Užhorod 17. júla (TK KBS) V stredu 14. júla uplynul rok od smrti vladyku Milana Šášika CM (1952-2020), Slováka, ktorý sa ako biskup zlatými písmenami zapísal do dejín Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie. Pri tejto príležitosti bola v katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža v Užhorode archijerejská liturgia, ktorej sláveniu predsedal kyr Nil Jurij Luščak OFM, apoštolský administrátor Mukačevskej eparchie. Spolu s ním ju slávili mnohí domáci, ale aj zahraniční kňazi. Kázeň pri tejto príležitosti predniesol Pavlo Fitsay, užhorodský dekan. Z nej vyberáme nasledovné myšlienky:
„Dnes sme tu prišli nielen preto, aby sme si jednoducho pripomenuli pamiatku nášho vladyku Milana, ale aby sme sa skrze modlitbu s ním zjednotili. Najväčším prejavom našej lásky k nemu je naša dnešná modlitba... Vladyka Milan mal v erbe slová: Poslal ma hlásať evanjelium chudobným. Takto sa otvoril na slová svätého pápeža Jána Pavla II, aby slúžil Mukačevskej eparchii. Aj vladyka Milan vždy hovoril o našej cirkvi, našej zemi, našom ľude, a skrze svoju službu sa s nami stotožnil. Evanjelium na liturgii hovorilo o Dobrom pastierovi (Jn 10,11). Podobne aj vladyka Milan viedol svoje stádo k svätosti, viedol na dobré pastviny, prvý prijímal útoky vlkov a bránil stádo. Žil so svojim stádom, s ním prežíval radosti i trápenia, a spolu so stádom stretol aj smrť, položiac svoj život za našu cirkev. Vladyka Milan bol človekom, ktorý vedel rozoznávať znamenia čias, osobitne čo sa týka pastorácie mládeže. Boli sme s ním spolu často na rozličných medzinárodných stretnutiach mládeže. Raz, keď sme spolu boli v Poľsku, mal veľmi srdečné stretnutie s mladými. A jeden zo študentov povedal, že hoci je aj „starým dedom“, veľmi dobre rozumie potrebám a problémom našej mládeže. Modlíme sa preto za jeho dušu a snažme sa nasledovať jeho obetavý život. Amen.“
Na liturgii boli aj veriaci a duchovní aj zo Slovenska. Po liturgii sa vladyka Nil s duchovenstvom a veriacimi odobrali do krypty katedrály, kde sa ešte pomodlili pri mieste posledného odpočinku vladyku Milana.
Podľa svedectiev tamojších duchovných a veriacich si nepripomínali ani tak priamo smrť zosnulého vladyku Milana ako jeho odchod k nebeskému Otcovi.