Vatikán 25. júla (RV) „Nech sa starí ľudia stretávajú s mladými a nech sa zhovárajú, debatujú. A šťastní z toho budú všetci.“ Túto výzvu adresoval svetu pápež František v nedeľu 25. júla, ktorá sa v Cirkvi slávila ako 1. svetový deň starých rodičov a seniorov. Vyprosoval Božie požehnanie pre Olympijské hry v Tokiu s prianím, aby boli v dobe pandémie „znamením nádeje“ a „všeobecného bratstva v duchu zdravého súťaženia“. Pápež vyjadril aj solidaritu Číne, postihnutej záplavami. Prinášame plné znenie príhovoru.
Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána sa Svätý Otec v úvodnom príhovore z okna Apoštolského paláca sústredil na evanjeliové posolstvo Ježišovho nasýtenia zástupov z nezištne darovaných zopár chlebov a rýb. Zdôraznil, že v evanjeliu sa nekladie dôraz na aspekt rozmnoženia, ale na postoj podelenia sa, ktorý umožňuje opravdivý Boží zázrak:
„Pán môže urobiť veľa i s málom, ktoré mu dáme k dispozícii. Bolo by pekné každý deň sa spýtať: „Čo dnes prinášam Ježišovi?“. On môže urobiť veľa s našou modlitbou, s našimi prejavmi bratskej lásky voči ostatným, ba aj s našou biedou odovzdanou jeho milosrdenstvu. Dajme naše maličkosti Ježišovi, a on robí zázraky. Bohu sa páči takto konať: on robí veľké veci na základe malých, tých nezištných.“
Ak sa delíš, Boh to znásobuje
Samotné rozmnožovanie hmotných vecí nerieši problémy, ak chýba podelenie sa, pripomenul pápež František a citoval údaj, že každý deň takmer sedemtisíc detí pod päť rokov zomiera vo svete z dôvodu podvýživy:
„Zoči-voči takýmto škandalóznym skutočnostiam sa Ježiš aj na nás obracia s pozvaním podobným tomu, aké pravdepodobne dostal aj ten chlapec z Evanjelia, ktorý nemá meno a v ktorom sa môžeme nájsť my všetci: «Odvahu, daruj to málo, čo máš, tvoje talenty, tvoje vlastníctvo, daj to k dispozícii Ježišovi a bratom. Neboj sa, nič nevyjde nazmar, pretože ak sa delíš, Boh to znásobuje. Zažeň falošnú skromnosť pocitu vlastnej nehodnosti, a dôveruj. Ver v lásku, ver v moc služby, ver v silu nezištnosti.»“
Prvý svetový deň starých rodičov a seniorov
Po spoločnej modlitbe a udelení apoštolského požehnania sa Svätý Otec pripojil niekoľko myšlienok a výziev. Najviac priestoru venoval významu slávenia Svetového deň starých rodičov a seniorov, ktorý on sám zaviedol a slávi sa po prvý raz.
Na námestí sv. Petra boli pri modlitbe Anjel Pána prítomní aj veriaci, ktorí predpoludním vo Vatikánskej bazilike slávili svätú omšu určenú osobitne pre starých rodičov a vnúčatá. Predsedal jej arcibiskup Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu, v zastúpení Svätého Otca, ktorý je ešte v rekonvalescencii po operácii a v jeho mene predniesol aj pripravenú homíliu (jej text bude publikovaný samostatne).
Čo má strom v korune, je z toho, čo má pod zemou
„Drahí bratia a sestry, práve sme slávili liturgiu pri príležitosti Prvého svetového dňa starých rodičov a seniorov. Zatlieskajme všetkým starkým, všetkým! Starí rodičia i vnúčatá, mladí a starí spoločne ukázali jednu z krásnych tvárí Cirkvi a dali najavo puto medzi generáciami.
Pozývam sláviť tento Deň v každom spoločenstve a ísť navštíviť starých rodičov a osamelejších starých ľudí a odovzdať im môj odkaz, inšpirovaný Ježišovým prísľubom: „Ja som s tebou po všetky dni“. Vyprosujem od Pána, aby tento sviatok pomohol nám, vekom pokročilejším, odpovedať na jeho povolanie v tejto fáze života, a aby ukázal spoločnosti hodnotu prítomnosti starých rodičov a seniorov, predovšetkým uprostred tejto „skartačnej kultúry“.
Starí ľudia potrebujú mladých a mladí potrebujú starých: potrebujú debatovať, potrebujú sa stretávať! Starí rodičia majú tú miazgu dejín, ktorá sa vzlína a dáva silu stromu, ktorý rastie. Prichádzajú mi na myseľ – myslím, že som to už niekedy citoval – tie slová istého básnika: „Všetko, čo má strom v korune, je z toho, čo má pod zemou“.
Bez dialógu medzi mladými a seniormi sa dejiny nehýbu vpred, život nenapreduje: toto treba obnoviť, je to výzva pre našu kultúru. Starí ľudia majú právo snívať pozerajúc na mladých, a mladí majú právo na odvahu proroctva, čerpajúc miazgu od starých. Prosím vás o toto: nech sa starí ľudia stretávajú s mladými a nech sa zhovárajú, debatujú. A šťastní z toho budú všetci.“
Solidarita s Čínou a požehnanie pre Olympijské hry
Pápež František ďalej reagoval na živelnú pohromu s tragickými následkami v Číne:
„V uplynulých dňoch prívalové dažde zasiahli mesto Zhengzhou a provinciu Henan v Číne, a spôsobili ničivé záplavy. Modlím sa za obete a ich rodiny a vyjadrujem svoju blízkosť a solidaritu všetkým, ktorí trpia následkami tejto pohromy.“
Svätý Otec venoval myšlienku aj Letnej olympiáde v Tokiu, ktorá sa kvôli pandémii koná za mimoriadnych opatrení a bez divákov:
„V piatok sa začali v Tokiu 32. olympijské hry. Nech sú v tejto dobe pandémie tieto hry znamením nádeje, znamením všeobecného bratstva v duchu zdravého súťaženia. Nech Boh žehná organizátorov, športovcov a všetkých, ktorí spolupracujú na tomto veľkom športovom sviatku!“
Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána
25. júla 2021, 17. nedeľa v cezročnom období
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej nedele rozpráva známu epizódu o rozmnožení chlebov a rýb, ktorými Ježiš utíši hlad asi päťtisíc osôb, ktoré ho prišli počúvať (porov. Jn 6,1-15). Je zaujímavé vidieť, ako sa tento zázrak udeje: Ježiš nevytvára chlieb a ryby z ničoho, nie, pracuje s tým, čo mu priniesli učeníci. Jeden z nich hovorí: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ (v. 9). Je toho málo, je to nič, ale Ježišovi to stačí.
Skúsme sa teraz vcítiť do pozície toho chlapca. Učeníci ho žiadajú, aby sa podelil so všetkým, čo má na jedenie. Zdá sa to nezmyselný návrh, ba až nespravodlivý. Prečo oberať jednu osobu, a to ešte chlapca, o to, čo si doniesol z domu a na čo má právo nechať si to pre seba? Prečo brať niekomu to, čo aj tak nestačí pre nasýtenie všetkých? Ľudsky vzaté je to nelogické. Ale nie pre Boha. Práve naopak. Práve vďaka tomu malému a nezištnému, a preto i hrdinskému daru, Ježiš môže nasýtiť všetkých.
Je to pre nás veľká lekcia. Hovorí nám, že Pán môže urobiť veľa i s málom, ktoré mu dáme k dispozícii. Bolo by pekné každý deň sa spýtať: „Čo dnes prinášam Ježišovi?“. On môže urobiť veľa s našou modlitbou, s našimi prejavmi bratskej lásky voči ostatným, ba aj s našou biedou odovzdanou jeho milosrdenstvu. Dajme naše maličkosti Ježišovi, a on robí zázraky. Bohu sa páči takto konať: on robí veľké veci na základe malých, tých nezištných.
Všetky veľké postavy z Biblie – od Abraháma k Márii, až po toho chlapca z dnešného Evanjelia – ukazujú túto logiku maličkosti a daru. Logika dávania je veľmi odlišná od tej našej. My sa snažíme zhromažďovať a zväčšovať to, čo máme; Ježiš ale od nás žiada dávať, zmenšovať to. My máme radi, keď sa k veciam pridáva, páčia sa nám prídavky; Ježišovi sa páči odnímanie, odobrať z niečoho, aby to bol dar ostatným. My chceme pre seba znásobovať; Ježiš si cení to, keď sa o veci delíme s inými, keď sa podelíme.
Je zaujímavé, že v evanjeliových príbehoch o rozmnožení chleba sa nikdy neobjavuje sloveso „rozmnožiť“. Namiesto toho sú použité slovesá opačného významu: „lámať“, „dávať“, „rozdávať“ (porov. v. 11; Mt 14,19; Mk 6,41; Lk 9,16). No nepoužíva sa sloveso „rozmnožovať“. Tým pravým zázrakom, hovorí Ježiš, nie je rozmnoženie, ktoré vedie k vystatovačnosti a moci, ale delenie, podelenie sa, ktoré zväčšuje lásku a dovoľuje Bohu uskutočňovať zázraky. Pokúsme sa viac deliť s ostatnými, skúsme ísť touto cestu, ktorú nás učí Ježiš.
Ani dnes rozmnožovanie hmotných vecí nerieši problémy bez spravodlivého podelenia sa. Narážam na tragédiu hladu, ktorá sa týka zvlášť tých najmenších. Bolo oficiálne vyrátané, že každý deň takmer sedemtisíc detí pod päť rokov zomiera vo svete z dôvodu podvýživy, lebo nemajú to najdôležitejšie pre život. Zoči-voči takýmto škandalóznym skutočnostiam sa Ježiš aj na nás obracia s pozvaním podobným tomu, aké pravdepodobne dostal aj ten chlapec z Evanjelia, ktorý nemá meno a v ktorom sa môžeme nájsť my všetci:
„Odvahu, daruj to málo, čo máš, tvoje talenty, tvoje vlastníctvo, daj to k dispozícii Ježišovi a bratom. Neboj sa, nič nevyjde nazmar, pretože ak sa delíš, Boh to znásobuje. Zažeň falošnú skromnosť pocitu vlastnej nehodnosti, a dôveruj. Ver v lásku, ver v moc služby, ver v silu nezištnosti.“
Panna Mária, ktorá odpovedala „áno“ na tú neslýchanú ponuku od Boha, nech nám pomáha otvoriť si srdce na Pánove pozvania a na potreby druhých.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)