Levoča 3. júla (TK KBS) Kvôli pandemickým opatreniam organizátori tohtoročnej púte na Mariánsku horu zvolili oproti minulým rokom značne zredukovaný program rozdelený do dvoch dní. V piatok 2. júla – ipsa die sviatku Navštívenia Preblahoslavenej levočskej Panny Márie – sa celodenný program začal modlitbou radostného ruženca pod liturgickým vedením Mons. Františka Dulgoša, emeritného dekana levočskej farnosti.
Slávnostnej pontifikálnej odpustovej svätej omši predsedal emeritný biskup Mons. Andrej Imrich. Koncelebrovali Mons. Ján Kuboš, diecézny administrátor, emeritný levočský dekan Mons. František Dlugoš a kňazi Spišskej diecézy
Hlavný celebrant sa v homílii sústredil na presah odkazu Panny Márie do našich dní a pre súčasnú generáciu. „Matka Vykupiteľa,“ zdôraznil A. Imrich, „prijala svoje poslanie s plnou vážnosťou. Nenariekala, neprotestovala, nezdráhala sa. Zachovala sa ako človek pevne stojaci oboma nohami na zemi s pohľadom upretým na Boha, ktorý nás povoláva budovať spoločné dobro. Toto dobro sa dá budovať jedine v spolupráci s Bohom i s našimi bratmi a sestrami. Ak človek pracuje a žije podľa zákonov prírody, tie taktiež pochádzajú od Boha.“
Kazateľ upozornil na ľudskú márnomyseľnosť; podľa nej si človek vystačí bez Stvoriteľa a odkláňa sa od reality. „Ak človek pohŕda Bohom, veľmi často začne skôr alebo neskôr pohŕdať aj ľuďmi.“ Upozornil na kardinálny problém výhrady vo svedomí a jej uplatňovania v reálnom živote.
V závere svojej kázne Mons. A. Imrich v kritickej retrospektíve poukázal na nelogickosť hermetického uzatvorenia kostolov počas veľkonočných sviatkov: „Pokiaľ by sa na svätých omšiach v tomto období smeli zúčastniť aspoň piati či šiesti veriaci, mohli Bohu predostrieť prosby aj na nás ostatných. A žiadna z týchto modlitieb by nezostala nevyslyšaná.“
Popoludňajšiu odpustovú liturgiu s archijerejom slávil vladyka Marián Andrej Pacák, levočský rodák, hierarcha slovenskej Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris a emeritný eparcha Slovákov v kanadskom Toronte.
Kaplán levočskej farnosti Patrik Mitura liturgicky viedol modlitbu ruženca svetla. Jednotlivé desiatky sa predmodlievali mladí pútnici.
Záverečnú odpustovú svätú omšu prvého dňa levočskej púte slávil a homíliu predniesol Peter Majcher, dekan, farár, rektor levočských bazilík. Pannu Máriu prezentoval ako model viery a lásky. Hoci sa sama mala v ústraní pripravovať na príchod Božieho Syna, predsa sa ponáhľala k sv. Alžbete. Bohorodičku motivovala láska, láska nevynútená, nevyžiadaná, lež o to rozhodnejšia.
„Nezištná kresťanská láska, pomoc blížnym vyviera z viery a je ovocím viery. Sme povolaní byť ľuďmi Božími, ktorí veria v Boha. Nemáme byť len dobrými ľuďmi, ale dobrými pokrstenými ľuďmi. Robím a pomáham, lebo verím,“ uviedol v kázni P. Majcher. V ďalšom texte poukázal na počínanie Panny Márie ponáhľajúce sa k sv. Alžbete pomáhať, no zároveň sa dotknúť zázraku – dieťaťa v Alžbetinom lone. Bohorodička nás nabáda, aby sme si počínali rovnako pohotovo, chválili, ďakovali za všetky Božie dary.
Počas celého piatkového dňa účinkovali zbor Collegium basilica pri Bazilike sv. Jakuba s dirigentkou Janko Višňovskou, levočský orchester dychových nástrojov Brass collegium pod vedením Vladimíra Tomka. Na organe hrali Marek Vrábeľ a Miroslav Kopnický, ktorý interpretoval responzóriové žalmy.
Pútnici môžu prichádzať tohto roku na levočskú Horu výlučne pešo. Vylúčenie inej dopravy, nejednoznačné predpovede počasia, všetko podistým ovplyvnilo účasť na prvom dni púte, ktorá mierne prevýšila štyritisíc osôb. Organizátorov potešila pokojná atmosféra, ústretovosť, s akou zhromaždenie rešpektovali protipandemické nariadenia a výrazne dominujúca duchovnosť podujatia.
TK KBS informoval Jozef Lapšanský