výročia slzenia ikony Matky Božej tu v Klokočove... Táto ikona sa v posledných dvoch rokoch stala akýmsi viditeľným zobrazením našej minulosti, našej prítomnosti i hrdosti na našu cirkev i viery a nádeje v jej budúcnosť. A to nielen tým, že jej reprodukcie sme mohli už viac ako rok vidieť pozdĺž našich ciest, či na stenách našich chrámov. Tento obraz symbolicky i doslovne prekročil naše hranice. Najprv sme túto klokočovskú svätyňu duchovne prepojili s najväčším mariánskym chrámom, s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, s chrámom v ktorom naši slovanskí apoštoli sv. Cyril a Metod dosiahli schválenie našej liturgie, s bazilikou, ktorá uchováva  cennú starobylú ikonu Záchrany rímskeho ľudu, pred ktorou sa naši vierozvestci a ich učeníci nábožne modlili aj za novú slovanskú cirkev, ktorú budovali. Ani nie pred dvomi mesiacmi sa pred ikonou našej Klokočovskej Bohorodičky modlil pápež František, keď počas sviatočnej liturgie v deň apoštolov sv. Petra  a Pavla bola vystavená pri oltári v Bazilike sv. Petra  Ríme, nad hrobom kniežaťa apoštolov. O štyri dni nato oficiálne oznámil svoj úmysel navštíviť Slovensko. O mesiac túto ikonu pápež František slávnostne korunuje počas svojej návštevy našej gréckokatolíckej cirkvi v Prešove, kde bude opäť súčasťou oltárneho priestoru, počas Liturgie, ktorú bude Svätý otec spolu s nami sláviť, ktorej bude predsedať. Aj týmto prepojením Klokočova s centrom jednoty kresťanov, s Rímom, so Svätým Otcom, Matka Božia v skutočnosti akoby chcela dať aj po tri a pol storočiach ďalší znak jej osobitného záujmu a lásky k tomuto miestu a k cirkevnému spoločenstvu gréckokatolíkov, ktoré v týchto krajinách žije už po stáročia.... Aj my sa pozeráme do očí Márie, našej Matky. Čo dnes môžeme v týchto očiach vidieť? Pred 351 rokmi sa Máriine oči na ikone zaplnili slzami. Slzy sú znakom súcitu, bolesti, smútku. Čo chcela vyjadriť naša Nebeská matka týmto nadprirodzeným znamením našim predkom? Snáď to isté, čo vždy hovorí svojim adoptovaným deťom - Neurážajte moje srdce, majte súcit s bolesťami môjho srdca, ktoré trpí kvôli urážkam ktoré sa dostávajú môjmu  božskému Synovi, - áno aj od vás. Neurážajte ho hriechom, pýchou, egoizmom, zatvrdlivosťou, ale práve naopak, počúvajte jeho slová, uvádzajte ich do praxe. Aj dnes nám opakuje to isté povzbudenie, aké dala účastníkom svadby v Káne: „Urobte všetko, čo vám môj syn povie“. Keď poslúchneme túto jej výzvu, zmeníme tak význam jej sĺz. Lebo veď vieme, že matka môže tiež plakať aj od dojatia a radosti... Ak bude naše každodenné, celoživotné putovanie poznačené túžbou napĺňať Máriin príkaz, ktorým nás pobáda, aby sme robili všetko čo, čo nám jej Syn prikazuje, môžeme  žiť v nádeji, že na konci nášho životného putovania nebudeme musieť rozpačito hľadať tie správne slová, ktorými by sme sa pripravili na stretnutie s tou, ktorá nás predišla do večnosti v jej už vzkriesenom tele. Ona bude prvá, ktorá nás privíta materinským bozkom, aby sme aj my mohli visieť na jej perách. Nemo ..., jak plod na jabloni.“ - uzavrel otec arcibiskup.



Sobotný program bol doprevádzaný speváckym zborom svätého Jozefa pri kláštore redemptoristov v Michalovciach, pod vedením dirigentky Márie Gofusovej. Túto liturgiu mali možnosť sledovať veriaci prostredníctvom TV Zemplín a internetovej televízie Logos ako aj počúvať na vlnách rádia Lumen.



Po skončení svätej liturgie nasledovalo slávnostne odovzdávanie certifikátov päťdesiatim animátorom, ktorí úspešne ukončili animátorskú školu, ktorú zastrešuje Rada pre mládež Košicek eparchie.



Nedeľnej svätej liturgii predchádzala modlitba utierne, po ktorej nasledoval svätý ruženec. Slávnostnej archijerejskej svätej liturgii predsedal arcibiskup Vasiľ. Spoločne s ním koncelebrovali členovia Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku: prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, vladyka Peter Rusnák bratislavský eparchiálny biskup a vladyka Marián Andrej Pacák CSsR, emeritný biskup z Toronta (Kanada).



Veriacim sa v homílii prihovoril Jonáš Maxim, ihumen Univskej laury na Ukrajine. Otec Jonáš poukázal na to, že od druhého storočia je Panna Mária prezentovaná svätými otcami Cirkvi ako Nová EVA. „Ona je veľmi úzko spätá s Novým Adamom - Kristom, v boji proti nepriateľovi ľudského rodu. Pramatka ľudí Eva sa v raji stretáva s hadom – diablom, teda padlým anjelom. Nová Eva sa stretáva s archanjelom Gabrielom – Božím poslom. Dalo by sa povedať, že rozdiel je tu snáď len v tom „kto hovorí“ a čo prináša, respektíve čo je plodom tohto rozhovoru. A práve v tom bol podstatný rozdiel, pretože to malo kolosálne a ďalekosiahle následky pre celú históriu ľudstva. Kým prvé stretnutie sa stáva príčinou smrti, druhé stretnutie sa stáva príčinou ľudskej spásy....Aj my sa neraz zmietame medzi reakciou Evy našej pramatky a reakciou Márie našej matky. Dáte mi za pravdu, že to zmietanie sa nie je prechádzkou ružovým sadom. Neraz býva veľmi boľavým, zvlášť vtedy ak počúvajúc nahováranie zlého prijímame v svojej slobode nie dobré riešenia, za ktoré potom treba niesť zodpovednosť a ako pravidlo nesú so sebou veľa strachu, nepokoja a výčitiek. Ak naše rozhodnutie, menšie či väčšie je pod vplyvom Ducha Božieho a prijímame dobrú myšlienku v svojom srdci od Anjela dobrej Rady, ktorý v konečnom dôsledku je sám Kristus. Vtedy On sám prináša pokoj a radosť do srdca, nádej a odvahu, trpezlivosť a ochotu hoci aj pretrpieť rôzne prekážky a protivenstvá... Vtedy sa rozväzuje mnoho zauzlených vecí... Preto pre nás, ktorí žijeme od „Tatier až k Dunaju“ je dôležité stáť na strane Márie, po jej boku, na ňu obracať svoju tvár. Ona nás chce učiť ako reagovať, ako robiť správny výber v svojom živote, ako byť správne slobodný!...“



Po záverečnom požehnaní sa slávnostný sprievod pohol smerom k chrámu, kde je uložená kópia zázračnej ikony. Pred dverami chrámu vladyka Ján Babjak prečítal evanjelium a veriacich pokropil svätenou vodou. V chráme sa biskupi spolu s kňazmi a veriacimi pomodlili Akatist pred klokočovskou ikonou Presvätej Bohorodičky. Nedeľnú slávnosť svojim spevom doprevádzal katedrálny zbor svätých Cyrila a Metoda v Košiciach, pod vedením dirigentky Lucie Lovašovej.




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024