Bratislava 2. augusta (TK KBS) Ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. František Rábek vyzval veriacich, aby sprevádzali Svätého Otca, ktorý príde v septembri na Slovensko, „našou modlitbou, aby s pomocou Ducha Svätého mohol dobre splniť svoje poslanie medzi nami". Uviedol to počas nedeľnej svätej omše v rámci celonárodného festivalu kresťanského divadla Gorazdov Močenok 2021. Homíliu biskupa Rábeka prinášame v plnom znení.
Sv. Gorazd – príklad vzťahu k Petrovmu nástupcovi
S radosťou sme pred pár týždňami prijali oznámenie Svätého Otca Františka, že sa chystá v septembri na návštevu Slovenska.
Mnohí z nás máme ešte v živej pamäti tri historické a monumentálne návštevy svätého Jána Pavla II. u nás. Je zrejme veľa ľudí z našej vlasti, ktorí mali možnosť v rámci cesty do Ríma zúčastniť sa aj generálnej audiencie so Svätým Otcom, prípadne ho i pozdraviť. Už niekoľko rokov podnikajú takúto púť aj príslušníci nášho Ordinariátu a mnohí si odnášajú nezabudnuteľné zážitky aj so stretnutia s pápežom.
Mohli by sme si však položiť zvedavú otázku: kedy a kto sa zúčastnil z našej vlasti prvý krát v histórii stretnutia s rímskym biskupom, nástupcom apoštola Petra, Svätým Otcom v Ríme?
Ak by sme listovali v histórii, prišli by sme až do 9. storočia, keď naši Vierozvestcovia podnikli cestu do Ríma, na ktorú zobrali aj svojich učeníkov. Išli tam preto, aby predložili pápežovi na posúdenie svoju misijnú činnosť, aby získali od neho schválenie liturgických kníh v slovenskom jazyku a aby požiadali o vysvätenie svojich učeníkov na kňazov. Svätí Cyril a Metod boli Gréci, Naum, Sáva a Kliment boli pravdepodobne Macedónci, podľa najnovších bádaní nemeckého historika Hansa Tonsmeyera bol Angelár Nemec, ktorý sa na Blatnohrade pridal k cyrilometodskej misii. Medzi týmito učeníkmi našich Vierozvestcov bol však celkom iste Gorazd, ktorého sám Metod označil ako „slobodného muža našej zeme“, ktorý pochádzal z tejto zeme, na ktorej teraz stojíme, a o ktorom sa v roku 1995 v Nitre vyjadril svätý Ján Pavol II.: „Gorazd, Slovák!“ V rámci tejto skupiny z Veľkej Moravy bol vtedy v Ríme, stretol sa s vtedajším pápežom Hadriánom II. – v roku 868 a 869 - a možno potom pri ďalšej ceste sv. Metoda do Ríma aj s jeho nástupcom Jánom VIII. – ako prvý Slovák. A bolo to nielen nejaké stretnutie na diaľku v mase pútnikov, lež Gorazd bol priamym účastníkom týchto kontaktov: videl ako im vyšiel pápež Hadrián II. v ústrety až k mestskej bráne a slávnostne ich uviedol do Ríma, pretože prinášali relikvie sv. Klementa, pápeža a mučeníka z prvého storočia (ktoré sv. Cyril objavil na Kryme a doniesol na Veľkú Moravu, časť z nich nechal zrejme tu, pretože od tých čias je v našej farnosti kostol zasvätený sv. Klementovi, podľa neho dostala aj obec pomenovanie „Mučeník“, čo je doložené v Zoborskej listine z roku 1113. Neskôr sa tento názov skomolil na Močenok – a v tomto našom kostole je umelecký obraz , znázorňujúci stretnutie cyrilometodskej misie s Hadriánom II, ktorý preberá relikviár.).
Gorazd bol svedkom rozhovorov medzi Hadriánom II. a Vierozvestcami ohľadom ich misijnej práce a používania slovanskej reči v bohoslužbe. Vnímal jeho pochopenie pre túto záležitosť a s radosťou prežíval slávnostnú chvíľu, keď pápež v bazilike Santa Maria Maggiore na znak uznania položil liturgické knihy v jazyku našich predkov na oltár.
Gorazd bol svedkom rozhodnutia pápeža ohľadom vysvätenia spolupracovníkov Vierozvestcov, vrátane jeho, na kňazov.
Mohol vnímať veľkú úctu Hadriána II. voči Konštantínovi Cyrilovi, ktorý keď v Ríme zomrel ponúkol pápež na jeho pochovanie svoj vlastný hrob v chráme sv. Petra.
Toto všetko však Slovanom nestačilo. Chceli mať samostatnú cirkevnú provinciu, nezávislú od Salzburgu a podriadenú priamo pápežovi. Preto Koceľ posiela Metoda späť do Ríma; v sprievode bol iste aj Gorazd, ktorý mohol byť svedkom pápežovho pochopenia pre túto požiadavku a vysvätil Metoda za arcibiskupa pre Panóniu a Veľkú Moravu o čom napísal Hadrián aj list, adresovaný Rastislavovi, Koceľovi a Svätoplukovi.
Takto mal Gorazd možnosť poznať nástupcu apoštola Petra, rímskeho pápeža ako záruku pravej viery, ako starostlivého pastiera, ktorému ide o duchovné dobro ľudí a vie preto urobiť aj nekonvenčné rozhodnutia; ako toho, ktorý má úctu a obdiv voči obetavým misionárom a ktorý berie do úvahy aj názory veriaceho laika akým bol Koceľ a robí vážne rozhodnutie pre duchovné i pozemské dobro slovanských národov.
Aký je náš postoj voči súčasnému nástupcovi apoštola Petra na rímskom biskupskom stolci? S akými postojmi očakávame jeho návštevu u nás, ako sa na ňu pripravujeme?
Nie je aj táto ochota pápeža Františka, prísť z Budapešti na Slovensko a stretnúť sa na viacerých miestach s nami, prejavom jeho pozornosti a záujmu o našu vlasť, o nás?
Samozrejme, že takáto návšteva má aj svoje logistické, bezpečnostné a tým aj ekonomické súvislosti.
Poznáme to aj z takých udalostí akou je svadba v rodine. Koľko je okolo toho starostí, koľko to stojí...Ale na prvom mieste je predsa radosť zo šťastia tých mladých, zo stretnutia príbuzných a priateľov, a nikto, kto sa rozhodol pre veľkú svadbu nevyplakáva, koľko ho to stálo. Dôležité je predsa niečo iné...
Aj my sme chceli návštevu pápeža Františka, tešíme sa na neho – a že záležitosti okolo toho si vyžadujú nejaké starosti a financie, to by sme mali brať ako samozrejmú vec, o ktorej slušný človek nebude ani hovoriť.
Dôležité je, aby sme zaujali správny vnútorný postoj voči osobe a poslaniu pápeža, aby nám bolo jasné pre čo je on kompetentný, aby sme mali očakávania zodpovedajúce úlohe pápeža (on nie je ani populárny spevák, ani slávny športovec, ani svetový politik). Čím teda je?
Je biskupom Ríma a ako taký je nástupcom apoštola Petra. Je nositeľom úloh a kompetencií, ktoré Kristus odovzdal Petrovi. Povedal tomuto apoštolovi: „Ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Prečo je Peter, prečo je pápež, základom Cirkvi – spoločenstva Ježišových nasledovníkov? Lebo – ako to krátko pred tým povedal Ježiš: nebeský Otec dal Petrovi dar pravdivého poznania, kým je Ježiš z Nazaretu, keď vyznal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“ Viera Cirkvi stojí na pravde o Ježišovi Kristovi. Koľko všelijakých názorov a koľko všelijakých pochybností sa objavilo aj na tému Ježiša Krista a praktických dôsledkov viery v neho na život – až po naše dni...Ktorý z tých názorov je správny, čomu veriť? A tu je jeden človek, ktorý má špeciálny dar od Boha a je zárukou pravdy o Kristovi – nie preto, že je najmúdrejší, ale preto, že Boh sám mu dáva túto pravdu poznať. Preto ak chceme patriť do Kristovej Cirkvi, musíme mať záujem počúvať Petrovho nástupcu v oblasti viery a života podľa nej a stotožňovať sa s ním. Skutočnosť, že ho môžeme počúvať, že príde medzi nás, že nám povie slová špeciálne na našu adresu, do našej situácie, že ho budeme môcť vidieť a stretnúť sa s ním, by sme mali vnímať ako veľký dar a veľkú pomoc pre našu vieru i pre náš praktický život.
Ježiš povedal ďalej Petrovi: „Čo zviažeš na zemi, bude zviazané i v nebi, čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané i v nebi.“ „Zviazať a rozviazať“ sú symbolické slová, ktoré vyjadrujú zaväzujúce alebo uvoľňujúce rozhodnutie v nejakej záležitosti. Naša viera v Ježiša Krista nie je len nejaká teória, lež podľa viery máme žiť, máme uskutočňovať Božiu vôľu. Ako často máme problémy s tým, kedy konáme v zhode s Bohom, s jeho pravdou a kedy nie. Opäť je v tejto oblasti množstvo názorov . A vieme, aké všelijaké názory sa objavujú i presadzujú v súčasnom svete. V zásadných záležitostiach má Peter a jeho nástupca kompetenciu rozhodnúť, čo je pred Bohom správne a čo nie. Ak tak urobí, potom sa už nemôžeme odvolávať na naše presvedčenie – odlišné od pápežovho, na to, že nám raz Pán Boh dá za pravdu. Ježiš hovorí jasne, že s rozhodnutím Petra sa stotožňuje aj Boh.
Svätý Otec sa iste aj u nás vyjadrí k niektorým zásadným témam života. Treba, aby sme ho boli ochotní vnímať ako záväznú autoritu, ktorá reprezentuje Boha.
Pred svojím umučením predpovedal Ježiš Petrovi, že ho zo slabosti, zo strachu trikrát zaprie. No dodal: „A ty, keď sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov!“
Toto je podstatná úloha aj Petrovho nástupcu: posilňovať svojich bratov a sestry, členov Cirkvi, vo viere. Nepodliehame aj my rozličným vplyvom, náporom verejnej mienky a médií, našim vlastným slabostiam a nezapierame Krista? Nekláti sa naša viera v niektorom konkrétnom postoji? Koľkí sa možno neodvážili prihlásiť za členov Cirkvi pri poslednom sčítaní, len preto, že počuli nejaké reči proti Cirkvi, že videli nejaký billboard? Máme odvahu priznať sa k viere v Ježiša Krista pred druhými – nielen slovami, ale hlavne konaním v zhode s vierou?
Potrebujeme posilnenie vo viere – a pápež prichádza, aby nám svojou prítomnosťou, svojím slovom i svojou modlitbou dodal sily k odvážnemu a vernému nasledovaniu Krista...
Napokon vzkriesený Pán povedal Petrovi, ktorý vyznal lásku k nemu, aby pásol jeho ovečky a baránky, čiže, aby sa staral o spoločenstvo jeho veriacich, udržiaval ho v jednote a zabezpečoval mu všetko, čo potrebuje pre svoj duchovný život.
Peter plnil obetavo túto svoju úlohu a v tejto službe položil aj život. Služba pápeža je obetavá a vyžaduje si plné nasadenie. Svätý Otec si uvedomuje, že ku zvládaniu svojho poslania potrebuje Božiu pomoc.
Preto pri každom stretnutí prosí o modlitbu za seba. Sprevádzajme ho aj my v tomto čase prípravy na jeho cestu na Slovensko našou modlitbou, aby s pomocou Ducha Svätého mohol dobre splniť svoje poslanie medzi nami.
Pre konkrétne spoločenstvo veriacich je duchovným pastierom, základom jednoty vo viere miestny biskup. Biskup však môže plniť toto svoje poslanie iba za predpokladu, že je v jednote s Rímskym biskupom a s kolégiom biskupov celej Cirkvi. Preto bude návšteva Svätého Otca aj pre nás, biskupov, príležitosťou na upevnenie a prehĺbenie tejto jednoty s ním.
Modlime sa i na príhovor svätého Gorazda, jeho spoločníkov i našich Vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda, aby sme podľa ich príkladu prejavovali plnú dôveru nástupcovi svätého Petra a plnili sme naše životné poslanie v jednote s viditeľnou hlavou Cirkvi. Blahodarný vplyv života svätého Gorazda a jeho spoločníkov pretrval tisícročie práve vďaka tomu, že stavali svoj život a pôsobenie na jednote s pápežom. Aj život každého z nás má prinášať trvalé ovocie. Podmienkou toho je živé spojenie s Ježišom Kristom. Môžeme si ho udržiavať iba v jednote s Petrovým nástupcom a pod jeho vedením. V tejto jednote slávime aj túto svätú omšu, pri ktorej – vďaka nášmu spojeniu vo viere s pápežom – prichádza medi nás Ježiš Kristus, Boží Syn. Ďakujme mu za službu Petrovho nástupcu a prosme ho, aby požehnával cestu pápeža Františka na Slovensko a nám pomáhal prežiť tú návštevu s čo najväčším duchovným úžitkom.
-