Nedeca 2. júla (TK KBS) Hneď za slovensko-poľskými hranicami sa nachádza spišská obec Nedeca. Ako kňaz a miestny dekan tam pôsobí Slovák narodený v Poľsku Józef Bednarczyk. V rozhovore pre TK KBS hovorí o miestnych Slovákoch.
Kde sa nachádzame?
Nedeca je spišská obec, jedna zo 14 dedín, ktoré po roku 1945 boli pripojené k Poľsku. Slovákov tu bolo po 2. svetovej vojne dosť veľa. Každým rokom je nás stále menej kvôli postupnej asimilácii. Deti sa pomaly v škole prestávajú učiť slovenčinu. Rodičia už nemajú o to záujem. Okrem toho, aj keď sa na základnej škole učia po slovensky, stredné a vysoké školy navštevujú v Poľsku, potom už nemajú žiadny kontakt so slovenčinou. Som hrdý ny to, že deti, ktoré sa slovenčinu učili, hovoria veľmi pekne po slovensky. Takže keď ideme na výlet na Slovensko, vedia sa dohovoriť.
Spomenuli ste asimiláciu, je to veľký problém?
Keď sa deti dostanú do Noweho Targu, alebo do iných poľských miest, prestávajú sa rozprávať po slovensky. Slovenčinu používajú len doma. Mládež sa stretáva navzájom. Sobášia sa navzájom. Slovenka si berie chlapca Poliaka a odchádza za ním bývať, uchovávanie identity sa tak vytráca. Je to prirodzený proces. Presne tak, ako keď ľudia odchádzali do Ameriky.
Koľko tu dnes žije Slovákov?
Naša dedina, spolu s filiálkou Na zámku, má približne 1900 ľudí. Koľko je Slovákov je ťažké povedať. V nedeľu na slovenskej svätej omši, ktorú mávame každú nedeľu, príde do 200 ľudí. Z tých sa približne sto cíti byť Slovákmi. Okrem toho naši Slováci chodia aj na sväté omše v poľštine.
Po slovensky teda býva jedna svätá omša týždenne?
Len v nedeľu o ôsmej. Cez týždeň na svätých omšiach býva počas svätého prijímania jedna pieseň po slovensky.
Vy ste pôvodom Slovák narodený v Poľsku. Pre Vás nie je slovenčina cudzia. Ako je to v iných obciach, kde nemajú veriaci slovenského kňaza?
Som Slovák. Narodil som sa ako Slovák v Poľsku. Moji rodičia a starí rodičia sa vždy hlásili k Slovensku a boli Slovákmi. V iných dedinách nie sú slovenskí kňazi, ale slúžia po slovensky. Naučili sa prečítať texty svätej omše. Kážu po poľsky. Po slovensky sa slúžia sväté omše v obciach okrem Nedece v obci Kacvín, Vyšné Laše, Jurgov, Nová Belá, Krempachy a nedávno aj v Jablonke. Kňazi sa teda po slovensky naučili aspoň čítať.
Akým spôsobom sa darí zachovávať slovenskú identitu?
Najmä účasťou na svätej omši v kostole. Okrem toho na školách, kde sa deti učia po slovensky. Ale aj tým, že veľa ľudí chodí na Slovensko a tam rozprávajú po slovensky. Na rôznych slávnostiach, ako sú svadby, alebo krsty, vždy spievame slovenské piesne. Takto si uchovávame nielen tradície, ale aj spomienku na Slovensko.
Dá sa teda povedať, že viera v Boha je podstatným prvkom uchovania slovenskej identity?
Áno. Aj keď niektorí ľudia útočia na cirkev a na slávenie svätých omší po slovensky.
Sledujete slovenské médiá?
Počúvam rádio LUMEN. Som rád, že ho tu môžem počúvať. Modlievam sa s rádiom LUMEN ranné chvály o 5:45, ale aj ruženec. Cez obed sa s rádiom modlievam Anjel Pána.
Mali by Slováci myslieť na svojich krajanov, ktorí žijú za hranicami Slovenska?
Samozrejme. Pred pandémiou sme často na Slovensko chodievali na výlety, exkurzie do Martina, Bratislavy, Šaštína. Tu sme sa stretávali s miestnymi Slovákmi. Je to spôsob, ako pomôcť Slovákom v Poľsku. Peniaze, knihy určite pomôžu, ale organizácia výletov na miesta, ktoré vypovedajú o histórii Slovenska, pomôžu.
Na budove bývalej miestnej školy je pamätná tabuľa známeho slovenského herca Michala Dočolomanského, ktorý sa tu narodil.
Pre mňa to bol dobrý herec. Tam, kde sa narodil, tam som učil deti v triede. Miestni vám povedia, že jeho otec s vtedajším farárom, dali postaviť kaplnku, ktorá stojí vedľa kostola. Mnohí ľudia zo Slovenska sa zastavia pri tabuli i kaplnke. Zapália sviečku a pomodlia sa.
Nedávno postihlo Slovákov žijúcich v Novej Belej nešťastie. Pri požiari prišli o strechu nad hlavou. Ako sa im dá pomôcť?
V našej arcidiecéze bola pred týždňom zbierka. Otec arcibiskup vyzval k modlitbe i finančnej pomoci. To je asi najlepšia pomoc. Dnes nie je problém s materiálom, ale aby ho mali za čo kúpiť. Najlepšia pomoc je teda dnes finančná podpora, ktorú môžu dobrodinci posielať cez Spišskú katolícku charitu.
Teda netreba posielať peniaze do Poľska?
Nie, z charity sa dostanú k tým, ktorí ich potrebujú.