Žilina 6. júna (TK KBS) Žilinský biskup Tomáš Galis zasadil v utorok šiesteho júla na Židovskom cintoríne v Žiline strom pokoja. Stalo sa tak spolu s veľvyslancom Izraela Boazom Modaiom, veľvyslankyňou Nemecka Barbarou Wolf, primátorom Žiliny Petrom Fiabánem, rabínom Michailom Kapustinom a Marekom Sobolom z občianskeho združenia Servare et manere, ktoré bolo organizátorom celého podujatia. V poradí sedemnásty strom pokoja bol venovaný obetiam holokaustu.
„Túžime po pokoji, ktorý je dôsledkom zmierenia a odpustenia, túžime po pokoji, ktorý povedie k zahojeniu rán, túžime po pokoji, ktorý prinesie uzdravenie a obnovu. Poznáme našu minulosť, jej svetlá aj tiene a neraz je nám ľúto toho, čo sa nikdy nemalo stať... Preto sa veľmi teším, že môžeme tu na Židovskom cintoríne spoločne ako zástupcovia rôznych inštitúcií a vierovyznaní takýmto symbolickým aktom dať priestor niečomu živému, čo nás prerastie, prevýši a zatieni, aby sa nasledujúce generácie inšpirované týmto gestom už nikdy nepostavili proti sebe, ale vždy hľadali cesty pokoja," povedal biskup Galis.
Vzácni hostia ocenili projekt sadenia stromov pokoja, ktorý považujú za akt života a nádeje a očisťuje kolektívnu pamäť. Za pamätný strom bol vybratý platan východný (Platanus orientalis), ktorý bežne rastie v Izraeli a budú mu vyhovovať miestne klimatické podmienky.
Hlavnými partnermi podujatia výsadby sú Židovská náboženská obec v Žiline a občianske združenie Servare et Manere, ktoré je zodpovedné za realizáciu Stromu pokoja. Žilinský pamätný strom má zvláštny názov: „Strom pokoja obetiam Holokaustu“ a pri príležitosti výsadby vydala Slovenská pošta oficiálnu príležitostnú pečiatku s rovnakým názvom.
Ani Žilina sa v minulosti nevyhla kľúčovým okamihom v našich moderných dejinách a bohužiaľ bola aj dejiskom týchto smutných udalostí. Výsadbou pamätného stromu si Servare et Manere pripomenulo obete Holokaustu nielen zo Žiliny či Slovenska, ale aj všetky civilné vojnové obete európskeho židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Z územia vtedajšieho Slovenského štátu bolo do koncentračných táborov deportovaných 68 000 až 71 000 Židov. Ako koncentračné strediská na deportáciu boli na Slovensku určené: Bratislava – Patrónka; Sereď – židovský tábor; Nováky – židovský tábor; Poprad – Kasárne pod Gerlachom; Žilina – vojenský tábor, Štefánikove kasárne. Žilinské stredisko bolo určené pre 2500 židov a začalo fungovať 21. marca 1942. Pod titulom Koncentračné stredisko Žilina je na 92 listoch a v dodatku zoznam 1882 židov zo Žiliny vrátane detí a dôchodcov. Prezídium ministerstva vnútra 24.októbra 1942 toto stredisko zrušilo, pričom mali zostať iba strediská v Seredi a v Novákoch.
Marek Sobola, zakladateľ Stromu pokoja na záver svojho príhovoru zdôraznil: „Dámy a páni. Náš projekt nie je pamätníkom vojny. Je pamiatkou obetí a historickej pamäte. Náš projekt oslavuje mier. Snažme sa preto rešpektovať ostaných a žiť v mieri a priateľstve. To je môj sen a želanie.“
Strom pokoja spoločne vysadili prítomní vzácni hostia a žilinský biskup spolu s hlavným rabínom požehnali toto dielo, ktoré spája ľudí dobrej vôle bez ohľadu na národnosť, farbu pleti či vierovyznanie, ako univerzálny symbol priateľstva, porozumenia medzi národmi a spoločného dialógu. Po požehnaní veľvyslanec Modai spoločne s veľvyslankyňou Wolf vedľa vysadeného stromu odhalili pamätný pilier s plaketou a základnými informáciami o projekte a výsadbe.
Na záver podujatia boli z miesta výsadby vypustené biele holubice, ktoré sú nielen symbolom mieru, ale aj tohto projektu a zároveň symbolizujú posolstvo mieru a nádeje na lepšiu budúcnosť. Tento strom rastie bežne v Izraeli a zároveň bude môcť rovnako rásť aj v podmienkach Žiliny, čím sa umocnila symbolika 17. Stromu pokoja v poradí. Žilinský platan je druhým žilinským pamätným stromom v rámci tohto projektu a v poradí 8. slovenským Stromom pokoja.
Hlavným cieľom medzinárodného projektu Strom pokoja je propagácia posolstva mieru prostredníctvom zasadenia najmenej jedného Stromu pokoja na každom kontinente. Projekt bol pôvodne spájaný so stým výročím konca prvej svetovej vojny. Odvtedy sa vyvinul do všeobecnejšieho zamerania na podporu myšlienok mieru a priateľstva medzi národmi a šírenie ekologického posolstva prostredníctvom výsadby stromov ako symbolu mieru a pamiatky s ohľadom na prírodu. Jednou z kľúčových úloh v rámci projektu je nadväzovanie medzinárodných vzťahov s organizáciami a projektmi podobného zamerania. Servare et Manere nedávno podpísalo Memorandum o porozumení s Asociáciou svetových Zvonov mieru (World Peace Bell Association /ワールドピースベル協会), japonskou medzinárodnou organizáciou. Doteraz boli Stromy pokoja vysadené v Uzbekistane, Lichtenštajnsku, na Slovensku, vo Veľkej Británii, Nemecku, Srbsku, Spojených štátoch, Rusku, Poľsku a Rakúsku.
TK KBS informovali Zdeno Pupík a občianske združenie Servare et Manere