Turecko 29. júla (TK KBS) Kolay gelsin! V preklade: Nech ti Boh prinesie úľavu! Je to typický pozdrav v tureckých uliciach. Prostredníctvom neho sa praje ľuďom, ktorých čaká ťažká alebo namáhavá práca, uľahčenie ich úsilia. Simon Härting, nemecký salezián, vníma tento pozdrav ako hlboko kresťanský a ide v podstate aj o zhrnutie jeho poslania v Istanbule, kde pracuje tri roky.
Saleziáni dona Bosca sa v Istanbule angažujú rôznymi spôsobmi, hlavnou oblasťou ich činnosti je však pastoračná a pedagogická práca súvisiaca so starostlivosťou o utečencov v Bomonti. „Veľa sa hovorí o irackých alebo sýrskych utečencoch, ale prichádzajú i mnohí iní, a to napríklad z Pakistanu, Nigérie, Burkiny Faso, Mali, Pobrežia Slonoviny. Zostávajú tu dlho, pretože neraz čakajú na víza šesť-sedem rokov,“ vysvetľuje otec Simon.
Saleziáni sa zaoberajú výchovou detí z týchto rodín; prevádzkujú školu pre vyše 400 žiakov a mládežnícke centrum pre 40 mladých ľudí. Ďalšou veľkou úlohou, ktorú saleziáni plnia, je pastorácia v tureckom jazyku. Tunajší kostol zasvätený Panne Márii Lurdskej je jediným kostolom v Istanbule, v ktorom sa venujú výlučne turecky hovoriacej katolíckej komunite. Vo Farnosti Panny Márie Lurdskej v Istanbule sa pripravujú turecky hovoriace deti, mladí ľudia, ale aj dospelí na prvé sväté prijímanie, sviatosť birmovania alebo manželstvo. „Máme asi 100 katechumenov z mnohých krajín, a to aj Turkov a Iráncov. Stať sa kresťanom tu nie je zakázané, no sociálne prijatie potom už závisí od okolností každého prípadu. Niektorých konvertitov vlastná rodina zapudí, iní nemajú žiadne problémy a sú i také prípady, keď sa celá rodina rozhodne stať sa kresťanmi.“
Na komunitnú pastoráciu sú potrebné primerané priestory, a preto by saleziáni s pomocou dobrodincov ACN radi vybudovali nové farské a spoločenské centrum v areáli kampusu Evrim. Bude určené pre všetkých – miestnych aj prisťahovalcov. Mnohí, ktorí sa obracajú na saleziánov, majú za sebou traumatické skúsenosti, hľadajú útechu, prípadne žijú v nestabilných sociálnych vzťahoch. K drámam dochádza najmä vtedy, keď chcú migranti opustiť Turecko, pretože stratia trpezlivosť čakať na víza. „Necítim sa dobre, keď ku mne prídu po nedeľnej svätej omši a pýtajú si požehnanie na cestu. Viem, kde povedie, aj to, že sa nie vždy dobre skončí...“ hovorí otec Simon. „Nové centrum chce byť pre nich Kolay gelsin – úľavou, požehnaním.“
On sám je tým inšpirovaný: Nech Boh prinesie úľavu. „To je naše vzájomné poslanie: prinášať si úľavu a dobro. Aj my by sme chceli druhým darovať úľavu a dobro prostredníctvom novozaloženého centra v kampuse Evrim.“
TK KBS informoval Ján Tkáč, ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi